Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 19. kapitola

17.03.2012 (21:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 92× • zobrazeno 13191×

Edward:

Keď sme boli konečne v bezpečí, za bránami Volterrskej pevnosti, až teraz som sa začal upokojovať. Držal som kŕčovite Bellu za ruku a neustále obranne vrčal. Nemohol som sa upokojiť. Bol som ako v tranze. Keby teraz niekto našiel odvahu a ozval sa k nám, tak zaútočím. Našťastie ľudia, čo sa potĺkajú ulicami, majú dosť pudu sebazáchovy a fungujúce inštinkty. Vliekol som svoju ženu za sebou a neuvedomoval si, akou rýchlosťou kráčam a ako silno ju zvieram. Chcel som byť čo najďalej a hlavne čo najrýchlejšie. Bella ma prudko zaťahala za ruku. Pretočil som ju prudkým pohybom pred seba a pritlačil k stene budovy.

„Ideš hrozne rýchlo. Nevládzem,“ šepla lapajúc po dychu. Roztržito som prikývol. Alice sa po mne natiahla a ja som na ňu zavrčal naozaj dosť hlasno. Bránil som si, čo je moje. Okamžite sa stiahla. Bella sebou trochu trhla a potom mi voľnou rukou pohladila tvár. Zostal som stáť ako prikovaný. To vrčanie ma razom prešlo.

„Upokoj sa. Sme v poriadku. Pustili nás.“ V jej hlase bola úľava. Viem, ako vyzerajú zúriaci upíri a je to dosť desivý pohľad. Ju som však už nedesil. Dokázala sa bez najmenších problémov dotknúť mojej tváre, aj keď som takmer skočil po svojej sestre a obranne vrčal a ceril zuby. Alice sa nenechala na dlho odradiť. Na oboch sa zavesila a silno nás objala.

„Sme vonku. Nemôžem tomu uveriť. Do poslednej sekundy som netušila, čo sa stane.“ Vzlykala a tisla sa na nás. Tým vtlačila Bellu do môjho objatia a ja som ju musel chrániť pred oduševneným stiskom svojej sestry a zároveň sa ovládať, aby som ju sám od šťastia nestlačil prisilno.

Ona mi tam zachránila život. Nemlčala, ako som jej prikázal. Postavila sa za mňa a nenechala ma zabiť. Keď sa ozvala a začala na Ara kričať, aby ma nechal, neveril som vlastným ušiam a očiam. Aro si tam s nami zahral nechutné divadlo, ale z Belliných slov bol poriadne prekvapený. Nevedel pochopiť, ako sa mohla zamilovať do upíra. Poznal jej strach z nás, monštier, veď ho v nej sám zakorenil. To, že ju milujem ja, ho naopak neprekvapilo vôbec. Pre neho som ten najväčší čudák, akého kedy stretol. Donútil to Bellu niekoľkokrát zopakovať a ona to urobila. Z tej momentálnej eufórie a premýšľania ma prebral až ďalší Alicin hlasný vzlyk.

„Čo tu vlastne robíš, Alice?“ opýtal som sa.

„Nemohla som vás sem nechať ísť osamote,“ povedala akoby nič.

„Nechceš mi povedať, že ťa tu Jasper nechal ísť samú?“ Nemusela mi odpovedať, lebo som okamžite začul jeho myšlienky a po chvíli som ho aj zbadal. Jasper je stratég a bol pre každý prípad v zálohe. Pozrel som sa na Alice. Okamžite pochopila a nevinne sa usmiala.

„Skvelé. Niečo vám zakážem a aj tak si tu každý robí čo chce. Mali ste sa rozísť po svete.“ Bol som rád, že sú tu, ale nepočúvli ma.

„Edward, my sme sa rozptýlili po svete a na mňa a Jaspera vyšlo Taliansko.“ Alice sa zazubila. Jasper si svoju manželku silno objal a mňa potľapkal po chrbte.

„Smiem si objať sestru?“ opýtal v mysli, ale na odpoveď nečakal, lebo sa po ňom Bella sama natiahla a pritlačila sa mu k hrudi. Môj brat zadržal dych a pohladil ju po vlasoch. Dlho som mu ju nenechal a stiahol som si ju späť. Dosť ma desil pohľad na obrovského upíra, ktorý ju zviera v objatí, aj keď pritisnutá na mojej hrudi pôsobila ešte menšia a krehkejšia. Bol som vyšší a väčší než Jasper.

Alice začala okamžite vysvetľovať Jasperovi, čo sa stalo. Úplne pri tom nadskakovala a opisovala mu to tak živo, že keď som to znova videl v jej hlave a videl Bellu na kolenách, išlo mi roztrhať hrudník. Kráčali sme k autu. Bella mlčala a dívala sa do zeme. Už sme sa za ruky nedržali. Strčila si ich do vreciek a cupitala okolo mňa. Mal som na ňu toľko otázok a chcel som vedieť, čo sa tam vlastne stalo. Zároveň som sa cítil hlúpo preto, že sa o mojej láske dozvedela od Ara a ja som jej ani nemal šancu povedať, že ju ľúbim. Počula to len z pier princa Volterry a to nie je žiadna výhra.

Čo ale ak jej ja vyznám svoje srdce a ona to rovnako necíti. Povedala to, ale možno ma chcela len chrániť. Chcela chrániť moju rodinu. Ona to má v sebe. Neustále za niekoho trpí. Urobí všetko pre ochranu svojej rodiny ale aj pre tú moju. Čo chce naozaj ona? Po čom túži? Čo má rada? Čo naozaj cíti ku mne? Povie mi to niekedy a nebudem z toho, čo sa dozviem, nešťastný? Bokom som sa na ňu díval. Jeden môj krok musela skopírovať dvoma svojimi. Chcel som niečo povedať, ale nevedel som, kde začať a ako.

„Prestaň s tým,“ napomenul ma Jasper cez rameno a ja som si uvedomil, akú úzkosť okolo seba šírim. Už som chcel niečo Belle povedať, keď som si uvedomil, že do Talianska sa nerozhodli prísť len Jasper a Alice. Pri našom aute stál červený športiak. Rose z neho doslova vyletela a neprirodzenou rýchlosťou, aj keď pomalšie, než je upíria rýchlosť, priletela k Belle. Bella zastala a trocha cúvla.

„Pomaly, Rose,“ šepol som nepočuteľne, aby moja sestra niečo neprehnala. Objala Bellu a rozvzlykala sa. Emm jej bol v pätách a obe, Bellu aj Rose, zodvihol do vzduchu. Naozaj sa tešili.

„Halo, som tu aj ja,“ povedal som namrzene. Rose sa po mne natiahla a presunula sa do môjho objatia.

„Všetko nám musíte povedať,“ pípla.

„Iste, ale až potom, keď mi vysvetlíte, čo tu robíte!“ Všetci ma ignorovali. Dal som rodine jasné inštrukcie. Ak by to dopadlo inak a Aro by sa rozhodol s mojou rodinou zatočiť, tak by mu to teda pekne uľahčili, keď sa všetci zišli vo Volterre. Mohli rovno počkať na recepcii.

„Edward, nemohli sme vás tu nechať. Sme rodina. Náš brat sa rozhodol ísť na smrť a obetovať svoju existenciu.“ Rose to niekedy s tým oduševnením preháňa.

„Prosím? Čo sa rozhodol?“ Bella doslova skríkla. Schmatla ma za rameno a otočila k sebe. Vyzerala dosť vytočene. „Ty si vedel, že ťa bude chcieť zabiť a mne si tvrdil niečo iné? Vedel si, že ťa nenechá žiť?“ Kričala po mne a nahnevane zatínala prsty do dlaní. Mal som pocit, že mi chce vraziť.

„Bella, ja som nemohol...“

„Mlč! Vedel si, že ideš na smrť. Čo si si myslel, že by bolo so mnou, keby ťa zabili? Myslíš, že by som obišla bez ujmy ja, tvoja a moja rodina? Fakt si to myslíš?“ Hľadela mi do očí a zlostne kričala. Vrieskala na upíra a ja som chvíľu rozmýšľal, či sa neschovám za Emmetta. Potom sa otočila a šla k autu. Posadila sa na zadné sedadlo a silno za sebou zabuchla dvere. Povzdychol som si a otvoril dvere na aute. Nahol som sa dnu.

„Bella, na tvojich rodičov mal dávať pozor Carlisle a Esme a v najhoršej situácii ich mali dostať preč. Všetky sa mali rozísť po svete, aby ich nenašli a čo sa týka teba, teba by Aro nezabil. To som vedel už dávno. Je tebou príliš fascinovaný a vidí v tebe obrovský potenciál.“

„Zavri tie dvere!“ Otočila sa ku mne chrbtom a tak som si vliezol za ňou.

„Bella, pozri sa na mňa.“ Chytil som ju za plece a donútil ju tak pozrieť sa na mňa.

„Mal si ich zavrieť z vonka!“ Bola naozaj nahnevaná. Nehrala to.

„Isabella, dobre. Nebudem ti už klamať. Sľubujem. Poviem ti všetko, aj keby to nebolo príjemné. Súhlasíš?“ Neisto sa na mňa pozrela. Ignoroval som svojich súrodencov pri aute, pokiaľ si Jasper nenastúpil za volant a Alice z druhej strany.

„Volal Carlisle. Sú na letisku,“ povedala Alice a usmiala sa na mňa a Bellu ponad sedadlo.

„Kde na letisku,“ opýtal som sa zúfalo, aj keď som to už vedel. Ani len oni nepočúvli. Práve prileteli do Talianska a chceli vedieť, ako sme dopadli.

Šli sme do hotela. Lietadlo domov nám letelo až ráno a zaplatili sme trojnásobok ceny, aby sme sa dostali do prvej triedy. Neviem si reálne predstaviť Jaspera, Emmetta a Rosalie v turistickej.

Bella so mnou nehovorila. Vyzerala dosť unavene a cestou jej padali viečka. Mal som strach na ňu čo i len siahnuť, lebo som si nebol istý, ako zareaguje. Zastavili sme pred letiskovým hotelom. Izby nám už stihli moji rodičia zabezpečiť. Alice podopierala Bellu, ktorá zaspávala na nohách. Rose a Emm utekali dopredu a než sme došli do izby, boli už moji rodičia dokonalo poinformovaní.

„Takže im dal viac času?“ opýtala sa moja matka vo chvíli, keď sme otvorili dvere.

„Máme ešte pol roka,“ šepla Bella uťahane. Moji rodičia sa na ňu nemo dívali. Rose ju pred chvíľou vykreslila, ako hrdinku a tou aj bola. Esme ma razom stiahla do náručia a pritiahla k nám aj Bellu. Carlisle Bellu pobozkal a mňa objal.

„Ďakujeme ti,“ šepol.

„Ja som musela niečo urobiť,“ šepla a pousmiala sa.

„Ak som to dobre pochopil, tak vás Aro pustil, lebo Bella povedala, že ťa miluje a že splníte úlohu.“ Emmett zodvihol obočie.

„To bolo Božie. Mali ste to vidieť. Potom Aro povedal, že Bella miluje Edwarda a Edward Bellu a tí dvaja o tom nevedeli. To bola sranda. Teda, bola by to sranda, keby ma Alec nedržal pod krkom.“ Alice nadšene ozrejmovala situáciu a Bella pod očami naberala odtieň červenej. Esme znova Bellu objala a pobozkala ju na líce.

„Ďakujem ti,“ šepla.

„Nič som neurobila,“ zaprotestovala moja žena.

„Bella, postavila si sa za existenciu upíra. Zachránila si život nám obom. Ďakujem, že si to povedala. Bol to múdry ťah.“ Frustruje ma, že jej nečítam myšlienky. Vyznala mi lásku, ale pochybujem, že to myslela vážne. Je jednoducho múdra a šikovná. Vedela, že to zaberie. Kto by mohol milovať upíra? Bella sa na mňa zvláštne pozrela.

„Áno, myslela som si, že to zaberie.“ Usmiala sa. „Som hrozne unavená. Nemohla by som spať?“ opýtala sa s napoly privretými očami. Esme hneď prikývla.

„Toto môže byť vaša izba,“ šepla a dala do ruky Belle kľúč. Bella ho vzala a šla smerom k posteli. Alice už ťahala Jaspera z dverí a priala Belle dobrú noc. Jasper na mňa vyvalil oči a v mysli ma nabádal, aby som to tak nenechal a niečo povedal, ale nechcel som to riešiť s celou rodinou za dverami. Bella sa zrazu prudko otočila a nebrala ohľad, že ešte nikto neodišiel. Mal som pocit, že to v sebe dusila a jednoducho to vypadlo.

„Aro povedal, že ma miluješ. On tvoje myšlienky vidí. Je to pravda?“ opýtala sa bez okolkov a mne tým vyrazila dych. Všetci sa nervózne pomrvili. Alice sa razom vrátila späť do izby a zavrela dvere.

„Nebolo by lepšie pohovoriť si v súkromí?“ Položil som túto otázku hromadne všetkým, ale bolo to nanič. Čo je to súkromie? To nemám za tie roky ani predstavu.

„Ja nemienim nikam ísť, lebo ty všetko zbabreš a potom sa budeš ľutovať,“ preniesol Jasper.

„Ja ťa to taktiež nenechám zmrviť, tak tu pre istotu zostanem,“ zachechtal sa Emm.

„Ja si na to tiež radšej dozriem.“ Alice objala Jaspera okolo ruky. Rose sa len unesene zvesila na Emmetta. Jedine môj otec nám chcel dať súkromie a ťahal Esme k dverám.

„Ja to musím vidieť,“ šepla moja matka. Bella sa prekvapene zasmiala.

„Myslím, že budete všetci počuť aj zo svojich izieb,“ povedala s červenajúcimi lícami. Zas sa potvrdilo, že v tejto rodine moje slovo váhu nemá. Bellu počúvli a ja som si už v mysli pripravoval, čo poviem. Zostal som stáť uprostred izby. Bella odhrnula prikrývku z postele a začala si sťahovať nohavice. Potom sa pozrela na mňa a jemne sa usmiala.

„Dáš mi košeľu?“ Okamžite som ju zo seba stiahol a podal jej ju. Vzala si ju a prešla do kúpeľne. Po pár minútach vyšla a vliezla do postele. Ja som ešte stále stál na tom istom mieste a rozmýšľal čo a hlavne ako povedať.

„Edward...“ šepla z postele. Neviem, či si uvedomovala, ako ma vlastne týra, ale najskôr ani nie. Prešiel som k posteli a Bella mi nehanebne urobila miesto vedľa seba. Chcel som ju prikryť a ľahnúť si navrch prikrývky, no ona nesúhlasila. Vyzul som topánky a vliezol k nej. Ešte som sa poriadne neuložil a presunula sa na môj hrudník. Ja som si ju spokojne natisol k sebe a zaboril nos do tých voňavých a hebkých vlasov.

„Vieš z čoho mám najväčší strach?“ šepla do mojej hrude a pozrela mi do očí. Pokývla som hlavou, že nie. „Mám strach, že sa tam o pol roka musíme vrátiť.“ Vzdychla si.

„Vieš z čoho mám najväčší strach ja?“ šepol som jej svoju otázku a trocha som si ju pridvihol na hrudi, aby mala tvár v mojej úrovni. Zakývala hlavou, že nie. „Mám strach, že to, čo si povedala ,si povedala len preto, že si nechcela, aby ma zabil.“ Bella sa mi pozrela do tváre.

„Samozrejme, že som to povedala pre to,“ povedala smrteľne vážne.

 18. kapitola - 20. kapitola

Som si viac než istá, že trailer vo vás vyvolá veľa otázok. Napíšem len toľko, že táto poviedka skončí šťastne. Ďakujem za komentáre k predchádzajúcej kapitole. Veľmi ma potešili. Dúfam, že sa trailer páčil. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 19. kapitola: