Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » My to zvládneme, Renesmee! - 10. kapitola

06.08.2012 (17:30) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1582×

Kristepane, ako ja sa teším na to bábätko. Renée stále hovorí, že to bude chlapček (lebo veľmi kope), ale ja si to nemyslím, veď to bude možno prvé poloúpiriatko na Zemi! Aj tak sa však nemôže zbaviť pocitu, že to bude to najkrajšie dievčatko, ktoré kedy kto mohol vidieť. Budem šťastná, nech je to, čo chce! Bude to jediná a pritom najkrajšia spomienka na Cullenovcov a naňho. 

„Bella, Phil mi volal a povedal, že príde ďalší týždeň a potom to oslávime!" kričala na mňa celá šťastná Renée. Asi je nahluchlá, no neviem, či jej to mám povedať. Usudzujem, že radšej nie, ak nechcem, aby ma vykopla.

„Jéj, to je super. Ale čo budeme sláviť?" opýtala som sa jej opatrne, lebo mi to nejako nedochádzalo. Dúfam, že moje bábo bude z väčšej časti ako upír (po oteckovi) ako po mne, lebo to by dopadlo.

„No to, že čakáš dieťatko!" odpovedala mi a pozrela sa na mňa ako na blbca. Nech sa nehnevá, ale ona nečaká poloupíra a nie je z toho trochu v strese.

„A vieš, čo to znamená?" Oh, nie, už ďalšia hlúpa otázka, na ktorú neviem odpovedať.

„Že budem mama?" povedala som prvú somarinu, ktorá ma napadla.

„No, áno aj to, ale aj...?" Chúďa. Pozerala na mňa s takou nádejou v očiach a mňa pritom už nič nenapadá. Zmohla som sa len na pokrčenie pliec.

„Oh! No dobre, nevadí. Znamená to to, že pôjdeme na nákupy! Hurá! Aké jedlo tam budeš chcieť mať?" Nie, len jedlo nie! Zase skončím pri mojej kamarátke - záchodovej miske.

„Super!" povedala som ironicky, no našťastie si to nevšimla.

„Ale tie nákupy nebudú dnes, však nie?"

„Neboj sa! Nie dnes! Vieš, čo je čudné? Že už máš guľaté bruško a pritom neprešiel ani mesiac, to je zvláštne!" Oh, dopekla!

„Cullenovci ma veľa kŕmili," odpovedala som jej rapídnou rýchlosťou. A výnimočne som bola so svojou odpoveďou spokojná.

„Alebo skôr Edward, čo?" opýtala sa ma mama, alebo skôr usúdila. Pri jeho mene som sa trocha trhla, ale Renée čakala tak úpenlivo na odpoveď, že si to ani nevšimla. Hej už len on sa bál. Pochybujem, že si vôbec všimol, že som niečo jedla.

„A ako bolo na svadobnej ceste? Ešte si sa mi nepochválila, ale zatiaľ, čo vidím, tak sa vám niečo podarilo."

„Hm, vcelku dobre. Ostrov bol pekný," povedala som jej a dúfala, že toto jej bude stačiť, ale omyl. Ako vždy.

„Vy ste boli na ostrove? A akom?" opýtala sa ma a bolo na nej vidieť, že všetko chce počuť a vedieť. Ale nevidí na mne, že ja o tom nechcem hovoriť?!

„Hej, boli. Na Esminom ostrove."

„Na Esminom ostrove?" Jej nikdy nič neujde. Oh.

„Áno, kúpil jej ho Carlisle. Nehnevaj sa, ale už sa mi chce ísť spať, tak..." Snažila som sa z toho vykrútiť, ale kedy mne šťastie prialo?! Krátka odpoveď: Nikdy!

„Spanie až o chvíľu! Fíha, oni musia mať veľa peňazí!" zašomrala si, myslím, že skôr pre seba Renée.

„Áno, už môžem ísť?" opýtala som sa jej a myslela si, že povie kladnú odpoveď. Vstávala som už aj so sedačky, keď povedala:

„Ešte si mi neodpovedala na jednu otázku."

„Akú?"

„Aký bol Edward?" To som ostala stáť ako socha. Nemôže prestať vyslovovať jeho meno nahlas?!

„Deje sa niečo?" opýtala sa ma ustráchane Renée.

„Nie. Bol... dobrý, milý a šarmantný a... Čo chceš ešte počuť?" opýtala som sa je a dúfala, že tú sekavosť si vysvetlí ako moju hanblivosť. Tak toto som od mojej mamy nečakala, to bol úder pod pás. Veď keby som chcela o ňom rozprávať, tak jej to poviem, či nie?!

„Prečo si tu prišla? A pravdu," povedala mi alebo skôr prikázala. Bomba, ďalší úder pod pás od Renée. Vedie dva nula.

„Prekážam ti tu? Ak áno, tak ja odídem."

„Netrep hlúposti, len som zvedavá," zahovárala Renée. A zrazu akoby ma osvietilo.

„Vieš, no ja som sa bála jeho reakcie, tak som radšej prišla tu," povedala som jej. Aj keď to nebola pravda, ale keď si to vezmem z iného uhľa pohľadu, tak som ani tak neklamala. Čo by povedal keby som tam prišla a povedala, že som tehotná? Určite by neveril, že dieťa bude jeho. Nazval by ma klamárkou a hlupaňou. A zasa by som trpela.

„Vieš, že predtým nemôžeš utekať stále," povedala mi. Teraz sa mýli. Ak budem v meste, ucítia môj pach a odídu z vlastnej vôle, takže vlastne ich nestretnem nikdy.

„No dobre, dosť klebetenia a šup do postele, dobrú noc!" 

„Dobrú noc!" Rýchle som išla ešte do sprchy a potom do postele. Myslela som, že zaspím rýchlo, ale mýlila som sa. Ani neviem, prečo som pozerala stále na okno, ale niečo mi našepkávalo, že čakám na to, že príde a ospravedlní sa mi a všetko bude v poriadku. Aj keď ma podviedol, tak ho ešte stále milujem a nikdy neprestanem.

Nemysli na to, Bella! okríkla som sa v duchu. Tak som začala myslieť na moje bábätko. Dúfam, že pôrod prežijem, ale ak áno, tak určite bude možno potrebovať krv a jediný, kto bude v blízkosti, som ja a... Renée! Musím odtiaľto odísť. A to rýchlo. Ale kam pôjdem? No nič, ja niečo vymyslím. Keď som sa pozrela na budík, tak už bolo jedenásť hodín a u Renée je večierka o desiatej, tak už je najvyšší čas ísť spať.

Zobudila som sa o ôsmej a možno prvýkrát som bola šťastná, že som sa zobudila tak skoro. Celú noc ma prenasledovali nočné mory. Samozrejme ako obyčajne sa týkali ich. Nechcela som na nich myslieť, tak som si išla urobiť rannú hygienu. Nemala som chuť robiť si raňajky, tak som premýšľala, kde by som mala ísť. Ako prvé mi napadlo Forks. Ale to je žiaľ vylúčené a pri mame ostať nemôžem, čo ak by to dieťa naozaj potrebovalo krv? Čo by som robila? Jedno viem však naisto, že by som si to potom nikdy neodpustila. Som stratená. Rozhodla som sa Renée urobiť raňajky, aby som sa aspoň niečím zamestnala. O pár minút už boli hotové a akurát Renée vstala. 

„Jéj, dobré ránko, Bella! Ako sa máš? A dieťatko?"

„Bré ránko, máme sa dobre! A čo ty?"

„Ja tiež, ale si si istá, že si v poriadku? Si veľmi bledá!" A vtedy mi svitlo, kam pôjdem.

„Ďakujem ti, mami, za všetko, ale ja dnes odchádzam."

„Kam?"

„Ja... Ja neviem," odpovedala som. Bolelo ma, že jej musím klamať, ale je to pre jej dobro. Mne však bolo jasné, kam pôjdem. Do Volterry.

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek My to zvládneme, Renesmee! - 10. kapitola: