Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mračná nad Forksom - 9. kapitola

27.09.2013 (09:45) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1069×

Domov som sa vrátila, ako keby sa nič nestalo. Bolo daždivé ráno, takže doma by nemal byť nikto. No zmýlila som sa. Hneď ako som otvorila dvere uprelo sa na mňa sedem párov očí.

„Čo tu robíš?” opýtala sa ma Alice s prekvapením v hlase. „A kde si vlastne bola?”

„Čo ťa je do toho? Je to moja vec, tak sa láskavo o mňa nestaraj. To, že si moja sestra, neznamená, že sa budeš správať ako moja mama,” odvetila som bojovne a tým spustila svoj plán. Bolelo ma vidieť Alice utrápenú, ale inak to nešlo. Otočila som sa ku schodom a chcela som ísť do izby no môj plán zmaril Carlisle:

„Alice mala víziu, že ťa uväznili vo Volterre. Sme rodina, a tak je logické, že sme sa o teba báli.”

„Tak sa viac báť nemusíte. Odchádzam,” vyletela som a snažila sa utlmiť vzlyky. Nezvládal som to a to som bola len na začiatku. Ale vedela som, že prvá fáza bude najťažšia. Odchod od mojej rodiny. Druhá fáza - život na úteku. Bude stačiť tak rok, dva. Tretia fáza- ochrana Cullenovcov z bezpečnej vzdialenosti.

Vytiahla som spod postele cestovnú tašku a začala sa baliť. Vzápätí do izby vstúpil Edward.

„Vážne chceš odísť?” opýtal sa zúfalo. Vedela som, že budem musieť byť silná.

„Nemám na výber.” Snažila som sa znieť rozhodne no hlas sa mi začal triasť. Vedela som, že ich nezničím. Nedokážem to. Nech sa mi Aro vyhráža koľko chce. Ja svoj plán uskutočním.

„A čo ak máš?” opýtal sa ma s nádejou v hlase.

„Nemám. Odkiaľ berieš istotu, že mám na výber? Bol si so mnou celý život? Nie. Tak sa do mňa láskavo nestaraj.”

„Každý ma na výber. Vždy. A bude sa do teba starať, pretože ťa milujem a keď trpíš ty, trpím aj ja. A ja vidím, že ty trpíš. Tak mi dovoľ pomôcť ti.”

Jeho monológ prerušil môj mobil.

„Sledujeme ťa. Nemáš na výber. Neutečieš,” bolo tam. Dopekla. Čo mám teraz urobiť? Musím ostať a presunúť odchod na neskôr. No dlhšie ako pár dní ten odklad nebude trvať. Dívala som sa na displej a mnou začali otriasať vzlyky. Nezvládala som to. Bolo toho na mňa moc.

„Nechceš mi povedať, čo sa stalo?” opýtal sa ma a bral si ma do náručia.

Chcela som si to nechať pre seba, ale jeho náruč bola taká upokojujúca, že som nevedela svoj jazyk zastaviť. Povedala som mu všetko, aj to čo som nechcela. Povedala som mu o Rusku, o dohode s Volterrou a aj to, čo odo mňa Volterra žiada. Povedal som mu aj o svojom pláne. Keď som skončila, nepovedal nič, len tuho premýšľal. Potom vyhlásil:

„Nikam nejdeš. Vyriešime to ako rodina. Spolu.” Na to som mu nič nepovedal, len som ho vďačne objala.

Potom sme zišli dole a tam sa začala rodinná porada. Rozhodli sa, že budem hrať na dve strany. Budem sa tváriť, že pomáham Arovi, ale v skutočnosti budem pomáhať Cullenovcom. Je to riskantné, ale nemám čo stratiť. Teda okrem novonadobudnutej rodiny. Vytvorili sme plán a po tom som sa odobrala do izby. Tam som si ľahla na posteľ a cítila som sa mizerne. Chcela som aby tento deň skončil, no môj mobil mi skrížil plány. Prišla mi SMS-ka od neznámeho čísla.

„Za desať minút pri Kanadských hraniciach.”

Bola som rozhodnutá neísť, ale moje zvedavé ja vyhralo. Mala som len dve minúty a tak som musela bežať najviac, ako sa dalo. Keď som tam došla, ledva som ubrzdila, aby som nevrazila do Felixa, ktorý sa z ničoho nič odkiaľsi vynoril.

„Ty? Čo tu robíš?”

„Mám u teba láskavosť. Zabudla si?” opýtal sa ma a bolo vidieť, že je nervózny. Zjavne zdrhol.

„A čo mám urobiť?”

„Chcem u teba bývať. Teda len na pár dní. Odišiel som totižto od Volturriovcov.” Na to som nič nepovedala, len som nemo civela.

„Ja... Takže... Fajn. Daj mi minútku. Ty si odišiel od Volturiovcov? Ako sa ti to, preboha, podarilo? Veď oni nikoho neprepúšťajú celého.” Aby som sa upokojila, kráčala som v kruhu okolo Felixa. Chvíľu ma nechal kráčať a potom ma zastavil.

„Bol som tam dobrovoľne. Neprisahal som im vernosť. Takže nemali nado mnou...”

„Žiadnu moc,” dokončila som vetu s ním.

„Áno a rozhodol som sa žiť ako ty. Chcem sa stať vegetariánom.”

„Ale prečo? Prečo by si to robil? Veď si tam bol šťastný. Alebo nie?”

„Odišiel som kvôli tebe,” povedal a sklopil pohľad k zemi.

„Kvôli mne? Čo ti to prefrčalo hlavou? Zbláznil si sa? To predsa nejde. Nie. To nie je správne. Pekne sa vráť odkiaľ si prišiel.”

„Bella, prosím. Ja nemám kam ísť. Som bezdomovec. A nechcem byť nomádom. Bude to len na pár dní.”

„Na pár dní? Ako sa chceš stať za pár dní vegetariánom? Mne to trvalo roky,” prerušila som ho zlostne. A potom som si to uvedomila. On mi nevraví pravdu.

„Felix, viem, že mi nevravíš pravdu. Takže buď mi ju povieš, alebo dovidenia.” povedala som už pokojnejšie a čakala, čo bude. Nevravel nič, len tam stál a tak som sa otočila a pobrala sa na odchod.

„Nie. Bella. Stoj. Prosím. Fajn. Poviem ti to, ale ostane to medzi nami. Platí?”

„Platí,” povedala som pokojne, ale vnútri som horela nedočkavosťou. Felix mi ide povedať nejaké tajomstvo týkajúce sa Volterri. Možno mi to pomôže.

„Takže do Volterri som sa dostal po tom, čo mi zomrela rodina. Bol som mladý a Aro sa ma ujal. Aspoň to tvrdil on. Tvrdil, že ma nepremenil hneď, ale pár rokov ma vychovával. A taktiež tvrdil, že smrť mojej rodiny bola nehoda. Ale nebola. Zabil ich on kvôli mne. Chcel ma, ale oni ma mu nechceli dať. A tak spravil, to, čo je pre neho typické. Zabil ich, chápeš. On ich zabil!” zrevala zrútil sa k zemi, kde sa utápal vo vzlykoch. Sklonila som sa k nemu a hladila ho po chrbte.

„To mi je ľúto. Ale neboj sa. Bude to dobré. Pomôžem ti,” chlácholila som ho a pomaly ho dvíhala na nohy. Keď stál objala som ho.

„Lepšie?” opýtala som sa.

„Omnoho. Ďakujem,” odvetil. „A čo teraz?”

„Teraz pôjdeme na lov a potom ku mne.”

„Na lov?” opýtal sa ma s panikou v hlase. „Ja som nikdy nelovil. Nemôžeme ísť radšej zajtra?”

„Neboj sa. Naučím ťa to. Je to ľahké. A lepšie bude keď pôjdeme teraz. Je hlboká noc a nebude tu žiadny človek.” odvetila som veselo a ťahalo som toho obra hlbšie do lesa.

„Fajn, sme tu. Nadýchni sa. Čo cítiš?” opýtala som sa a čakala, čo mi povie.

„Cítim... Cítim... Nejaké zviera. Severne od nás,” vetril a mne to prišlo strašne smiešne. No ovládla som sa a postrčila ho tým smerom.

„Správne. Tak si choď po toho jeleňa.” Viac mu nebolo treba. Hnali ho inštinkty dravca a ja som bežala za ním. Medzi stromami som zbadal vlka. Zjavne ho zacítil aj Felix, lebo namiesto jeleňa si vybral jeho. Skočil po ňom a zvalil ho na zem. Chvíľu sa váľali po zemi, ale vlk nemal šancu. Keď dopil, postavil sa a ja som pristúpila k nemu.

„Na nováčika slušné. Len nabudúce si daj pozor na tričko,” odvetila som s úškrnom a ukázala na zvyšky trička na jeho hrudi.

„Aj oči máš už trochu svetlejšie.”

„Ďakujem. Nebolo to až také nechutné.”

„Lebo to bol mäsožravec. Bylinožravec chutí inak, ale teraz sa musíme vrátiť.” A rozbehla som sa domov. Felix neváhal a bežal za mnou. Celú cestu som rozmýšľala, čo poviem doma, ale nakoniec som zvolila najlepšiu možnosť. Vletela som do domu v závese s Felixom a povedala som:

„Dámy a páni. Predstavujem vám nového člena rodiny - Felixa Cullena.”

Ďakujem za priazeň a skvelé komentáre. Drahá Izza, mohla by si mi dať na teba nejaký kontakt? Chcela by som sa porozprávať. Ďakujem.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mračná nad Forksom - 9. kapitola: