Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mračná nad Forksom - 8. kapitola

31.08.2013 (07:30) • VampireAlice1235 • FanFiction na pokračování • komentováno 5× • zobrazeno 1185×

Keď lietadlo pristálo, slnko práve zapadalo. Vystúpila som medzi poslednými. Kufor som nemala, len kabelku a tak som rovno zamierila k východu. Pri sklenených dverách som sa však zarazila. Nemôžem ísť na formálnu návštevu do Volterry oblečená takto. Mala som na sebe džínsy, tričko, mikinu a tenisky. Kašlať na formality. Ak budú mať problém, ich vec. A tak som sa nadýchla, aby som si dodala odvahu a vykročila naproti svojmu osudu.

Vošla som do pevnosti. Pri dverách stál Felix. Niečo si mrmlal popod nos, čo bolo zjavne adresované mne, ale ignorovala som ho. Prešla som až k recepcii a tu som sa na sekundu zadrhla. Mám sa ohlásiť alebo nie? Kašlem na to. Volali ma, tak som tu. Namierila som si to do sály, keď vtom sa ozvala Gianna:

„Prosím o prepáčenie, ale bola som požiadaná, aby ich nik nevyrušoval,” povedala pevným hlasom.

„Ale ja som tu na ich osobnú žiadosť,” odvetila som jej s miernou dávkou irónie a vošla do sály. Na moje počudovanie nesedeli na trónoch, ale boli zhrčení okolo nejakého klbka. Keď som prišla bližšie, zistila som, že je to upír. Keď som sa lepšie poobzerala po miestnosti, v rohu som zbadala Jane. Tak preto sa ten chudák tak krčí. Vedela som, že vedia, že som tu, ale nedali to nejako znať a tak som zakašlala. Na to tí traja odtrhli pohľady od toho chudáka a venovali plnú pozornosť mojej osobe. Prvý sa ozval Aro:

„Á, Bella. Aká to prijemná návšteva. Akú si mala cestu?” opýtal sa a presunul sa aj s bratmi na trón. Keď sedeli odpovedala som:

„Dobrú, pane,” odvetila som stručne. Chcela som zistiť kvôli čomu som tam, ale Aro si myseľ dokonalo chránil.

„Asi ťa zaujíma, prečo som ťa zavolal?” opýtal sa po chvíli ticha.

„Áno, pane.” Táto konverzácia mi liezla krkom. Chcela som to už mať za sebou.

„Zavolal som ťa pre našu dohodu. Spomínaš si na ňu?”

„Áno,” zaklamala som. Dočerta. Úplne mi vyšumela z hlavy. Ale im zjavne nie. Sama som sa presvedčila, že platí staré známe - Volterra nezabúda.

„Prišiel čas splatiť dlh. Tentoraz Volterra potrebuje niečo od teba. ”

„Urobím pre vás čokoľvek,” odvetila som.

„Čokoľvek?” opýtal sa a nebezpečne mu zaiskrilo v očiach. „Si si istá?”

„Áno,” odvetila som pevne, ale začala som sa báť.

„V poriadku. Za splatenie tvojho dlhu žiadam od teba, Bella Swan, pomoc pri zničení klanu Cullenovcov,” odvetil formálne a s chladom v hlase.

 „Nie, pane. Prosím, nie. Urobím pre vás čokoľvek iné. Pridám sa ku garde. Len odo mňa nežiadajte zničenie svojej rodiny.” Poslednou vetou som ho šokovala. A potom som si uvedomila, čo som vlastne povedala. Takto som mala šancu predstierať, že s nimi nemám nič dočinenia a ja namiesto toho tu vyblabotám, že som s nimi rodina.

„Tak to aspoň nebudeš mať problém pozorovať ich z vnútra,” odvetil s ľadovým pokojom.

„A čo keď odmietnem?”

„Ale ty neodmietneš,” odvetil s vyhrážkou v hlase, ktorá neveštila nič dobré.

„Ja odmietam,” oponovala som mu. „Radšej zomriem, ako ich zradiť.” Sama som bola prekvapená, kde sa to vo mne berie.

„Dám ti čas na premyslenie. Felix?”

„Áno, pane?”

„Odveť nášho hosťa do izby na prízemí.”

Než som sa stihla spamätať, už ma ten ozembuch vliekol zo sály po chodbe. Tam zrýchlil a než som sa nazdala, boli sme na mieste. Hodil ma dnu a zamkol. Ja som sa namiesto pokusu o útek začala smiať. Mojou izbou bola cela. Bola som uväznená vo Volterre dokiaľ sa nerozhodnem zničiť svoju rodinu. A tak som si bola istá, že tu dosť dlhú dobu pobudnem. Aspoň som mohla premýšľať nad minulosťou, vďaka ktorej som v tejto kaši. Bolo to, keď som žila istý čas v Rusku. Tam som sa na pár mesiacov prestala ovládať a zabíjala som ľudí. Avšak krotila som sa natoľko, že to boli len prostitútky a bezdomovci. No situácia začala byť kritická, lebo ľudia si to začali všímať. A tak musela zasiahnuť vrchnosť. Chceli ma zabiť, ale keď zistili, že mám užitočný dar, nechali ma nažive. Avšak dlžila som im láskavosť. A tú mohli použiť kedykoľvek a na čokoľvek. A tak som bola chytená vo vlastnej pasci. Ale bola som rozhodnutá, že urobím čokoľvek na záchranu Cullenovcov. Nenávidela som sa za svoju temnú minulosť. Nebyť jej, nie som teraz tu. Ako som sa umárala v sebatrýznení, dostala som nápad.   

„Felix, oznám Arovi, že som sa rozhodla,” povedal som vzduchu, ktorý ma naisto počul.

O pár minút bol naspäť, no nebol sám. Prišiel aj sám veľký Aro.

„Tak ako znie tvoja odpoveď?” opýtal sa dychtivo.

„Spravím, o čo ma žiadaš,” povedala som chladne. A potom to už šlo rýchlo. Pustili ma z vezenia a posadili na najbližší let domov. Na letisku ma však ešte stihol Felix upozorniť:

„Aro ťa nechal sledovať. Na tvojom mieste nič neskúšam,” povedal rýchlo a zmizol.

Prekvapilo ma to. Prečo mi to povedal? Prečo bol zrazu taký milý a prečo mi pomohol? Bola som z toho v šoku, ale nemohla som  nad tým dlho premýšľať, lebo ohlasovali poslednú výzvu na môj let. A tak som nastúpila do lietadla a mierila rovno do jamy levovej.

Alice:

To, že Bella zmizla zo školy, sme si uvedomili až po vyučovaní. Nikto z nás nevedel, čo sa stalo. Na parkovisku sme sa chystali odísť, keď vtom Edward vybehol z auta a rozbehol sa naspäť do školy. O pár minú sa vrátil späť s napätým výrazom.

„Bol som sa opýtať na sekretariáte, či niečo nevedia. Údajne odišla kvôli žalúdočným problémom domov.” A tak sme nasadli a vyrazili sme. Cestou som dostala víziu. V šoku som to strhla na kraj a vrazila do stromu.

„Alice, povedz mi, čo vidíš,” opýtal sa ma Jasper.

„Bellu uväznili Volturiovci. Viac neviem,” odvetila som a vrátila sa do reality. To už pri nás stáli ostatní.

„Alice. Preboha. Čo ti šibe?” zrúkol na mňa Edward.

„Máme tu upíra so samovražednými sklonmi,” skonštatoval Emm.

„Poviem vám to doma,” povedala som, vyliezla som z auta a rozbehla sa domov. Za mnou bežal Jasper a ostatní naskočili do áut. Doma som si zničene sadla na sedačku. Keď dorazili ostatní, začali na mňa chŕliť otázky. No ja som ich umlčala mávnutím ruky a povedala som im holý fakt:

„Bella je vo Volterre. Uväznili ju.”

Ďakujem za priazeň. Vďaka vám som sa dokázala posunúť v tejto poviedke ďalej. A zvlášť sa chcem poďakovať Izze. Ďakujem, Vaša Alice.

Autor: VampireAlice1235 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mračná nad Forksom - 8. kapitola: