Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje + tvoje = naše - 7. kapitola

04.03.2012 (20:15) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 11× • zobrazeno 3721×

Moje + tvoje = naše

 7. kapitola

Pohľad Edward:

Zasa ma čaká ďalší nudný deň v škole. Koľkýkrát absolvujem strednú? Štrnásty? Je to stále o tom istom. Občas pribudne nové učivo, ale to len keď nastane niečo nové, čo sú ochotné dejiny zaznamenať. Oh, áno, menia sa ľudia. Ale ani tí nie sú dvakrát zaujímaví. A hlavne na tejto škole. Vlastne až na dve výnimky. Teda pre mňa už len jednu, keďže som sa dobrovoľne vzdal Belly.

„Ach...“ vzdychol som si, keď som zaparkoval svoje auto na školskom parkovisku.

„Čo sa deje, braček?“ zaujímal sa Emmett.

„Nič. Len uvažujem nad tým, prečo chodíme stále na strednú.“

„Nuž, mal si španielskej chrípke nakázať, nech si dá pohov a príde tak o desať rokov neskôr.“

„Vtipné,“ uškrnul som sa. Emm a jeho zmysel pre humor. Tiež by mu neuškodilo, keby ho premenili o nejaké dve desaťročia neskôr. Aspoň by sa nám trošku rozumovo vyrovnal.

Kráčali sme cez školský areál k budove, kde sme s Emmom mali prvú hodinu spoločnú. Načúval som myšlienkam študentov.

„Bože, tí sú takí sladkí...“

„Kedy si ma konečne Edward všimne?“

„Ten test z dejín nezvládnem.“

„Dovolila by som mu robiť si so mnou, čo by sa mu len zachcelo.“

„Tie nové sú neskutočne sexi a tá blondínka je kus.“

„Musím zbaliť tú novú tmavovlásku.“

Pri poslednej myšlienke som mal chuť zavrčať. Obzrel som sa, komu patrila. Mike Newton – miestny lámač ženských sŕdc. Teda, samozrejme, až po nás. Ale istú konkurenciu by mohol znamenať. Mike je kamoš, ale len na oko. Snažíme sa zapadnúť čo najviac a preto sa občas kamarátime s ľudskými jedincami, aby sme neboli príliš nápadní. Prijmeme pozvanie na party, usporiadame vlastnú party – mimochodom, to je veľká záľuba Alice – alebo si občas s nimi vyjdeme von – do klubu a tak. Mike patrí medzi miestnych obľúbencov, takže nám občas robí spoločnosť. Od teraz ho ale príliš v láske nemám.

Čože? Nad čím to premýšľam? Prečo mi vadí, že chce zbaliť Bellu? Malo by mi to byť fuk. Momentálne sa musím zamerať na jej sestru. Mal by som ju niekde odchytiť a pozvať ju? Alebo jej skôr dať najavo, že mi nie je ľahostajná? To asi skôr. Dám jej najavo, že existujem, trochu sa pred ňou popretŕčam, aby ma zaregistrovala a potom ju niekam pozvem. Tak to bude najlepšie.

Spokojný, že som vymyslel perfektný plán na zbalenie, som sa usadil do lavice. Emm zaujal miesto pri mne.

„Brácho?“ začal nesmelo. „Premýšľal si už nad tými novými?“

„Ako to myslíš?“

„Prosím ťa, nerob sa, že nevieš, čo som mal na mysli,“ nedal sa obalamutiť.

„Ok, viem ako to myslíš.“

„Tak čo? Premýšľal?“ Čo teraz? Priznať sa?

„A ty?“ skúsil som to z inej strany. Emm sa chytil.

„No, pravdu? Áno, rozmýšľal.“

„A na čo si prišiel?“ Od včera si Emmett podozrivo stráži myšlienky. Niečo sa tu deje a ja prídem na to, čo to je.

„Premýšľal som... Chcel by som jednu z nich pozvať von.“

„A ktorú?“ vyhŕkol som príliš zvedavo. Tak toto už nezakryjem. Zostáva mi len dúfať, že to Emm pochopí tak, že sa zaujímam oňho a nie o ne.

„Bellu.“ Len toto jediné slovo vo mne spustilo nával hnevu. Doslova to vo mne začalo vrieť. Mal som chuť rozmlátiť všetko okolo seba. Akoby nestačilo, že po Belle slintá polovica mužského osadenstva a ja si tie ich bujné predstavy prečítam v ich mysli, musí sa do toho pliesť ešte aj Emmett.

„Včera sme sa trochu bavili na francúzštine...“

„Trochu?“ skočil som mu do reči.

„Dobre, priznám sa, že som väčšinu konverzácie obstaral ja, ale... Počkať! Ako to vieš? Ty si nás počúval?" Do kelu! Fakt by som sa mal viac kontrolovať. Nakoniec zo mňa vypadne aj priznanie o našej spoločnej noci.

„Som na teba vyladený, tak ako aj Alice,“ pokúsil som sa to zahrať do autu.

„Aha...“ Našťastie to zabralo. Vďaka Bohu za Emmovu inteligenciu.

„Prečo mi to vlastne hovoríš?“ spýtal som sa. „Pýtaš si požehnanie?“ Tak na to zabudni, braček! Nedostaneš sa ani na prvú métu. To ti nedovolím.

„Nie, nepýtam. Len som chcel, aby si to vedel. Aby si náhodou... Vlastne je to zbytočné, ty aj tak nemáš v pláne poslúchnuť mamu.“

„Čože? O čom to tu melieš?“

„Nechceš sa predsa viazať. Či?“ Pozrel na mňa prekvapene.

„Nechcem. Ty snáď áno?“

„No, uvažoval som. Už by bolo na čase.“

„A prečo práve s Bellou? Prečo sa neobzrieš po nejakej upírke?“ Nechápal som, prečo chce chodiť s človekom.

„Netvrdím, že by mala byť partnerkou na existenciu, ako to volá mama. Ale dalo by sa to pri nej natrénovať. Vieš, zistiť, či sa vôbec dokážem viazať. Či dokážem byť verný nejaký čas len jednej.“ Neviem, či sa mám tešiť, že to s Bellou nemyslí vážne, alebo či mám byť naňho naštvaný, že si vybral práve ju ako pokusného králika.

„Myslíš, že to je dobrý nápad, zlomiť srdce človeku?“ Pichlo ma na mieste, kde pred storočím bilo to moje srdce. Bolo to z predstavy, že by sa Bella do Emmetta mohla zaľúbiť. Nechápal som, prečo mi to stále vadí.

„To je pravda, takto som sa na to nepozeral. Nechcel by som jej ublížiť,“ priznal sa Emm skľúčene.

„Mal by si si to poriadne premyslieť. Tvoj pokus by mohol mať pre ňu následky.“ Bol som potešený, že som ho aspoň na nejaký čas odradil. Mal by som niečo vymyslieť, ako ho od nej odlákať. Pravdupovediac, keby išlo o hocijakú inú, tak by mi to vôbec nevadilo, ale takto...

Vtom do triedy vošiel profesor a my sme náš rozhovor museli ukončiť a začať sa tváriť, že nás zaujíma výklad. Začal som prehľadávať mysle študentov. Postupoval som systematicky, až kým som nenarazil na Bellu. Sledoval som ju cez myseľ Jessici, popravde sa mi jej hlava hnusila. Bola plná šiat a líčenia. Nič iné ako jej výzor ju nezaujímalo. Práve si obzerala Bellu a hodnotila jej zovňajšok. Musím uznať, že jej to dnes pristalo. Mala úzke čierne rifle, ktoré krásne zvýrazňovali jej chutný zadoček. Tmavomodrý top, ako zhodnotila Jessica, bol podľa najnovšej módy. Mala ho strihaný pod prsiami, pod tými božskými oblinami, ktoré som mal to potešenie láskať.

Niekedy vážne milujem svoj dar, ako napríklad v takýchto prípadoch. Neviem, čo by som robil celé tie nudné hodiny. Aspoň takto sa môžem zabávať. Mal som v pláne robiť to celý deň. Až prišla tretia hodina – telocvik – a ja som zistil, že ho máme s Bellou spolu. Bol som rád, že ju konečne uvidím na vlastné oči a nie cez myseľ nejakých chlípnikov.

Rýchlo som sa prezliekol a čakal na ňu v telocvični, ale stále nechodila. Podarilo sa mi dostať do mysle jedného z dievčat, ktoré ešte bolo v šatni. Bella si práve na seba obliekala priliehavé tričko a ja som zahliadol kúsok jej krásnej čipkovanej podprsenky. Nemala na sebe ten odporný úbor, čo väčšina dievčat.

Po chvíli na to už vchádzala do telocvične. Nikoho si príliš nevšímala a postavila sa do radu. Tréner Clamp si ju za to všimol až príliš, čo sa mi vôbec nepáčilo. Robil si na ňu nároky a vôbec ho netrápilo, že to je študentka. Na to sa ozval Mike, ktorý stál vedľa mňa. Aj ten si všimol trénerove chlípne pohľady a hneď to musel okomentovať.

„Nečudujem sa, že Clamp tak slintá. Od tej by som si dal povedať aj ja.“ Prihlúplo sa tomu zasmial. Nedalo mi to a uštedril som mu ranu do boku. To máš za všetky chlípne myšlienky a komentáre, kamoš.

„Au... Čo blázniš, človeče?“ sťažoval sa a trel si boľavé miesto. Našu roztržku si všimla aj Bella, ktorá sa k nám otočila. Najprv pohľadom zavadila o Mikea a potom sa presunula ku mne. Jej oči nabrali tmavší odtieň. Doslova ma pohľadom hltala. Prezerala si každý kúsok. Privádzalo ma to do šialenstva. Tak veľmi som po nej túžil. Náhle sa spamätala a obracala sa tvárou dopredu. Neušlo mi však, že na sucho prehltla. Tak veľmi som túžil znova ochutnať tie jej pery a láskať jej božské telo. Priťahovala ma ako magnet. Márne som chcel držať si od nej odstup. Toto bolo doslova nemožné.

Keď tréner začal precvičovať rozcvičku a dievčatá pred nami sa dali do predklonu, myslel som, že vybuchnem. Ten jej úžasný zadoček si všimli aj ostatní chalani a vôbec neskrývali nadšenie. Ich myšlienky na mňa doslova kričali, čo všetko by s ňou robili. Neubránil som sa a tlmene zavrčal. Popravde, mal som chuť poskákať po nich a rozdriapať im hrdlá. Od istej smrti ich zachránil tréner, ktorý nám nakázal prebehnúť sa. Šiel som pomaly a premýšľal som nad svojimi pocitmi. Nechápal som sa. Jasne som si nakázal na Bellu nemyslieť, preorientovať sa na iné ženy, dokonca skúsiť zaujať jej sestru, ale stále som mal plnú hlavu len a len Belly. Ponorený do svojich myšlienok som až príliš neskoro zaregistroval, ako Bella padá k zemi. Nemohol som použiť svoju rýchlosť a keď som sa k nej dostal, bola už na zemi. Mal som strach, či si neublížila.

„Si v poriadku?“ spýtal som sa starostlivo. Pravdepodobne ju zahanbilo to, že ju takto vidím, pretože sa začala červenať. Bola taká rozkošná. Tá neprístupná maska, ktorú mala na tvári vždy v mojej prítomnosti, bola zrazu preč. Medzitým k nám pribehol tréner a tiež sa zaujímal o to, či si neublížila.

„Myslím, že mám niečo s nohou,“ odpovedala mu.

Po tom, čo ma tréner Clamp požiadal, aby som jej pomohol na ošetrovňu, sa zamračila. Asi sa jej to príliš nepáčilo. No ja by som najradšej skákal dva metre vysoko a to od radosti, že s ňou budem chvíľku sám. Pomohol som jej na nohy a kráčali sme z telocvične. Premýšľal som o čom sa s ňou porozprávam. Chcel som nahodiť nejakú rozumnú tému, ale to, že som sa jej práve dotýkal, ma zbavovalo zdravého rozumu. Jej vôňa, jej teplo – bolo to neznesiteľné. Naraz sa ozvala.

„Môžeš ma pustiť.“ Prekvapene som sa na ňu pozrel. „Nič mi nie je. Len som sa chcela uliať.“

„Ty nie si normálna.“ Musel som sa pousmiať nad jej hereckým výkonom. Dostala aj mňa. Ale výčitku som si neodpustil. „Mohlo sa ti vážne niečo stať.“ Neodpustil by som si, keby sa v mojej prítomnosti zranila.

„Ale nestalo. Som v poriadku,“ oponovala. „Môžeš ma pustiť a vrátiť sa tam.“ Čože? Pustiť toto anjelské stvorenie. Nechať ju tu samu. Teraz, keď sa rozprávame bez toho, aby sme sa hádali? Teraz, keď mám možnosť beztrestne sa jej dotýkať? Cítiť ju pri sebe. Vzrušenie prebiehalo celým mojím telom. Napĺňalo každú moju mŕtvu bunku. Veľmi som po nej zatúžil. Znova ju držať v náručí. Láskať každučký kúsok jej nádherného tela. Neudržal som sa a vzrušene vzdychol. „Bella?“

„Edward?“ Oplatila mi to tým istým vzrušením. Až teraz som si všimol, že jej tvár a celé telo mi jasne dávalo najavo, že tiež po tom túži. Nečakal som a rýchlo s ňou vtrhol do najbližších šatní. Oprel som ju o stenu a ochutnával jej sladké pery. Chutnali božsky. Vôbec sa nebránila, túžila po tom, čo ja – po našom splynutí. Zamotala prsty do mojich vlasov a pritláčala si ma k sebe bližšie. Hladil som každý kúsok jej tela. Pri našich bozkoch strácala dych. Nechcel som sa od nej odsunúť, a tak som len svoje pery presunul na jej krk. Jej lahodná vôňa ma zbavovala rozumu.

„Ach... Chcem ťa. Túžim po tebe,“ šepol som do jej ucha. Musel som jej na rovinu povedať, čo cítim. Keď šepla tie tri slová „Zober si ma“ nechcel som veriť vlastným ušiam. Zahľadel som sa jej do očí a hľadal tam, či to myslí naozaj vážne. No jej oči boli plné túžby. Znova som sa prisal na jej pery, hladil ju na chrbte a tisol sa k nej. Strhol som jej tričko a presúval sa perami nižšie. Podvihol som si ju na seba a oprel som sa svojim vzrušeným údom o jej lono. Aj cez vrstvu oblečenia bolo cítiť aká je horúca a vlhká. S jej pomocou som si zvliekol tričko. Rukami blúdila po mojom chrbte a bruchu. Pohladila každučký sval na ňom. Privádzalo ma to do šialenstva. Vrhol som sa na jej prsia. Láskal som jej vzrušením stvrdnuté bradavky.

„Prosím,“ zavzdychala.

„Čo?“ spýtal som sa, ale neodtrhol som sa od jej plných pŕs.

„Už to nevydržím, potrebujem ťa cítiť.“ Pozrel som do jej očí. Presne som vedel, čo tým myslí, ale som sviňa, chcem si z nej uťahovať aj v takejto situácii. Preto som sa s úsmevom spýtal: „Necítiš ma?“ Ale to čo sa udialo hneď na to, som vôbec nečakal. Bella presunula ruku na môj úd, prešla po celej jeho dĺžke a stisla ho v tej malej rúčke. Neudržal som sa, od vzrušenia som zaklonil hlavu a zavrčal. Rýchlejšie ako by to urobil bežný človek, som ju zložil na zem, zbavil nás oboch posledných zbytkov oblečenia a už som ju znova vykladal na seba. Potreboval som sa poslednýkrát uistiť. „Chceš to?“ spýtal som sa a hľadel jej do očí.

„Nič nechcem viac.“ To bolo to, čo som potreboval počuť. Už mi nič nebránilo, aby bola moja. Najprv som sa len otrel údom o jej lono. Vzrušením až šalela. Tak nádherný pocit slasti, keď som do nej vnikol, som s inou nezažil. Jej lono pevne zvieralo môj úd. Akoby bola stvorená presne pre mňa, presne som do nej pasoval. Najskôr som sa pohyboval pomaly. Užíval som si každý pohyb a láskal ju pri tom na celom jej tele. Dýchala stále rýchlejšie a hlasnejšie. Ani ja som za ňou nezaostával. Postupne som svoje pohyby zrýchľoval. Po chvíli som pocítil, že už nemá ďaleko od vrcholu. Tak ako ani ja nie. Zrýchlil som ešte viac. Bella sa mi v náručí prehla ako luk a s vyvrcholením vykríkla moje meno. Ja som to jej zavrčal priamo do jej ramena.

Obaja sme vydýchavali tú eufóriu a upokojovali svoj dych. Nechcel som opustiť jej náruč, len tu som sa cítil kompletný, naplnený. Túžil som takto zostať naveky. Po chvíli som začul myšlienky študentov.

„Končí hodina. Idú sem dievčatá,“ zašepkal som stále vzrušený. Vyšiel som z nej a rýchlo som sa obliekol.

„Musím ísť.“ Tak veľmi som túžil pri nej zostať, ale nebolo to možné. Nie tu a teraz. Rýchlo som zmizol a zanechal Bellu samotnú. Zasa som od nej musel odísť. Zapadol som do našich šatní a dal som si sprchu. Potreboval som rozmýšľať. Utriediť si myšlienky a zistiť, čo vlastne chcem. Nevyznal som sa sám v sebe. Nevedel som, čo si o Belle myslieť. Prečo s tým vlastne súhlasila? Cíti ku mne niečo alebo v tom je len sex?

To prekliate dievča zaberalo každý kúsok mojej mysle. Každá bunka môjho tela po nej prahla. Strácal som pri nej rozum. Čo to všetko znamená? Čo ona pre mňa znamená? V mysli sa mi objavili Emmove slová: ... Teba sa to netýka... nemáš v pláne poslúchnuť mamu... nechceš sa viazať... bolo by na čase... partnerka na existenciu... dokážem byť verný len jednej...

Ľadové kvapky dopadali na moje telo. Nedokázali ma však odpútať od poslednej myšlienky. Tie slová mi doslova svietili pred očami : ... byť verný len jednej... Dostal som strach. Uvedomil som si jednu vec – Bella ma púta k sebe. Zväzuje ma. Doslova mi počarovala. Odkedy som ju videl, myslím len na ňu. Hoci ma naštvala a chovala sa hlúpo, stále som chcel len ju. Toto sa nesmie stať. Nemôžem myslieť len na ňu. Mohlo by prísť k najhoršiemu. Mohol by som sa do nej zamilovať a to by bol koniec. Už nikdy by som nemohol milovať nikoho iného. Vzala by si moje srdce. Ona je človek a ja som upír. Ak by som sa do nej zamiloval, ako by to bolo? Strávil by som s ňou pár desiatok rokov? A potom čo? Zomrela by a ja by som zostal sám. Nikdy by som z nej nespravil to monštrum, ktorým som. Ona si to nezaslúži, je taká čistá. To by som nemohol. A po tom, čo by ma opustila, nemohol by som svoje srdce otvoriť žiadnej inej žene. Navždy by patrilo len jej. Bol by som stratený. Ja sa nesmiem zaľúbiť do človeka! Nesmiem sa zaľúbiť do Belly Cullenovej! Musím na ňu zabudnúť! Pre záchranu svojej existencie sa nesmiem zaľúbiť do žiadneho človeka. Žiadna Bella Cullenová pre mňa neexistuje. Už nie. Musím sa o to aspoň pokúsiť. Musím!

Vyšiel som zo sprchy. Obliekol sa a odišiel som na ďalšiu hodinu. Bol som presvedčený, že najlepšie urobím, ak si ju nebudem všímať. Pre svoje, ale, samozrejme, hlavne aj pre jej dobro. Pretože ona musí prežiť svoj ľudský život, nájsť si muža a mať s ním veľa detí. Nesmie byť s monštrom, ktorým som ja. Musí sa vrátiť starý Edward Everson, lámač sŕc, arogantný chrapúň, ktorý ženy len využíva. To je pre mňa a hlavne pre Bellu najbezpečnejšie.

S týmito myšlienkami som vošiel do učebne. Rozhliadol som sa a uvidel Bellu a jej sestru. Bella ku mne zdvihla pohľad. Moje srdce zaplesalo, akoby len z tohto jedného pohľadu mohlo znova začať biť. Rýchlo som odvrátil pohľad. Nesmiem nám zničiť životy. Musím sa obrniť voči nej a začať sa zaujímať o iné. Prechádzal som okolo ich lavice a spomenul som si, že by som mal upútať jej sestru. Zavadila o mňa pohľadom, a tak som sa na ňu usmial. Použil som ten úsmev, o ktorom som vedel, že sa z neho ženám podlamujú kolená. Prekvapene na mňa pozrela. Otočila sa na Bellu a spýtala sa jej: „To bolo čo?“ Bella jej odpovedala ľahostajným tónom, ktorý neznačil ani trochu záujmu.

„A to mám odkiaľ vedieť?“ Sadal som si o dve lavice od nich a zachytil som pohľad tej blondínky. Sledovala môj zadok, takže to zabralo. Potom zašepkala: „Ale je to fakt kus, to sa mu musí nechať.“ Inokedy, vypočuť si takéto slová, by ma to potešilo. Podvihlo by to moje ego a ja by som sa snažil dostať dotyčnú do postele a užiť si to s ňou. Ale teraz som to tak necítil. Vôbec nič to so mnou nerobilo. Skôr ako lichotivé poznámky Bellinej sestry, som si všimol Bellin ľahostajný podtón v hlase. To sa mi do hlavy vrylo viac. Nevedel som odolať, musel som sa na ňu dívať. Aspoň takýmto spôsobom jej byť nablízku. Bella sa otočila a hľadela mi priamo do očí. Bál som sa, aby z nich nič nevyčitala, a preto som nahodil kamenný výraz pokrového hráča. Nečitateľnú masku bez emócií. No v Bellinej tvári akoby sa mihla bolesť, akoby niečím trpela. „Nechceš jej ublížiť, zraniť ju,“ našepkával mi vnútorný hlas. Radšej som svoj pohľad od nej odvrátil a venoval sa svojmu zošitu. Ak by som sa díval o trochu dlhšie, neodolal by som a moja tvár by začala odzrkadľovať city, ktoré sa začali vo mne objavovať, pretože moje pevné presvedčenie sa začalo rozplývať.

6. kapitola - 8. kapitola 

Dúfam, že mi nedáte košom a zanecháte svoj názor v podobe komentáriku. :-) Vaša GCullen. 

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje + tvoje = naše - 7. kapitola: