Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Moje malé tajomstvo - 1. Kapitola

26.03.2010 (17:45) • VAMPIRpavla • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2126×

,,Nina, tak idete so mnou alebo nie?" opýtala som sa sesternice, ktorá aj s Ondrejom stáli pred krátkym tunelom, v ktorom som sa korčuľovali.

,,Nie, nám sa nechce," zakričala prenikavým hlasom. Otočila som sa a pomaly som išla cez lúky. Rozmýšľala som o tom ,že môžem každý deň chodiť na takúto prechádzku. Sú prázdniny. Jarné, ale skôr to vyzerá na zimné.

,,Benyko! Ty so mnou pôjdeš, že áno." Poškrabkala som ho za ušami, tak ako to má on rád. Je to môj najlepší priateľ, nemusím mu nič povedať a predsa chápe.

Išiel predo mnou, ja som si nelámala hlavu z tým že by sa niekde stratil, on by išiel za mnou. Aj teraz, asi po každých troch minútkach sa otočila a chvíľu ma počkal. Je to slovenský čuvač, a poriadne veľké hovädo.

Ja sa volám Elena. Mám dlhé  čierne vlasy, čierne ako vrana, a ofinu ktorá mi siaha pod nos. A mám 17 rokov, niekto by čakal že budem mať telo vyšportovanej postavy, ale nie, som štíhla a krpatá.

Kde tu na lúke sa objavovali veľké kruhy snehu, boly na ňom stopy, divné stopy. Nechcela som to riešiť, pretože domov by som sa vrátila s niečim nepekným v nohaviciam.

,,Také pekné dievča by sa nemalo potulovať po takýchto rozľahlých lúkách samé. Mohlo by sa prihodiť niečo zlé, veľmi zlé," ozval sa mi za chrbtom neznámi a zároveň nádherný hlas. Pomaly som sa otočila. Uvidela som najkrajšieho človeka na zemi.

Mal dlhé blond vlasy, zviazané do copu. Oči mal červené, karmínové. A pokožku mal bledú.

,,Prečo sa tu potuluješ?" Zdvihol jedno obočie, rozhliadla som sa. Chcela som zistiť kde je Beno. Ležal v kruhu snehu, okolo neho bolo veľa krvi. Automaticky som o pár krokov ustúpila a zalapala po vzduchu.

,,Nebol moc lahodný, ty budeš lepšia." Pousmial sa ten divný chlapík. Nebola som schopná povedať niečo. Strach mi to nedovoľoval.

,,Ak sa nebudeš brániť, nebude to tak bolieť. Sľubujem." Pomaly rukami prešiel po mojom krku. Bol to veľmi chladný dotyk. Silno ho chytil, zavrela som oči.

Potom som pocítila strašný tlak, ktorý ma hodil nabok. Oči som mala pevne zatvorené. Bála som sa ich otvoriť. Nevedela som, čo ma čaká.

,,Edward, odveď ju preč!" zakričal niekto taktiež zamatovým hlasom, oči som mala pevne zavreté. Podo mnou sa zem zrazu stratila, vietor mi začal šľahať do tváre. A potom to ustalo.

,,Už môžeš otvoriť oči," povedal niekto, dlho som sa odhodlávala ale nakoniec som ich otvorila. Videla som anjela, ktorý sa na mňa usmieval. No do riti! Ten blondiak ma zabil a ja som určite v nebi.

Mal bronzové vlasy, neposlušne rozstrapatené. Bledú pokožku a nádherné oči. Farby ktorá sa podobala zlatu, nádherné. Nie on nebol anjel ale boh.

,,Tvoje myšlienky mi vážne lichotia ale nie som ani anjel a už vôbec nie boh." Usmial sa ešte krajšie ako sa smial a položil ma na zem.

,,Moje myšlienky? Ty počuješ moje myšlienky?" čudovala som sa. Ako môže niekto čítať myšlienky. A čo je zač tento... neviem čo, alebo kto.

,,Och, jasné, prepáč, volám sa Edward Cullen, ja a moja rodina sme ťa zachránili pred Jemsom. A mrzí ma čo sa stalo tvojmu psovi." Úsmev z tváre mu zmizol.

,,Ja som Elena. Elena Pallerová." Usmiala som sa.

,,Teší ma, vieš musíme ti niečo povedať. Moja rodina je tu o chvíľočku. Presne za jeden, dva..." Pozrel sa za seba, pomaly ma pustila na zem, keďže ešte stále ma držal na rukách.

,,Ahoj, ja som Alice, rada ťa poznávam Elena." Priblížil sa ku mne malý škriatok. Vlasy mala čierne, neposlušne rozstrapatené okolo drobunkej tváričky. Bola asi o dva centimetre menšia ako ja.

,,Teší ma." Usmiala som sa, ale bola som nervózna, poriadne.

,,To je Carlisle a Esme, sú to naši adoptívny rodiča. Alice poznáš a to je jej manžel Jasper. Rosalie a Emmett no a mňa už poznáš. Práve sme sa sem prisťahovali. Z Londýna."

,,Prečo bývate v lese? Väčšina ľudí býva priamo v dedine." No čo? Bola som vážne zvedavá, smrteľne bledých ľudí, ktorý bývajú v lese len tak každý deň nestretneš.

,,No vieš pod´dnu, vysvetlíme ti to." Okolo ramien ma chytila Esme a potlačila do veľkého bieleho domu s veľkými oknami. Vážne sa mi zdali byť divný.

Posadili ma na bielu koženú sedačku a Edward si sadol ku mne.

,,Vieš, mi nie sme tak celkom ľudia."

Autor: VAMPIRpavla (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Moje malé tajomstvo - 1. Kapitola: