Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 8. kapitola

02.09.2010 (10:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 836×

„Jej rodičov napadli. Neprežili,“ povedala Alice a ja som sa prekvapene na ňu pozrel. To nemôže byť pravda. Nie, to sa mi sníva. Počkaj, nie sníva, ono sa mi to zdá. Rýchlo som sa otočil a čo najrýchlejšie odišiel z domu.

Pohľad Jessica:

Práve som prišla do kuchyne, keď niekto zazvonil. Rozospato som otvorila dvere a prekvapene sa pozrela na policajtov, ktorí tam stáli. Najprv som si myslela, že som niečo spravila, ale ich výrazy mi naznačili že to nie je moja vina. V krku mi narástla veľká hrča a tak som sa ich horko - ťažko spýtala, čo sa deje.

„Vašich rodičov včera napadli. S istotou vieme povedať, že to neprežili, ale telá sa nenašli. Je nám to ľúto. Telá sme nenašli, nevieme, ako je to možné. Ak by sme mohli...“ To som už nevydržala. Vošla som do domu a zabuchla za sebou dvere. Pomaly som sa zošuchla na zem a cítila som, ako sa mi rúca svet. Pomaly, ťažko a tvrdo. Zobrala som svoje topánky zo zeme a prudko ich hodila do vázy, ktorá bola na malom stolíku. Jej črepiny padali na zem. Mala som pocit, ako keby som cítila ich dopad na vlastnom tele. Spomienka na nich sa mi vrývala do kože. Po lícach mi tiekli slzy smútku a bezradnosti.

„Nieee!“ zrevala som zúfalo na celý dom a postavila sa. Cez uslzené oči som nevidela na zem. Narazila som na niečo ostré. Bol to kúsok skla, ktorý sa mi zaryl do nohy. Motala som sa po dome až som dorazila, kde som chcela. Ku kuchynským nožom. Hrabala som medzi nimi a hľadala ten najostrejší. Ruky som mala dorezané, pretože nože boli ostré.

Položila som nôž na zápästie. Zatlačila som a krv mi začala tiecť po bezradných rukách. Svet okolo mňa sa začal točiť a všetko zmizlo.

„Jessica, nie!“ zakričal už známy hlas. Emmett. Dobehol ku mne a odhodil nôž. Rukami ma chytil za líca. Usmiala som sa na neho a chytila ho za ruku.

„Emm, prepáč,“ povedala som.

Emmett ma pevnými rukami zobral do náruče a odniesol ma do jeho domu. Bežal cez známy les a hladko preskakoval popadané kmene stromov. Okolo hlavy mi svišťal studený vzduch. Emmett vošiel do domu a zreval na Carlislea. Ten rýchlo prišiel a Emmett sa vzdialil, pretože krv z mojej rany tiekla príliš rýchlo.

Pred očami sa mi zahmlilo. Posledné, čo som videla, bola Carlislova zamyslená tvár a Emmett bežiaci von z domu. Posledné, čo som cítila, bola bolesť. Nikdy som nechcela zomrieť vlastnou vinou. Myslela som, že smrť bude niečo strašné. Že to bude strašne bolieť, ale naopak. Vôbec to nebolelo tak hrozne. Najprv zacítite nejakú bolesť, ale potom je to už len slasť. Všetko sa vám stráca pred očami a vidíte len tmu a ľudí, na ktorých vám záleží.

Myslela som, že som mŕtva, ale zobudila som sa v neznámej izbe. Ležala som na posteli s bielymi obliečkami. Z ruky mi viedla ihla s hadičkou. Pozrela som sa na svoje zápästie. Obväz mi pevne stláčal zápästie. Ťažko som prehltla a tep sa mi zrýchlil. Opatrne som odtočila obväz a pozrela sa na zápästie. Lemovalo mi ho 10 stehov. Do izby vletel Emmett.

„Jess,“ vydýchol a pribehol k  posteli.

„Si v poriadku? Nič ťa nebolí?“ spýtal sa a kontrolne mi pozrel do očí. Očami som skĺzla na moje zápästie. Stisol pery a studenými prstami mi jemne prešiel po rane. Od bolesti som stiahla ruku a on sa na mňa pozrel.

„Prepáč,“ povedal a na čelo mi vtisol letmú pusu. Zhlboka som sa nadýchla a vyslovila svoju myšlienku. Zacítila som túžbu, aby všetko bolo ako pred tým.

„Kde som to, čo sa stalo?“

„Si u nás v dome. Stratila si veľa krvi, ale už by si mala byť v poriadku,“ povedal a pozrel sa na krv, ktorá mi stekala do ruky.

„Nemusíš tu byť.“

„Nie, chcem byť s tebou,“ povedal a chytil ma za ruku. Pozrela som sa na jeho dotyk a potom na neho. Povzbudzujúco sa usmial.

„Pobozkaj ma,“ vyletelo zo mňa náhle a Emmett na mňa prekvapene pozrel.

„Nechceš to,“ povedal.

„Tak potom pre mňa sprav jednu vec,“ povedala som a Emmett na mňa v očakávaní pozrel.

„Počkaj ešte,“ povedal a hlavu naklonil bližšie k mojej. Zacítila som jeho dych. Zhlboka sa nadýchol a perami sa dotkol mojich. Rukou ma chytil za líce a ja som stisla jeho ruku. Nežne ma pobozkal a druhú ruku položil na môj krk. Stisol moju ruku ešte silnejšie a ja som vedela, že sa niečo deje. Zrazu ma posledný krát pobozkal a odtrhol sa odo mňa. Pozrel sa mi do očí a vzdialil sa. Sadol si na stoličku, ktorá bola pri posteli.

„Prepáč. Čo si chcela?“ spýtal sa a ja som na neho nemo pozerala. Otvorila som ústa, že mu poviem, čo som chcela, ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Chvíľu sme sa na seba pozerali a potom som sa odvážila vysloviť svoju myšlienku.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 8. kapitola :