Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 3. kapitola

22.08.2010 (11:15) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1058×

Chytil ma ľadovou rukou a poriadne ju stlačil. Ešteže ma chytil za ľavú ruku, lebo som počula, ako mi pukla kosť. Zamračila som sa a nechápavo som sa na neho pozrela. Chcela som na neho vykríknuť, ale nedokázala som to.

„Nič si necítila,“ povedal zúrivo a potom ma pustil. Chytila som sa za zápästie. Bolelo to. Mike mi posunul nejaký papierik. Bolo na ňom:

„To je Edward Cullen so svojou frajerkou. Je to jeden zo synov doktora Cullena. Sú fakt čudný. S nikým sa nebavia. A inak, sadneš si so mnou na obede? Zoznámim ťa s ostatnými.“ Po prečítaní som sa usmiala. Pozrela som sa na neho. Tiež sa usmieval. Na papier som mu odpísala.

„Jasné, rada. Teším sa.“ Podala som mu papierik a jeho ústa sa roztiahli do širokého úsmevu. Pozrela som sa na Edwarda Cullena, zazeral na mňa vražedným pohľadom.

Zostatok hodiny som si písala z Mikom a nudila sa. Vyrušilo ma až zazvonenie. Postavila som sa. Neznášam tieto prípravy. Trvajú celé dve hodiny. Viete aké to je strašné? Asi nie.

Mike ma už čakal pred triedou. Spolu sme išli do jedálne, spolu sme si kúpili obed a išli si sadnúť k jeho kamarátom. Dostala som strach, bála som sa ako prijmú. Prišli sme k stolu a sadli si na voľné miesta pri stole. Potom sa ozvala nejaká baba s dlhými hnedými vlasmi.

„Ahoj. Ty si tu nová, však? Ako sa voláš? Ja som Jessica,“ povedala a ja som prekvapene na ňu pozrela. Podala mi ruku na zoznámenie a tak som jej aj ja podala svoju. Škoda, že tú nesprávnu.

„To je náhoda. Aj ja som Jessica,“ povedala som a keď mi stisla ruku, tak som zjojkla od bolesti.

„Čo máš s rukou?“ spýtala sa ma so záujmom v hlase.

„Edward Cullen jej stisol ruku na hodine,“ odpovedal Mike miesto mňa.

„Nechápem, čo si o sebe myslia. Pozri sa. To dievča vedľa neho je Bella, policajtova dcéra. Začali spolu chodiť a odvtedy je Bella stále s nimi. Vedľa nich je Alice a Jasper a potom Rosalie a Emmett. Stále sú spolu. S nikým sa nerozprávajú. Ale majú dobré autá,“ povedala Jessica a Mike prikývol. Vtedy som sa pozrela na rodinku čudných a zbadala bieleho krásneho chalana. Až príliš sa podobal na Emmetta. Na toho môjho. Bývalého. V mysli sa mi premietol náš vzťah. Bol taký krásny. Edward sa na mňa pozrel otáznym pohľadom. Ako keby mi čítal myšlienky. Rýchlo som sa otočila. Nemohol to byť on. Nemohol. Keď som sa znovu obzrela, už som iba videla ako Edward ťahá Emmetta za ruku a Emmett na neho potichu kričí a nadáva mu.

„Emmett?“ spýtala som sa Jessici, len čo mi zmizli z dohľadu.

„Áno, je na zožratie. Však?“ povedala a priateľsky sa na mňa pozrela.

„Áno, to je,“ povedala som a úsmev jej opätovala.

„A čo budeš robiť po škole?“ spýtala sa ma Jessica.

„Asi sa pôjdem prejsť do lesa, do okolia, pomôžem so sťahovaním a tak. A ty?“ spýtala som sa jej na oplátku.

Pohľad Emmett:

„Kam ma to ťaháš? Edward, nebuď sprostý a povedz mi už konečne, čo sa to tu deje.“

„Čo sa deje, Emmett? Videl si tú novú babu?“ začal na mňa vrieskať Edward a moje myšlienky znovu spadli na tú sexi babu v tej krásnej sukničke.

„Jasné,“ povedal som a stále si ju predstavoval. Edward mi strelil facku a zakričal na mňa.

„Emmett. Pozri, upír si len krátko, ale mám ťa rád. A videl som, ako Jasper trpel, keď spomínala a videl som, čo sa stalo. Emmett, fakt si nič nepamätáš?“ spýtal sa ma Edward no ja som iba nevedome pokrútil hlavou a pozrel sa mu do očí.

„Prečo si nepamätám podľa teba tak dôležitú vec?“ spýtal som sa Edwarda.

„Skús sa rozpamätať, lebo viem, že ti to bude ľúto, ak si spomenieš neskoro,“ povedal Edward a odišiel naspäť do školy. Skúšal som už toľko krát sa rozpamätať, ale jediné čo viem je, že mi chýba nejaká informácia, na ktorú nemôžem prísť. S povzdychom som sa vrátil do školy. Už začala hodina. Vykašľal som sa na sprosté prípravy, aj tak mi bude rodina radiť.

Kráčal som po školskej chodbe, keď som začul dievčenský hlas.

„Au. Do riti,“ povedalo dievča a zabuchlo svoju skrinku. Usmial som sa nad jej slovami a s rukami vo vrecku som išiel za ňou. Prišiel som k nej a spýtal som sa jej.

„Si v poriadku?“ Pozrela sa na mňa a keď zazrela môj úsmev, zamračila sa.

„Čo sa usmievaš. To sa ti páči, keď druhí človek trpí,“ povedala nahnevane a pozrela sa mi do očí.

Vtedy som stuhol. Jej oči. Boli prekrásne. Jej tvár. Bola dokonalá. Jej krása mi vyrazila dych. Mal som pocit, že som ju niekde videl, ale nemohol som si spomenúť kde. A to bolo pre mňa dôležité.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ma kontrolne. No super, už si určite všimla môj čudesný výraz.

„Nič. Len mám taký pocit...“ povedal som, zavrel oči a rýchlo prehodil, „Čau.“ Rýchlo som kráčal von. Ešte raz som sa na ňu pozrel, nechápavo na mňa pozrela a potom sa otočila na päte a išla druhým východom.

Päsťou som vrazil do dverí, aby sa mi otvorili. Kto to je? Stále ma trápila táto otázka. Jednu vec ale viem. Už sme sa stretli.

Vošiel som na parkovisko a išiel k autu. Nasadol som do neho. Pozrel som sa do spätného zrkadla, stála pri svojom aute a hádzala si veci do auta. Rýchlo som vycúval a letel domov.

Doma som zaparkoval pred domom a hneď išiel do lesa. Musel som si niečo zaloviť, aby som prišiel na iné myšlienky. No ona mi stále vŕtala v hlave. Nevedel som na ňu prestať myslieť. Pred očami sa mi stále zjavovala jej bezchybná tvár.

Zarazila ma vôňa krvi. Bola tak príťažlivá, že som neváhal ani na sekundu a rozbehol sa za majiteľom. Zastavil som blízko spadnutého kmeňa, na ktorom sedelo dievča. Rozpoznal som ju. Bola to Jessica. Dievča, ktoré som dnes stretol.

Prikrčil som sa za najbližší krík. Cez konáre som sa na ňu pozeral. Bola taká krásna. Škoda, že som ju musel zacítiť práve ja. Nechcel som ju zabiť. Chcel som ju dostať. Chcel som byť s ňou naveky, ale jej vôňa bola príliš príťažlivá a moje ovládanie nebolo také silné, aby odolalo jej krvi.

Prikrčil som sa a s hladkosťou som vyskočil z krovia. Z úst sa mi dralo tiché vrčanie. Keď som sa zahľadel do jej očí, zalial ma studený pot. Spoznal som ich. V mysli sa mi premietli spomienky, po ktorých som túžil. Už viem, s kade poznám toto dievča. Chodil som s ňou ešte pred tým, ako som sa stal upírom. Konečne mi všetko dáva zmysel. Volá sa Jessica. To preto sa to meno tak často ukazovalo v mojich zošitoch. A preto som pri ňom kreslil srdiečka. Všetky tie spomienky boli krásne, očarujúce. Nechápem, ako som mohol na ňu zabudnúť. Chcel som ubrzdiť môj skok, ale bolo to ťažké. Nakoniec som dopadol presne pred ňu.

Zacítil som jej krv. Chcel som to ovládnuť, ale musel som sa priblížiť k jej krku. Bol som pri ňom a ona sa nesnažila ujsť. Nezľakla sa a nebežala o sto šesť.  Približoval som sa k jej tepne.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 3. kapitola: