Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 26. kapitola

07.10.2010 (07:45) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2331×

„Čo tu robíš?“ spýtala sa mama a ja som spadla na zem. Pozrela som sa do jej rozospatých a nechápavých očí. Postavila som sa.

„Nevedela som zaspať, tak som sa bola prejsť,“ povedala som po chvíli mlčania a ona chápavo prikývla. Vďaka bohu, že je tak chápavá.

„Choď si ľahnúť,“ povedala a zobrala si pohár s vodou.

„Jasné.“ Vyšla som do mojej izby a hodila sa na posteľ. Z očí sa mi zase drali slzy.

Pohľad Paul:

„Kde je Jess?“ spýtal som sa, keď som ju nevedel nájsť.

„Odišla ti,“ povedal Quil a ja som na neho prekvapene pozrel. Chcel som sa opýtať prečo, ale potom mi všetko doplo.

„Ja som debil,“ povedal som si a rukami si podoprel hlavu.

„To vieme už dávno, povieš nám niečo nové?“ spýtal sa Quil a ja som ho chytil za tričko.

„Prečo si začínal s tou témou?“ povedal som pomedzi zuby.

„Pokoj,“ povedal Quil pokojne a vo mne to vzbudil obrovský hnev. Telo sa mi začalo triasť.

„Paul, upokoj sa,“ vravel na mňa Sam, ale ja som ho nepočúval.

„Toto bude bolieť,“ povedal si Quil.

„Paul,“ zreval mi do ucha Sam a ja som skoro ohluchol. „Mal by si ísť domov.“ Pozrel som sa do jeho očí a videl v nich hnev. Nahnevane som prikývol a odišiel. Ak to tak chcú, tak nech to majú.

Čo som to urobil? Veď ju tak milujem. Je pre mňa tak dokonalá.

Rozrazil som vchodové dvere a rodičia, ktorí sedeli pri čaji v kuchyni na mňa nechápavo pozreli.

„Čo sa stalo?“ spýtal sa ako prvý otec.

„Nič,“ povedal som mu nervózne a ušiel do svojej izby. Zabuchol som za sebou dvere a oprel sa o ne. Pomaly som sa zosunul na zem. Chcelo sa mi plakať. Áno, priznám si to. Som debil a všetci to vedia. Tresol som rukou o zem a poriadne to zadunelo.

„Paul? Môžem vojsť?“ spýtal sa otec a ja som rýchlo vyskočil zo zeme a hodil sa na posteľ.

„Môžeš,“ zakričal som na neho a dvere sa pomaly otvorili. Otec vošiel do izby a sadol si na moju posteľ.

„Čo sa stalo. Pohádali ste sa s Jess?“ spýtal sa a ja som vedel, že ho sme poslala mama.

„Poslala ťa mama?“ spýtal som a on nesúhlasne pokrútil hlavou. „Dajme tomu, že sme sa pohádali.“

„Toto jej daj,“ povedal otec a do ruky mi vložil strieborný prívesok na retiazke.

„I love you,“ prečítal som si to a pozrel sa na neho. „Odkiaľ to máš?“

„To nerieš,“ povedal otec a rozosmial sa. Pozrel som sa na tú krásu. Dúfam, že sa jej to bude páčiť.

„Ďakujem,“ povedal som a položil ho na nočný stolík vedľa mňa.

„Dúfam, že ti to pomôže,“ povedal otec a zmizol. Ležal som na posteli a vravel si, že za ňou pôjdem až zajtra. Odolával som tomu pokušeniu ísť za ňou a v momente, keď ju uvidím, ju pobozkať.

Rýchlo som vstal, zhrabol prívesok a rozbehol sa k dverám. Pravú ruku som položil na kľučku.  Nie, povedal som si a vrátil sa na posteľ. Pozrel som sa na dvere. Tak veľmi ma lákali.

„Paul, prestaň,“ povedal som si a hodil sa na posteľ. Pomaly som zaspal.

Ráno som sa zobudil na príjemnú vôňu palaciniek. Pozrel som sa na hodiny. Dobre, už nie je ráno. Je dvanásť hodín, ale aj tak si užijem tie palacinky. Zhrabol som prívesok a vybehol z izby. Vošiel som do kuchyne a otec zdvihol zrak od novín.

„Paul, choď si dať najprv sprchu,“ povedala mama a ja som sa očuchal. Má pravdu, radšej idem.

„Ale keď sa vrátim, nech už mám pred sebou palacinky,“ povedal som a rýchlo vybehol do kúpeľne. Celý som sa vyzliekol a vošiel do sprchy.

Keď som sa osprchoval, rýchlo som sa zabalil do uteráka a vošiel pred zrkadlo. Prehrabol som si mokré vlasy a obliekol si čisté nohavice. Zbehol som do kuchyne a sadol si za plný tanier palaciniek.

„Spokojný?“ spýtala sa mama a chcela mi dať pusu na hlavu, ale ja som sa jej šikovne vyhol. Nahádzal som to do seba a s plnými ústami postavil.

„Idem,“ povedal som a rukou sa chytil za zadné vrecko. Prívesok, povedal som si. Obzrel som sa a otec mi ho už podával.

„Ty máš dva?“ spýtal som sa ho nechápavo a on na mňa pozrel.

„Nosím pre istotu jeden vo vrecku,“ povedal a ja som na neho prekvapene pozrel. To fakt? Prekrútil očami. „Vzal som ti ho z vrecka.“ Chápavo som prikývol.

„Teba sa začnem báť,“ povedal som a zmizol. „Beriem si auto.“ Rýchlo som zhabol kľúče a zabuchol dvere. Utekal som k autu, lebo som videl ako otec nahnevane vyskočil.

„Ton si ešte vybavíme,“ zakričal a prstom ukázal na mňa. Bolo neskoro a on to vedel.

Zaparkoval som pred jej domom. Neisto som vykročil ku dverám a zazvonil. Otvorila mi jej mama.

„Prišiel si za Jess?“ spýtala sa a zakričala na ňu. „Poď dole. Je tu Paul,“ zakričala. Jess vystrčila hlavu z dverí.

„Nech ide preč,“ povedala Jess a ja som zostal smutný. Dvere sa zabuchli.

„Choď hore,“ povedala jej mama a odišla do kuchyne. Povzdychol som si a vytiahol prívesok. Pevne som ho stisol v ruke a vyšiel k dverám jej izby. Zaklopal som a po chvíli vošiel.

„Čo chceš?“ spýtala sa nahnevane a pozrel sa na mňa.

„Jess, prepáč mi to,“ povedal som s ľútosťou v hlase a ona prikývla.

„Prečo si prišiel. Aby si mi toto povedal? Strč si to niekde,“ povedala a vankúš, ktorý držala v ruke hodila na zem.

„Takže...“ Odmlčal som sa. Nevedel som vysloviť tú otázku nahlas. „Je koniec?“

„Ja neviem,“ povedala smutne a podišla k oknu. Slnečné lúče dopadli na jej krásnu tvár a ukázali mi tú krásu.

„Skôr ako sa rozhodneš, chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim. Neviem, prečo som to spravil. Som debil a hovorím si to už od tej doby, ako som si uvedomil, čo som spravil.“ Pozrel som sa na jej odraz v skle. Po lícach jej stekali slzy. Bolelo ma, keď som videl ako plače. Bolelo ma, keď som vedel, že som náš vzťah pokazil ja. „Chcem ti dať toto,“ povedal som a podišiel k nej. Odhrnul som jej dlhé vlasy a pripol jej prívesok na krk.

„Čo to je?“ spýtala sa bez toho, aby sa na to pozrela. Jej hlas sa triasol.

„Rozhodni sa,“ povedal som a pohladil ju po ramene. Rýchlo som odišiel. Vystúpil som z auta a vedel, že rodičia už nie sú doma. Pre našimi dverami však niekto stál. Quil.

„Čo tu chceš?“ spýtal som sa, keď som  ho zbadal. Nadšene vyskočil a otočil sa ku mne.

„Brácho, mám perfektnú správu,“ povedal s nadšením a ja som chcel vojsť do domu.

„Super.“

„Nie, počkaj. To musíš vidieť,“ povedal a chytil ma rameno. Prekrútil som očami a pozrel sa na neho. „Miláčik, poď sem.“ Spoza rohu vyšla blondína.

„Ahoj. Ja som Rebeka,“ povedala milo a podala mi ruku. Nechápavo som pozeral raz na Rebeku, raz na Quila. Bez slova som vošiel do domu.

„Zlato, choď si sadnúť na sedačku,“ počul som Quilov hlas a potom jeho kroky ku mne.

„Čo povieš?“ spýtal sa Quil.

„Super, ale teraz tu nemôžete byť.“

„Nestresuj. Odskočím si u teba,“ povedal a odišiel. Zostal som stáť na prostriedku chodby a Rebeka ku mne podišla.

„Ako sa to voláš?“ spýtala sa a usmiala sa.

„Paul.“ Snažil som sa povedať milo a vyšlo mi to.

„Mohla som to tušiť,“ povedala Jess, ktorá vošla do dverí. Otočila sa na päte a odišla.

„Jess,“ zakričal som a chytil ju za ruku. „Ona je tu s Quilom,“ povedal som a ona sa upokojila.

„Aha.“

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 26. kapitola :