Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 25. kapitola

03.10.2010 (08:00) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1812×

„Victoria. Myslela si si, že by sa Emmett dal zabiť?“ spýtal sa a so smiechom sa na mňa pozrel.

„Kde je?“ spýtala som sa a jemu z tváre zmizol úsmev.

„Doma. Povedzme, že schytal trošku na pohľad nepríjemné zranenia,“ povedal a ja som chcela ísť za ním. „Nechce, aby si za ním prišla. Iba som ti mal povedať, že je v poriadku.“ Zabudla som na jeho čítanie myšlienok a bezradne si povzdychla.

„Dobre, nepôjdem za ním.“

„Mysli na to, že ti ľahko prečítam myšlienky, takže sa o to nepokúšaj. Ahoj,“ povedal a odišiel.

„Nechce, aby si za ním prišla,“ opakovala som si jeho slová. „Choď... veď vieš kam.“

„Jess, poď sem,“ zakričala mama a ja som krivkajúc prešla do kuchyne. Mama sa na mňa pozerala nervóznym pohľadom.

„Prečo náš dom navštívil upír? Cítim to,“ povedala a ja som sa usmiala. Nevinne som sa pozrela do jej nahnevaných očí.

„Musím ti niečo povedať. Emmett je brat toho upíra, čo tu teraz bol. Po jeho odchode, po ktorom som bola na trosky, sa stal upírom,“ povedala som.

„On teraz býva vo Forks?“ spýtala sa neveriacky a prekvapene na mňa pozrela. Ticho som prikývla a ona si povzdychla. „Pozri, nechcem, aby po našom dome chodili nejakí upírí, ale ak ide o Emmetta, ten môže. Môžeš ísť,“ povedala a ja som sa otočila na päte a krívala som do izby.

„Počkaj, moja zlatá. Čo máš s nohou?“ spýtala sa znovu mama a ja som ruky skrčila do pästí.

„Len ma bolí, nič vážne,“ povedala som, pokrčila ramenami a ona na mňa zagánila. Vyhla som sa jej pohľadu a odkráčala si to do izby.

Ľahla som si do postele a rýchlo zaspala.

„Jess, vstávaj.“ Počula som niekoho hlas a jeho ruky mi prechádzali po rukách. Ospalo som otvorila oči.

„Paul. Čo sa deje?“ spýtala som sa, keď som v tme rozlúštila jeho tvár. Nežne ma pobozkal a pohladkal po tvári.

„V rezervácii je posedenie pri ohni. Poď s nami.“

„Teraz sa mi nechce, miláčik,“ povedala som a on nahodil psie oči. Zaváhala som.

„Poď,“ povedal.

„Poď,“ ozvalo sa z rohu izby.

„Poď,“ zopakoval to ešte raz niekto.

„Koľkí ste tu?“ spýtala som sa neveriacky.

„Iba ja.“ Z rohu vyšiel Jacob.

„A ja.“ Z tmy zas vyšiel Quil.

„Ak nepôjdeš, násilne ťa z tadeto vynesiem,“ povedal Paul a milo sa na mňa usmial.

„Presne,“ povedal Jacob spolu s Quilom a pozreli sa na seba.

„Čo po mne opakuješ?“ spýtal sa Jacob a Quil ukázal prstom na neho. Chýlilo sa to tu ku hádke a tak som ich umlčala.

„Buďte ticho.“ Chcela som na nich zakričať, ale bála som sa, že zobudím rodičov.

„Mám splniť svoj sľub, aby si išla?“ spýtal sa Paul a ja som sa usmiala. „Tak dobre.“ Rýchlo zo mňa stiahol perinu a zobral ma na ruky.

„Paul pusti ma,“ povedala som mu potichu do uška, no on ma aj tak niesol cez celú izbu. Na tvári som mu videla úsmev.

„Ty si to chcela,“ povedal a zastal pred dverami mojej izby.

„Ja sa nevzdám,“ povedala som a zahryzla som sa do jeho krku. Paul sa nahlas zasmial. „Tíško.“ Položila som mu prst na ústa a nežne ho pobozkala.

„No ideme či čo?“ spýtal sa netrpezlivý Quil a ja som sa pozrela Paulovi do očí. Zaleskli sa tam malé iskričky nádeje a ja som neodolala. Pozrela som sa na seba. Mala som na sebe staré tepláky.

„Pusti ma. Niečo si oblečiem a môžeme ísť,“ povedala som a on ma opatrne položil na zem. Pribehla som ku skrini a vybrala si rifle. Pozrela som sa na nich. Všetci traja sa na mňa pozerali a keď zbadali môj pohľad, usmiali sa.

„Mohla by som byť na chvíľu sama?“ spýtala som sa a oni prikývli. Povyskakovali si z môjho okna a ja som sa rýchlo obliekla.

Opatrne som vyšla z izby a poobzerala sa.

„Vzduch čistý,“ povedala som si potichu a po schodoch zišla do predsiene. Do ruky som si vzala botasky a potichu vyšla z domu a zabuchla za sebou dvere. Sadla som si na schody a obula si topánky.

„Ideme?“ spýtal sa Paul, ktorý stál za mojím chrbtom.

„Jasné,“ povedala som a on hlavou kývol ku autu, v ktorom niečo vášnivé preberali Jacob a Quil.

„Paul, už to preháňaš. Nemáš vodičák, tak čo šoféruješ,“ povedala som a nesúhlasne pokrútila hlavou.

„Veď tu policajti nechodia,“ povedal a ja som si sadla na sedadlo spolujazdca.

Celá svorka bola pri ohni a zabávala sa.

„Kto je to dievča?“ spýtala som sa, lebo som ju ešte nevidela.

„To je Leah. Je v pohode,“ povedal Paul a pritiahol si ma viac k sebe. Ruka sa mi zaplietla do tej jeho. Sadli sme si na voľné miesto. Pravdaže, vedľa seba.

„Chceš?“ spýtal sa Paul a podal mi nejaké mäso. Pozrela som sa na hodiny.

„Je polnoc,“ povedala som.

„No a?“ spýtal sa a ja som sa pousmiala na jeho nechápavom výraze.

„O polnoci zásadne nejem.“ Paul kývol rukou.

„Na to si zvykneš,“ povedal a napchal si mäso do úst ako škrečok.

„Niekedy si vravím, prečo som sa dala dokopy s tebou,“ povedala som a on sa usmial a pobozkal ma.

„Mal som šťastie, že si ma ešte tak dobre nepoznala,“ povedal a znovu ma pobozkal.

„Počuj, Paul,“ povedal Quil a Paul sa znovu otočil k ohnisku. „Videl si včera tú babu, ktorá bola v rezervácii?“

„Tú s blond vlasmi, sexi postavou a dokonalým zadkom?“ spýtal sa Paul a Quil vášnivo prikývol. „Že váhaš. Na takú krásu sa nedá zabudnúť.“ Paul sa rýchlo zapojil do konverzácie. Pozrela som sa do zeme a snažila sa nepočúvať ich slová, ale počula som ich ešte viac.

„Hm, tie nohy a ten zadok,“ povedal Quil a mne sa to stále ozývalo v hlave.

„S tou by som si to hneď rozdal,“ povedal Paul. „Nič by ma nezastavilo, hneď by som po nej skočil.“ Obidvaja sa nahlas rozosmiali. Do očí sa mi hrnuli slzy, ale snažila som sa ich udržať.

„Kamarát, sme zaľúbení,“ povedal Quil.

„Kto by do nej nebol zaľúbený,“ povedal Paul a ja som to už nevydržala. Rýchlo som vstala a rozbehla sa k lesu.

Stála som pri lese a po tvári sa mi vykotúľala prvá slza. A nebola posledná. Tá bolesť mi v srdci stúpala. Paul si ani nevšimol, že som odišla. Stále viedol vášnivú debatu. Pochopila som, že mu nemám čo dať. Chce sexi babu, ktorá ho nikdy neodmietne a bude s ním chodiť na rôzne koncerty a zábavy.

Ale ja taká nie som. Nie som pekná, nie som podľa jeho predstáv. Som len obyčajná baba vo svorke. Nemám sexi nohy a zadok. Pochopila som, že si ma chcel iba omotať okolo prsta a potom ma ovládať. Gratulujem, podarilo sa mu to.

Zrak sa mi od nich odlepil a rozbehla som sa cez les domov. Bežala som najrýchlejšie, ako som vedela. Nechcela som myslieť na jeho slová, ale nedalo sa to. Stále mi to behalo po rozume.

Prišla som k domu a zistila, že som si zabudla kľúče. Prešla som ku zadnému vchodu, ktorý bol našťastie otvorený a vošla do prázdnej kuchyne.

Nahlas som sa rozplakala a sadla si na kuchynskú linku. Obzrela som sa a zbadala sadu nožov. Spraviť to alebo nie, vravela som si  a nevedela sa rozhodnúť.

Obyčajný chalan mi za to nestojí, ale život bez Paula by bol ťažký.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 25. kapitola: