Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 21. kapitola

20.09.2010 (18:30) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1054×

Paul sa tresol po čele.

„To znamená, že ju budem milovať ako nič iné na svete,“ povedal a smutne na mňa pozrel. Posadila som sa, chytila jeho tvár do dlaní a pozrela som sa mu do očí.

„Ľúbiš ma?“ spýtala som sa a on sa mierne uškrnul. Rýchlo sa postavil a vystrčil ruku.  Vyskočila som za ním a on prišiel bližšie ku mne.

„Nedeje sa to preto, že chcem. Jessica Petersonová, nemám na teba slov.“ Trošku sa zachichotal a ja s ním. „Si to najlepšie a najkrajšie, čo ma kedy stretlo. Si v mojom srdiečku na prvom mieste. A vieš čo ma najviac štve? Že každý chalan v tomto meste o tebe vie a že každý myslí na tvoju sexi postavu. A veľmi sa čudujem, že si si vybrala mňa,“ povedal a usmial sa. Priblížil sa k mojej tvári a vtedy zo zadného vchodu vyšla moja mama.

„Moja milovaná dcéra by sa nám mohla trošku povenovať. Musíme ti ešte niečo vysvetliť, takže padaj dnu a toho fešáka pošli domov.“

„Mami,“ zavrčala som potichu, ale mama to počula.

„Ticho tam. Hneď,“ povedala a nahlas sa zasmiala. Postavila som sa na špičky a dala Paulovi na nos pusu.

„Vidíme sa,“ povedal a ja som prikývla. Obidvaja sme sa rozbehli na iné strany. On do lesa a ja k domu.

Prišla som do kuchyne a sadla si na kuchynskú linku.

„Chcem počuť všetko, od začiatku do konca,“ povedala som a mama na mňa lenivo pozrela.

„Načo...“ povedala, ale ja som na ňu hodila zúrivý pohľad a ona sa poddala. „Tak dobre. Už dlhšiu dobu nás naháňal jeden klan. Zvládali sme to, ale jedného dňa nám povedali, že ti ublížia. My sme nevedeli, či ťa dokážeme dostatočne ochrániť a tak sme sa sem presťahovali. Vtedy sme ti klamali a mrzí nás to. Nepresťahovali sme sa kvôli ockovej práci, ale kvôli tomu, že blízko tu býva Billy.

Billy je náš dobrý priateľ a vedeli sme, že tu je svorka, ktorá sa o teba postará. A vidím, že sa aj dobre postarali.“

„Áno,“ povedala som. „Idem do izby.“ Vyšla som po schodoch a ľahla si na posteľ. Zrazu som zacítila mierny zápach, ktorý mi udieral do nosa. Niekto zazvonil.

„Ahoj Emmett,“ povedala mama a ja som spadla z postele.

„Emmett,“ povedala som si potichu a pozrela sa k dverám. Čo urobím?, povedala som si a rozhodla som sa. Zahrabala som sa pod perinou a počula som tiché zaklopanie.

Pohľad Emmett:

Pomaly som vstúpil do izby a našiel Jess spať v posteli. Bola mi otočená chrbtom a jej perina sa pomaly dvíhala. Trochu som prikrčil nos, keď som zacítil ten pach, ale zvládol som to. Podišiel som k nej a pozrel sa na jej tvár.

„Čo sa deje?“ spýtala sa ospalo a pozrela sa na mňa.

„Nechcel som ťa zobudiť, iba som ti priniesol diplom,“ povedal som a položil ho na nočný stolík.

„Ďakujem,“ povedala a ja som rýchlo prišiel k dverám izby.

„Prepáč mi tie hlúposti, čo som ti povedal.“

„To ti až tak vadí, že medzi nich patrím?“ spýtala sa a pozrela na mňa svojimi modrými očami.

„Čau,“ povedal som a ona vyskočila z postele a chytila ma za ruku. Pozerali sme si do očí a začal jej zvoniť telefón. Zúrivo sa mi pozrela do očí a ja som vypadol z jej domu.

Rýchlo som vošiel do svojej izby a rozbil veľké zrkadlo pri stene. Jeho črepiny padali na zem a ja som len nervózne na ne pozeral. Do izby vošla Alice.

„Všetci vieme, že ju ľúbiš. Tak na čo sa hráš?“ povedala Alice a oprela sa o stenu.

„A čo z toho, keď ona má Paula?“

„Takže to je jediný problém? Preto ju urážaš a spôsobuješ jej bolesť?“ vykríkla už aj ona nervózna. Vedel som, že má pravdu a nemal som odpoveď.

„Nekrič, bude ťa počuť Rose,“ povedal som napokon a ona na mňa nechápavo pozrela.

„Emm, ja ťa nechápem. Nemiluješ Rose a sám dobre vieš, že to dlho nevydrží. Stále miluješ Jessicu, ale nechceš to priznať. Čo sa to s tebou deje?“

„Dobre vieš, že máš pravdu. Ale ja sa nedokážem pozerať, aká je šťastná s Paulom.“

Pohľad Jessica:

„Čo potrebuješ?“ spýtala som sa Paula, ktorý na mňa čakal v rezervácii.

„Chcem ti niečo ukázať,“ povedal a chytil ma za ruku. Viedol ma cez hlboký les a stále bol ticho. Ani sa na mňa nepozrel, iba kráčal cez les a odkopával veci, o ktoré by som sa mohla potknúť. V lese bola tma a mne to hneď zhoršilo náladu. Čakala som kedy sa už objaví aspoň náznak svetla.

„Už sme tu,“ povedal Paul a rukou odkryl konár vysokého stromu. Pozrela som sa tam.

Svetlo ma hneď oslepilo a ja som uvidela krásnu krajinku. Stáli sme na kamennom útese. Všade okolo bol krásne zelený len a pod útesom bola priekopa, v ktorej tiekol prúd vody. Paul si sadol na okraj útesu a ja som si po chvíle sadla k nemu.

„Ako si to našiel?“ spýtala som sa s úžasom v hlase

„Na druhú stranu už nesmieme. Je to hranica s Cullenovcami. Je tu krásne, preto som ti toto miesto chcel ukázať,“ povedal, usmial sa a obidvaja sme hlavy pritiahli k sebe.

„Jess, nie.“ Počula som hlas a ihneď sa otočila. Paul potichu zavrčal a ja som sa pozrela na druhú stranu útesu.

„Emmett, čo chceš?“ spýtala som sa a Paul sa začal mierne triasť. Chytila som ho za ruku a cítila som, ako sa upokojuje. Postavila som sa.

„Raz sa to všetko skončí. On ťa už nebude milovať, ale v mojom srdci zostaneš navždy.“

„Prečo ťa to trápi?“

„Lebo je to debil. Nechápe, že do vecí, ktoré sa ho netýkajú, nemá strkať nos,“ povedal Paul nahnevane a zavrčal.

„Chceš si to vybaviť ručne stručne?“ spýtal sa Emmett.

„Tak poď,“ povedal Paul a skočil do priekopy.

„Chalani prestaňte,“ zakričala som na nich.

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 21. kapitola: