Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 19. kapitola

16.09.2010 (11:45) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1232×

Zrazu popri mojom aute niekto prebehol a ja som sa obzrela. Paul. Zoskočila som z kapoty a Paul ma schytil a silno objal. Z očí sa mi tisli slzy a Paul ma útešne hladkal po chrbte.

„Čo sa deje? Nikoho nemám,“ povedala som a Paul sa odtiahol. Utrel mi slzy.

„Ja ťa mám rád a aj budem. Navždy.“ Povedal a znovu ma objal. Rukou som si utrela slzy a oprela sa o auto.

„Nemal si ísť na brigádu?“ spýtala som sa a on stisol pery.

„Chcel som ťa len vidieť, nevedel som, že je to až tak zlé,“ povedal a ruku mi položil na líce.

„Paul, choď ak potrebuješ,“ povedala som a on ma pomaly pobozkal. Chytil ma za ruku a potom rýchlo zmizol. Zrazu sa mi prudko začala točiť hlava a nohy sa mi triasli, až ma neudržali. Spadla som na zem a horúčava ma zaliala. Spotenou rukou som si držala čelo, ale ruka sa mi šmýkala. Pribehol ku mne Mike a vystrašene na mňa pozrel.

„Si v pohode? Nemám ti zavolať doktora?“ spýtal sa a vtedy ho odstrčil Emmett. Mike na neho zazrel a odišiel preč.

„Jess, čo ti, čo sa ti stalo?“ Povedal a rukou sa ma dotkol. „Au,“ vykríkol a ruku ihneď odtiahol. Zdesene na mňa pozrel a ja som len začudovane na neho pozrela.

„Prepáč, ja som nechcela,“ povedala som a s chrbtom opretým o auto som sa postavila. Emmet na mňa ešte chvíľu pozeral a ja som sa cítila trápne, keď ma tak pozoroval. Zrazu ma schytil a prudko niesol na druhú stranu auta. V polovici cesty som sa chcela vyvliecť z jeho zovretia, ale keď ma objal svojimi silnými rukami a ja som zacítila jeho svalnatú a studenú hruď, tak som sa poddala. Posadil ma na sedadlo a za sekundu už štartoval auto.

„Emm, čo sa deje?“ spýtala som sa a uvidela som jeho naštvaný výraz. Zahľadel sa na mňa a ja som sa snažila znormalizovať.

„Vieš, čo sa deje? Jess, ty budeš jedna z tých hnusných psísk,“ odvrkol a pevne stláčal volant. Prudko zabrzdil pred našim domom a ja som vystúpila z auta. Hlava sa mi prudko zatočila a už som padala na zem, ale Emmett ma zachytil. So smiechom sa na mňa pozrel a zobral ma na ruky. Vyniesol ma do izby a pomaly položil na posteľ.

„Donesiem ti diplom. Ahoj,“ povedal a so sklonenou hlavou odchádzal.

„Takže som pre teba iba hnusné psisko?“ spýtala som sa a on chcel namietať, ale ja som pokračovala. „Emm, ja som ťa neodsudzovala za to, že si upír a ani nebudem.“ Myslela som to vážne. Nevadí mi, že je upír. Do izby vletel Paul.

„Čo je?“ spýtal sa a mne prišlo veľmi zle. Tep sa mi zrýchlil a hlava ma brutálne rozbolela. Po chrbte mi prebehla triaška a ja som sa rýchlo posadila. Videla som, ako na mňa Emmett znechutene a smutne pozrel. „Nejaký problém?“ spýtal sa Paul.

„Áno, predstav si,“ odpovedal Emmett a videla som, ako sa Paul prestáva ovládať. „Zas bude o jedno špinavé psisko viac.“

„Ona za to nemôže, tak ju z toho neobviňuj.“

„Áno, ale aj tak to bude iba ďalšia záťaž. Priznaj sa, bojíš sa príchodu Jacobovej sestry. Bojíš sa, že sa pripútaš,“ povedal Emmett a znechutene pokrčil nosom. „Nabudúce skús sprchu, hej? Lebo to nie je najpríjemnejší pach.“ Paul nervózne zavrčal a spolu s Emmettom vybehol z domu.

Počula som zúrivé vrčania, počula som bolestivé výkriky a zavíjania, počula som všetko, čo sa dá pri takom súboji vydať zo seba. Nervózne som čakala, pretože som nevedela vstať, ísť za nimi a odtrhnúť ich od seba.

Pomyslela som si, ako ich mám obidvoch rada. Jedného viac ako druhého. Pri pomyslení, že sa im niečo stane, sa mi z hrdla dral smutný vzlyk.

Zrazu všetko stíchlo. Už som nepočula žiadny boj, iba Paulove kroky do mojej izby.

„Zlato,“ povedal a chytil ma. Pozrela som sa na neho. Na hrudi mal škrabanec, z ktorého mu tiekli pramienky krvi.

Dole niekto zazvonil. Snažila som sa postaviť, ale v bolestiach som znovu spadla na posteľ a Paul vyletel z izby. Ohúrene vošiel do izby a posledné, čo som videla, boli dve osoby, ktoré prichádzali za ním. Pocítila som prudkú bolesť v očiach a od bolesti som vykríkla.

„Jim, dones studený obklad,“ povedala nejaká žena a ja som neverila svojim ušiam. Spoznala som ten hlas. Mama. Ale ako... Pozrela som sa za hlasom, ale videla som iba rozmazane.

„Prečo blúznim?“ spýtala som sa a na chrbte som pocítila Paulovu ruku.

„Ver mi, neblúzniš,“ povedal a na čele som pocítila studený obklad. Zrazu sa mi dych zrýchlil a celé telo sa mi roztriaslo.

„Je to tu. Musíme ju vyniesť von,“ povedala mama a Paul ma zobral na ruky. Šikovne zišiel po schodoch a vbehol do blízkeho lesa. Položil ma na zem a naposledy ma pohladil po líci, a vzdialil sa. Sedela som na zemi, ktorá ma chladila. Pomaly všetka bolesť ustupovala. Vtedy som zazrela svojich rodičov a...

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 19. kapitola: