Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Môj stratený macík, Emm - 11. kapitola

05.09.2010 (12:45) • LoveEmm • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 891×

Obzrela som sa. Nechápavo som na neho pozrela a on chápavo prikývol.

„Ja som Paul,“ povedal, usmial sa a podal mi ruku.

„To je akože zoznámenie?“

„A čo iné?“

„Vidím ťa prvý krát v živote a vôbec neviem, kto si.“

„Klameš. Vieš, že sa volám Paul.“

„Hm, ja mám sklerózu,“ povedala som a obidvaja sme sa rozosmiali. Podala som mu ruku.

„Jessica. Pre kamarátov Jess.“ Prikývol a pozrel sa mi do očí.

„Už idem. Možno sa ešte uvidíme,“ povedala som a zmizla.

Pohľad Jacob:

Chalani sústredene sedeli pri televízii a otvárali jedno pivo za druhým. Dnu sa už vrátil aj Paul, ktorý si sadol ku mne, na gauč. Usmial som sa.

„Tak čo, bude z toho rande?“ Zúrivo sa na mňa pozrel.

„Raz možno,“ povedal a tiež sa už usmial. „Čo tu vlastne chcela?“

„Neviem, ale tuším, že to nie je dobré. Ten list, ktorý držala v ruke...“ Do izby vošiel Billy. Chalani mu spravili miesto pri televízore a on prišiel a vypol ho. Z každej strany som počul nesúhlasné vzdychy chalanov. Smial som sa na nich.

„Chalani, mám pre vás niečo dôležité. Do svorky pribudne nový vlk, lepšie povedané, to dievča, ktoré tu bolo. Volá sa Jessica. Jessica Petersonová. Jej rodičov,“ povedal Billy, „akože napadli, ale nie je to pravda. Vlastne je, ale všetci veria tomu, že sú mŕtvi. Nie sú. Stále žijú, ale nemôžu sa vrátiť, aby neohrozili život Jessici. Je potrebné jej všetko vysvetliť. Aj to, že bude patriť do svorky. Jacob a Sam, vám najviac verím, choďte zajtra za ňou. Býva blízko rezervácie a blízko domu Cullenovcov, takže asi viete, kde to je."

„Môžem ísť aj ja?“ spýtal sa Paul a všetci sme sa na neho pozreli. Na tvári mu pohrával úsmev a v očiach mal iskričky nádeje.

„Jasné, ale najprv si daj dva okruhy okolo rezervácie,“ povedal som ironicky a so smiechom, no Paul hneď vyskočil a utekal von z domu. Všetci sme sa na seba pozreli a následne sa rozosmiali.

„Ach tá láska,“ povedal Billy. Prekvapene som na neho pozrel.

„Ako to vieš?“ Billy si poklepal po čele.

„Dosť to na ňom vidno, ale nechajte ho. Jess je pekná a dobrá baba, mohlo by im to vyjsť. Potom mu poraďte, ako ju zbaliť,“ povedal a išiel do kuchyne.

Dnu vtrhol zadýchaný Paul a znovu sa posadil vedľa mňa.

„No predsa zajtra,“ povedal som a Quil znovu zapol televízor. „Zbalíš ju, neboj sa.“ Paul sa na mňa pozrel a lišiacky sa usmial.

„To dúfam.“ Pozrel som sa von oknom. Predstavil som si ju. Dlhé hnedé vlasy, krásne modré oči, uslzené oči.  Zdalo sa mi, že ju chápem, aj keď to nebola pravda. Povedali jej, že už nikdy neuvidí svojich rodičov. Je to také klamstvo, ale horšie je, že prežíva takú obrovskú bolesť.

„Jacob, Jacob...“ Počul som vzdialený hlas. Obzrel som sa. „Už som ich všetkých vyhnal, je dosť neskoro,“ povedal Billy.

„Za chvíľu si už pôjdem ľahnúť,“ povedal som a Billy sa zavrel do izby. Pomaly som vstal a vypol hučiaci televízor.

Vošiel som do izby a všetko oblečenie z postele hodil na blízku stoličku. Vyzliekol som si tričko, skoro som na neho zabudol, po dlhom čase ho mal na sebe a hodil sa na posteľ, ktorá zavŕzgala. Len tak som cez seba prehodil perinu a ihneď zaspal.

Ráno ma zobudil krik z kuchyne. Pretrel som si oči a vyšiel z izby. Pozrel som sa do kuchyne, v ktorej za stolom sedel Sam a Paul.

„Zase ste nás prišli vyžrať?“

„No dovoľ, ja som vás nikdy nevyžral,“ povedal Sam a ja som sa pozrel na jeho prázdny tanier.

„A čo si spravil teraz?“

„No dobre, tak možno raz. Ale teraz ma tu nebuzeruj a padaj sa obliecť, aby sme mohli ísť,“ povedal Sam a ja som si odhryzol z chleba. Pomalým krokom som sa vrátil naspäť do izby a na seba navliekol biele tričko a krátke modré nohavice. Rýchlo som vybehol z domu a chalani za mnou.

„Ako ideme?“ spýtal som sa, keď prišli za mnou.

„No predsa ako chalani z rezervácie,“ povedal Paul a spolu so Samom vyrazili k lesu, pri čom si vyzliekli tričko. S povzdychom som sa rozbehol za nimi a v lese sa celý vyzliekol. Rýchlo som sa premenil a veci si zobral do papule. Rozbehol som sa za nimi. Začul som ich myšlienky.

„Ďakujem,“ povedal Paul a s vyplazeným jazykom sa rozbehol od nás.

„Bojím sa, čo si mu povedal,“ povedal som Samovi.

„Iba ako ju má zbaliť.“ Zasmiali sme sa.

„Tak toho sa bojím ešte viac.“

„Neboj, nič zlé, bude sa jej to páčiť. Aha, tam to je,“ povedal Sam a kývol hlavou ku krásnemu domu, so zeleným trávnikom. Zbadali sme Paula, ako sedí na okraji lesa a chvost mu mihá z jednej strany na druhú.

Znovu som sa premenil a obliekol sa. Ten kúsok sme dokráčali pešo. Podišli sme k dverám a Sam zazvonil.

Po dvoch minútach nám otvorila Jessica. V starých teplákoch a bielom tričku. Očami si prezrela Sama.

„Kto ste?“ spýtala sa a pozrela sa Samovi do očí. Vykročil som pred Sama.

„Som Jacob, Billiho syn. Toto je Sam a Paul. Múžeme sa s tebou porozprávať?“ spýtal som sa a ona nás pozvala dnu. Zaviedla nás do kuchyne a sadla si na kuchynskú linku.

„Čo potrebujete?“ spýtala sa unavene. Videl som na jej tvári uschnuté slzy.

„Musíme s tebou hovoriť o jednej vážnej veci. Ako by som začal. V rezervácii existuje svorka. Je to svorka vlkov. Patríme do nej aj my,“ povedal Sam a ukázal na nás troch. „Keby to pre teba nebolo dôležité, neboli by sme tu, ale ty do tej svorky budeš patriť tiež. Budeš vlk.“

Autor: LoveEmm (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Môj stratený macík, Emm - 11. kapitola :