Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Modelka - 17. kapitola

17.03.2013 (07:45) • Jessy • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 3399×

17. kapitola

„Už vieš, kam chceš ísť na večeru?“ pýtal sa Edward, keď sme sa ruka v ruke prechádzali po pláži v blízkosti môjho domu. Bol príjemný večer, ktorého pokoj narušovali iba morské vlny, narážajúce o pobrežie. Odnikiaľ sa nerinula hudba, hlasy, krik ani nič podobné. Bolo to krásne, také pokojné. Až som na chvíľu nemohla uveriť, že sme tu sami, nikde nebolo ani živej duše.

Zavrtela som hlavou nad Edwardovou otázkou. „Nie, ale je to vlastne úplne jedno.“ Hladná som nebola, tak načo do seba niečo na silu pchať?

„Nie je to jedno,“ oponoval, stisk jeho ruky na mojej zosilnel a stočil si ma k sebe tak, aby som mu bola nalepená na hrudi a jeho ruky ma mohli bezproblémovo objímať okolo pása. Ani brániť som sa, ja chuderka, nestihla.

„Chcem pre teba len to najlepšie. Chcem, aby si sa cítila dobre a aby ti nič nechýbalo,“ šepkal mi do vlasov.

„Vyzerám na to, že mi niečo chýba?“ zamrmlala som mu s úsmevom do ramena. Myslím, že spokojnejšia som už nemohla byť. Mne teda nechýbalo absolútne nič, pretože to najvzácnejšie ma v tejto chvíli objímalo a dodávalo pocit bezpečia a celosti. Edward pokrčil ramenami. „Nevyzeráš, ale zdanie môže klamať...“ na chvíľu stíchol, asi premýšľal, a potom sebavedomo vyhlásil: „Nie, ty už šťastnejšia byť nemôžeš.“ Iba som s hlúpym úsmevom prikývla na súhlas a zavŕtala sa ešte väčšmi do jeho náručia.

„Ako to s nami bude, Belli?“ spýtal sa Edward vážnym hlasom po chvíli ticha, čo sme si užívali blízkosť toho druhého. Nechápavo som sa zamračila, odtiahla sa od neho a pozrela mu do tváre. „Čo tým myslíš?“

„No to, že ako to bude s naším vzťahom ďalej... Predsa len si celebrita.“

Chápavo som prikývla, už som rozumela, kam svojimi rečami mieri. Popravde, sama som nevedela, čo by bolo najideálnejšie. Na jednej strane by som sa takým chlapom, ako je Edward, na verejnosti veľmi rada pochválila. Chcela by som, aby ľudia vedeli, koho mám, s kým som šťastná. Lenže tak to, bohužiaľ, v tejto brandži nefungovalo. Paparazzi sú ako supy, ktorí striehnu na vhodnú príležitosť, neberúc ohľad na to, čo svojim konaním môžu spôsobiť. Ide im len o špinavé prachy.

„Musíme to na verejnosti tajiť,“ začala som opatrne, sledujúc jeho výraz, „vieš, keby o nás vedeli, nemali by sme pokoj. Novinári by nás neustále otravovali, fotili a pýtali sa tie ich chujoviny. Chcem sa tomu vyhnúť, aj keď to nebude možné navždy, ale aspoň dovtedy, kým sa to len bude dať... Ja nechcem, aby ťa otravovali, Edward.“ Pozorne som ho sledovala. Potrebovala som, aby pochopil, prečo neprichádza do úvahy, aby sme sa niekde vonku ukazovali ruka v ruke. Byť neustále na titulkoch magazínov nie je bohviečo. Samozrejme, keď som bola mladšia a začínala som, milovala som to. Lenže teraz som v tom nebola sama, bol tu už aj Edward, ktorého som si vážila natoľko, aby som nedopustila jeho stratu súkromia. Novinári o mojom a Davidovom vzťahu vedeli. Nepretržite sa v ňom šprtali, vytvárali kačice (podľa ich „super“ správ by som mala na krku už najmenej štyri deti a za sebou dve svadby a jeden rozvod) a keď mi David, ako sa hovorí, vrazil nôž do chrbta, bolo to neznesiteľné. Ich reči boli ako čepele nožov, ktorými stále otvárali pomaly sa hojace rany.

Edward stisol pery a sledoval ma tak ostražito ako ja jeho. Po krátkej chvíli len prikývol a povzdychol si. Nežne ma pohladil po chrbte. „Ako chceš, princezná. Ja len chcem, aby si vedela, že sa na mňa môžeš hocikedy spoľahnúť. Že som tu pre teba, áno?“ uisťoval sa. Pousmiala som sa a dlaň mu priložila na líce. „Ďakujem,“ zašepkala som. Edward sa na mňa sladko usmial a priblížil sa k mojim perám. „Nemáš začo ďakovať,“ zamrmlal mi do pier predtým, než ma vášnivo pobozkal. V jeho bozkoch som cítila všetko, čo sa nedalo vyjadriť slovami. Všetko, čo som v hĺbke duše toľko hľadala a po rokoch snahy to konečne našla. Bola to dôvera a láska.

Cítila som, že Edwardovi môžem veriť. Že skutočne tu pre mňa bude vždy, keď ho budem potrebovať a že sa naň budem môcť hocikedy spoľahnúť. Odrazu ma celá vec s Davidom začala ťažiť na srdci. Chcela som, aby Edward vedel, prečo som bola naňho na začiatku taká hnusoba, prečo som si ho nechcela pustiť k telu. Netušila som, ako sa Edward zachová, či ma pochopí, ale ja som mu to jednoducho musela povedať. Silno som ho objala okolo krku a pritlačila sa na jeho pery náruživejšie. Prsty som mu vplietala do vlasov, jemne ich ťahajúc. Edward ma vyzdvihol do vzduchu, aby sa ku mne nemusel až natoľko skláňať, a ja som ho objala ešte pevnejšie – ak to teda bolo vôbec možné. Najradšej by som na jeho perách zostala nalepená ešte aspoň hodinu, ale moje pľúca zdieľali iný názor. Udýchane som sa od neho odtiahla a čelom sa mu oprela o rameno.

„Musím,“ začala som ešte stále trošku udýchane, no hneď na to sa opravila, „chcem ti niečo povedať.“

„Počúvam,“ zamrmlal, kým mi dával bozk na čelo. Pomrvila som sa mu v náručí; hneď pochopil a položil ma na zem. Stále sa dalo vycúvať, vedela som to. Ale ja som už nikam cúvať nechcela, rovnako ako som nechcela stratiť odhodlanie. Otočila som sa Edwardovi chrbtom, podišla pár krokov ďalej a pohľad uprela na tmavý oceán, premýšľajúc, ako by bolo najvhodnejšie začať.

„Pred tromi rokmi ma istý magazín pozval, aby som sa zúčastnila ich fotenia pre jarnú kolekciu šiat. Vraj potrebovali mladú ženu, ešte skoro dievča, pretože pre takú vekovú hranicu bola kolekcia robená,“ začala som nenútene. „Samozrejme, neváhala som ani minútu, vtedy bol pre mňa splnený sen, ak si ma pozývali zahraničné magazíny... Ak so mnou chceli spolupracovať svetoznámi fotografi. Tak som súhlasila. Fotenie sa odohrávalo v Londýne a spomínam si, aká bola moja matka v ten deň, keď som jej to oznámila, strašne rozčúlená. Vraj sama ísť nemôžem, je to ďaleko a hlavne nebezpečné.“ Neubránila som sa zachechtaniu. „Vynadala mi, že ako si predstavujem prijať takú ponuku dopredu, bez toho, aby som jej dala vedieť. Vraj keby to bola tušila skôr, šla by so mnou, lenže už takto mala sama dohodnuté dôležité veci, ktoré sa nemohli zrušiť... Tak mi našla bodyguarda, ktorého mi so slovami ‚Bella, je to čistý profesionál‘ predstavila. Neobviňujem ju z toho, skutočne nemohla tušiť, aký David naozaj je. Ale to už predbieham...“ povzdychla som si a pozrela na Edwarda, stále pokojne stojaceho za mnou. V tvári mal neutrálny výraz, čo značilo, že ma počúval. Opäť som od neho odvrátila pohľad.

„Takže predstavila mi ho a poslala ma s ním do Londýna, aby ma ochraňoval. Voľne preložené -  aby na mňa dával pozor, nech nerobím nejaké hlúposti.“ Usmiala som sa a pokrútila hlavou. Nečudovala som sa svojej matke, že sa ma bála poslať samú, bola som skutočne živá a strelená  pubertiačka.

„David sa však ukázal ako fajn spoločník, bol odo mňa síce o takmer desať rokov starší, ale rozumeli sme si. V čase, keď sme prišli do Londýna, ho on už dobre poznal, pretože vraj keď bol mladší, chodieval tam za tetou každý rok. Všetko mi poukazoval a už po dvoch dňoch sa z nás stala nerozlučná dvojica.“ Pri tejto spomienke som sa neubránila hlbokému nádychu. Rany na duši sa začali opäť otvárať, cítila som blížiacu bolesť. Nedovolila som jej však, aby nado mnou tentokrát zvíťazila, pretože keď som už svoje rozprávanie začala, je potrebné ho aj doviesť do konca. Posadila som sa na piesok do tureckého sedu. Hlavu som natočila smerom k Edwardovi a rukou naznačila, nech si prisadne. Kým ku mne prichádzal, odkašľala som si a pokračovala.

„Chodili sme po rôznych pamiatkach, všade sa fotili, pri každej vhodnej príležitosti blbli. Po týždni, keď sme sa vrátili domov, som mu ponúkla prácu natrvalo. Zdal sa mi to byť dobrý nápad, pretože som si ho skutočne obľúbila a uvedomila si, že k svojej profesii potrebujem niekoho ako je on. Bol ako stvorený pre tú prácu – mal už aj prax, čiže som sa nemusela obávať, že by ma nedokázal ubrániť, keby bolo treba. Začali sme spolu tráviť veľa času a postupne som si uvedomila, že ho prestávam brať iba ako kamaráta. A vždy, keď ma pochválil alebo mi povedal, ako mi to sekne, blahom som sa šla roztopiť.“ Dodnes som celkom nepochopila, ako som mohla byť taká naivná a hlúpa. Chybami sa človek učí, to sa aspoň hovorí, lenže mňa to nedokázalo podporiť.

„Myslela som, že mu na mne skutočne záleží... Že ma naozaj neberie iba ako naivnú, sprostú hus,“ odfrkla som si. „Povedala som mu o sebe úplne všetko, pretože som chcela, aby ma poznal... Ľúbila som ho.“ Pozrela som na Edwarda, ktorý ma sledoval s nakrčeným obočím. Chopila som sa jeho ruky položenej na piesku a na dlaň mu kreslila kolieska. Smutne sa na mňa usmial. Vedela som, že pre Edwarda nemôže byť najlepšie počúvať takéto reči, no on musel vedieť, čo je David zač a bez vypovedania celého príbehu sa to neobišlo.

„O pár týždňov nato sme spolu začali chodiť a ja som mala prvýkrát za svoj život dojem, že by z náš vzťah mohol patriť k tým vážnejším. A ako som sa tešila, keď sa to aj tak sľubne začalo vyvíjať. Rodičia mi kúpili dom, do ktorého som sa s ním nasťahovala. Bola som taká šťastná, mala som pocit, že mi nič nechýba. Darilo sa mi po profesionálnej stránke, mala som samé ponuky na fotenie, David bol pozorný... Nemala som sa na čo sťažovať... Až mi prišlo zvláštne, že všetko vychádza tak ľahko a perfektne. Keď sme s Davidom boli spolu takmer rok, prišla z jeho strany rana pod pás. Všetko sa skazilo.“ Stíchla som, vediac, že sa dostávam k jadru celej veci. Edward musel taktiež vycítiť, že je so mnou niečo v neporiadku, pretože ma začal upokojujúco hladkať po chrbte. Vďačne som sa naňho usmiala.

„Na internete začali kolovať fotky, na ktorých som bola úplne nahá. Nerozumela som tomu, veď som predsa žiadne... ehm... akty nikdy nefotila. Taktiež som nepatrila k modelkám, ktoré sa pred objektívom len tak vyzliekali. Najhoršie bolo, keď som si vlastne uvedomila, že tie fotky pochádzajú z prostredia mojej kúpeľne, čo znamenalo, že niekto na mňa musel ušiť búdu. A netrvalo dlho, kým som prišla na to, kto za celou vecou stojí,“ povzdychla som si.

„David, však?“ pípol Edward a jeho stisk okolo mojich ramien zosilnel. Prikývla som.

„Bola to pre mňa rana pod pás,“ pokračovala som celkom pokojne a to ma z istej stránky aj desilo. O incidente s fotkami som od toho osudového dňa nikomu nič nepovedala, pochovala som tú spomienku hlboko vo svojom vnútri. Pravdu o všetkom vedeli iba moji rodiča a Ruth. Bála som sa, že keď sa jedného dňa dostane táto téma opäť na povrch, budem pociťovať bolesť rovnako silnú ako vtedy. Ale mýlila som sa. Bolesť tu síce stále bola, ale už nie v takej vysokej miere. Dnes to bola skôr len nepríjemná spomienka, ktorá mi však zmenila pohľad na život. Ak som však mala byť úprimná sama k sebe, potešilo ma vedomie, že sa o tomto škandále môžem s niekým porozprávať bez toho, aby som sa ľutovala.

„Stále som dúfala, že to nie je pravda, že sa mi to len sníva... Ale David sa ani len nesnažil zatĺkať. Keď som mu všetko vmietla pred oči, iba sa usmial a pohodlne sa rozvalil na sedačku, akoby sa nič nebolo dialo. Pokojným hlasom mi potvrdil moje domnienky, že to on na mňa všetko narafičil, že to on mi namontoval do kúpeľne kameru, a on tie fotky následne predal novinárom, aby prišiel k dobrému balíku... No a novinári tie fotky neskôr zverejnili aj na nete.“ 

Edward neveriacky pokrútil hlavou a nahol sa bližšie, aby ma pobozkal do vlasov.

„Najradšej by som ho zabil,“ zavrčal, načo som sa len smutne pousmiala. Akoby som na jeho vraždu nemyslela aj ja, voľakedy sa mi to zdalo najlepšie riešenie. Ale sú s tým iba opletačky. Hlavu som si oprela o Edwardove rameno.

„Kiežby to bolo také jednoduché,“ zašomrala som. „Ja som ti to ani nechcela pôvodne povedať, Edward. Nikomu o Davidovi nehovorím, dokonca aj naši vedia, že táto téma je úplne tabu. Lenže...,“ hryzla som si do pery, hľadajúc správne slová, „ja som chcela, aby si vedel pravý dôvod, prečo som od začiatku nesúhlasila s tým, aby si bol mojím bodyguardom. Ja... David ma zmenil, úplne obrátil môj pohľad na mužov. Preto som sa bála hocakého vzťahu a odvtedy, čo opustil steny môjho domu, som si nikoho nechcela pustiť k telu. Bála som sa, že sa sklamem, že ma opäť niekto zradí a ja to už nechcem zažiť,“ hovorila som naliehavo, sčasti ospravedlňujúco, no hlavne pravdivo. Počula som, ako sa Edward zhlboka nadýchol a následne som jeho ruky pocítila na bokoch.

Natiahol si nohy a posadil si ma na ne. Snažila som sa urobiť pohodlie môjmu zadku aj Edwardovým nohám, preto som si nohy omotala okolo jeho pása a sedela som na ňom obkročmo. Keby nás v tejto chvíli niekto uvidel, mohol by si ktoviečo pomyslieť, ale tu sa teda žiadne nekalé veci nechystali. A možno to bolo aj riskantné, ale teraz mi to bolo jedno. Potrebovala som byť s ním, chcela som cítiť jeho dotyky. Prenikavo sa na mňa zahľadel až som sa v jeho pohľade začínala strácať.   

„Je mi to strašne ľúto, princezná,“ začal a chcel pokračovať, no položila som mu dlaň na ústa.

„Ja nestojím o ľútosť,“ pokrútila som hlavou, „ako som už spomenula, iba som chcela, aby si to vedel.“ Chytil moju dlaň a predtým, než mi ju stihol zložiť z jeho úst, ma pobozkal do dlane. Srdce sa mi pri dotyku jeho pier na mojej pokožke rozbúchalo.

„Ďakujem, že si mi to povedala. Vážim si to, naozaj. Lenže mňa to mrzí spoločne s tebou, pretože všetko, čo sa týka teba, sa týka aj mňa. Bolí ma to, čo bolí teba, cítim to, čo cítiš ty. Viem si predstaviť, koľko úsilia ťa muselo stáť, aby si mi to povedala,  ver mi, že ten pocit poznám veľmi dobre. Preto je pre mňa až neuveriteľné, že si sa mi zdôverila s niečím takýmto. Ale som rád, pretože som ťa konečne spoznal viac, dovolila si mi nahliadnuť do tvojej minulosti... Ale vlastne som nikdy celkom nechápal, čo proti mne máš – alebo si teda aspoň mala. Dúfam.“ S úsmevom som zavrtela hlavou a pohladila ho po líci, snažiac sa ho upokojiť a zjemniť jeho obavy. Ruky som si preložila za jeho krk a hrala sa mu s vlasmi.

„Nerozumel som dôvodu, kvôli ktorému si ma hneď znenávidela. Nikdy som ti nijakým spôsobom neublížil, práve naopak, snažil som sa ti pomôcť, keď ťa otravoval ten úchyl...“ pokračoval vážnym hlasom a jeho hruď sa mierne zachvela. Presne tak isto ako v tom bare v Paríži, keď ma takmer privalil ten stokilový muž. Začínalo mi to celé vŕtať v hlave, pretože skutočne sa mi to nemohlo zdať. Rozhodla som sa však nechať túto vec na teraz tak a nič sa nepýtať. Sklopila som pohľad a pri spomienke na naše stretnutie, na ktoré Edward narážal, som sa zahanbila. Edward mi možno vtedy zachránil život, čo ja viem, aký mohol byť ten smradľavý chlap, ktorý ma v ten večer obťažoval. A ja som myslela iba na svoju pýchu... Bola som taká malicherná.

„Mrzí ma to,“ zašepkala som zlomene aj keď som tak vyznieť nechcela. „Bola som hlupaňa. Viem, že teraz je to už úplne zbytočné, ale chcem sa ti za ten večer poďakovať. Neviem, čo by som bez tvojej pomoci robila.“ S najväčšou pravdepodobnosťou by ma ten chlap znásilnil, zabil a nakoniec okradol. Vyhliadky teda bohvieaké neboli.

„To nestojí za reč. Urobil by som pre teba čokoľvek na svete. A to, čo ti spravil ten skurvysyn David, bolo skutočne podlé a svinské. Mám chuť si ho nájsť a zaškrtiť ho,  no ešte predtým mu dopriať, nech takú potupu zažije na vlastnej koži... Veď ty si si nikdy nič také nezaslúžila. Nechápem, ako nemohol vidieť, aká si úžasná. Sľubujem ti, že ja ti nikdy nič také neurobím. Nikdy ťa nezradím, vždy tu budem pre teba. Rozumieš?“ Pozrel mi do očí, v ktorých mal vpísanú čistú úprimnosť. Hrdlo sa mi stiahlo a bola som schopná iba prikývnuť. Pevne ma objal a mne z nevysvetliteľného dôvodu vytryskli slzy.  Pociťovala som vďačnosť. Edwardovi, pretože existoval a ja som mala šancu spoznať ho. A ešte tomu, čo mi ho poslal do života. Chlácholivo ma hladil po chrbte a šepkal mi upokojujúce slová. V pästiach som pevne zvierala jeho košeľu a hlavu si oprela o jeho hruď. Edward ma bozkával do vlasov a pohojdával sa so mnou z jednej strany na druhú.

„Bells?“ začal po chvíli absolútneho ticha.

„Hm?“

„Cítiš k Davidovi ešte niečo?“

Zhlboka som sa nadýchla a zdvihla hlavu, aby som videla Edwardovi do tváre, v ktorej mal neutrálny výraz. Snažil sa pôsobiť nenútene, ale stavila by som sa, že v jeho vnútri to vrelo.

„Myslíš tým, či ešte Davida ľúbim?“ upresnila som. Edward prikývol. Nemusela som dlho premýšľať nad odpoveďou. Láska k Davidovi ma opustila tak rýchlo, ako aj prišla. Bolela ma iba zrada.

„Ale kdeže. Po tom, čo urobil, som ho vyslovene znenávidela. Samozrejme, prešla som si svojím obdobím, keď som si myslela, že ma už nič v živote nečaká, ale po čase som sa vrátila k takému životu ako aj predtým. Teda až na pár zmien.“

„Aha... ehm, no, pýtam sa iba preto, že...“ habkal Edward a pohľadom kmital všade naokolo, iba nie na mňa. Hryzla som si do pery a snažila sa skryť úsmev.

„Hádam by si nežiarlil,“ podpichla som ho a tentokrát som už úsmev schovať nedokázala.

„Samozrejme, že nie,“ vyhlásil a pozorne sa na mňa zahľadel. Ten úsmev, ktorý mu pohrával na tvári, mi spôsoboval červeň na lícach.

„Čo je?“ pípla som nesmelo, keď ma neprestával pozorovať. Iba pokrčil ramenami.

„Vôbec nič.“

„Neklam.“

„Ja? Nikdy.“

Chcela som mu na to niečo povedať, no Edward mi nedal šancu. Chytil mi tvár do dlaní a priložil svoje pery na moje. Všetko prestalo existovať, slová zostali zabudnuté v ďalekej diaľke. Každý bozk, ktorý sme spoločne zdieľali, bol rovnaký, ale pritom iný, špeciálny. Ak som si do tejto chvíle myslela, že náš vzťah by bola chyba, teraz som pochopila, že som sa mýlila. Pretože to bol dar, ktorý som dostala. Bola to pre mňa šanca na nový život a ja som sa rozhodla ju chopiť všetkými desiatimi.

„Bella?!“ ozval sa znenazdajky za mnou a Edwardom istý hlas, podfarbený neskrývaným prekvapením. Dokelu! Prečo nie sú tieto pláže štrkové? Kroky na piesku totiž nepočuť...

Táto kapitola nebola nevyhnutná, ale ja som ju predsa len do deja chcela. A možno aj niekoho z vás zaujímalo, čoho takého sa David dopustil, keď má Bella voči nemu takú averziu. Snáď som vás až tak veľmi celou kapitolou neunudila. Ak áno, ospravedlňujem sa, budem sa snažiť do budúcna polepšiť.

Veľmi vám ďakujem za všetky komentáre, aj obyčajný smajlík mi dokáže vykúzliť velikánsky úsmev na tvári.

Autor: Jessy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Modelka - 17. kapitola: