Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť verzus prítomnosť - 15. kapitola

15.04.2012 (12:30) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2111×

Minulosť verzus prítomnosť

Prítomnosť –  Cudzinec

15. kapitola

Pohľad Bella:

O moje auto sa opieral nejaký chlap. Bol vysoký. Mal čierne nakrátko strihané vlasy. Oblečené mal rifle a navrchu koženú bundu. Otočil sa smerom ku mne a ja som pohliadla do jeho karamelových očí. Na tvári sa mi usadil šťastný úsmev a ja som sa za ním rozbehla. On sa mi vydal oproti. Keď som k nemu dobehla, privinul si ma do náruče a zatočil sa so mnou.

„Ach, Bella. Tak si mi chýbala,“ kričal na celé parkovisko.

„Jamie. Je to pravda? Si to skutočne ty?“ Neverila som vlastným očiam. Položil ma na zem, odstúpil o krok a zatočil sa okolo svojej osi.

„V celej svojej kráse,“ zasmial sa a znova ma objal. Bola som taká rada, že ho opäť vidím. Ani už neviem, koľko to bolo rokov, čo od nás odišiel. Užívala som si jeho náruč. Cítila som sa v nej dobre a sčasti mi to pripomínalo Edwarda. Vtedy mi ale niečo napadlo, odtiahla som sa a spýtala sa.

„Jamie, ako si nás našiel?“ Nevedela som si predstaviť, že po toľkých rokoch by nás hľadal a že by nás našiel práve tu vo Forks.

„Bolo to úplne náhodou.“ Podivne sa zaškeril a poškriabal sa na hlave. „Ale musím ťa zvoziť. Zacítil som Charlieho pach. Takto chrániš rodinu? Bella, Bella!“ pokarhal ma a hraný, vážny výraz na tvári ešte podtrhol pokývaním prstom, akoby naznačoval „No, no, no!“ Previnilo som sa pousmiala a sklopila som zrak.

„Ale, Bella, nemyslel som to tak. Ak by som ho necítil, prešiel by som okolo a my by sme sa nestretli. Ale mala by si myslieť na Nessie.“ Pohladil ma po tvári a usmial sa na mňa.

„Musela som stiahnuť omylom štít, alebo sa Charlie počas lovu dostal z jeho dosahu,“ vysvetlila som mu pravdepodobný dôvod môjho zlyhania.

„Grrr...“ rozvibrovala sa Jamieho hruď. Pozrela som naňho. Díval sa smerom ku škole a jeho výraz bol teraz veľmi prekvapený. Nasledovala som jeho pohľad a v okamihu, ako som na školskom dvore uvidela Edwarda s Alice, pochopila som Jamieho rozhorčenie.

„Poď, Jamie, pôjdeme k nám.“ Schmatla som ho za rukáv a ťahala som ho k môjmu autu. Lenže on stál ako prikovaný a stále hľadel na tých dvoch.

„Bože, je mu taká podobná. To ani nie je pravda.“ Konečne odtrhol pohľad od Edwarda a uprene sa mi pozrel do tváre. „Je to on? On je Nessiin...“ Rýchlo som mu zakryla ústa, aby neprezradil viac, ako mal.

„Jamie, poď! Doma ti to vysvetlím, prosím.“ Znovu som s ním potiahla. Tentokrát už sa pohol a rýchlo sme sa presunuli k autu. Nasadli sme a za okamih už sme mierili von z parkoviska. S úľavou som si vydýchla. Nie preto, že Jamie videl Edwarda, ale preto, že nestihol nič podstatné prezradiť. Aj keď... A vtedy mi to napadlo. Myšlienky.

„Jamie, myslel si na tom parkovisku na to, že Nessie je Edwardova dcéra?“ spýtala som sa s obavou.

„Nie, nemyslel. Prečo?“ Ten kameň, čo mi práve odpadol zo srdca, museli počuť až na školskom parkovisku.

„Edward, Nessiin otec, vie čítať myšlienky. A keby si na to myslel, už by to vedel,“ vysvetlila som mu.

„On to nevie? On nevie, že Nessie je jeho dcéra?“ Prekvapene na mňa valil oči. Len som pokrútila hlavou a ďalej sa venovala ceste. „Ale ako? Veď tú podobu vidí aj slepý!“

„No, on ju ešte nevidel. Držíme ju v ústraní. Nemal možnosť ju zahliadnuť.“

„A Nessie? Tá to tiež nevie,“ skonštatoval. „Že? Pretože ako ju poznám, už by za ním bežala.“  Jamie nás poznal až príliš dobre. Je veľmi vnímavý a tých pár mesiacov, ktoré s nami strávil, mu stačili na to, aby nás spoznal dokonale.

„Nie, Nessie nemá ani tušenie. A ty jej tiež nesmieš nič povedať. To mi ale pripomína... Mala by som informovať Jacoba, že si tu, aby si náhodou neprišiel o hlavu,“ zaškerila som sa naňho, keď som si predstavila Jakea, ako sa po ňom vrhá.

„Kto je Jacob, a prečo by si ho mala informovať? A čo to trepeš s tým trhaním hláv?“ spýtal sa prekvapene.

„Jacob je priateľ našej Ness, je vlkolak a mal by vedieť, že si tu a že patríš k nám, aby ti náhodou neublížil,“ vysvetlila som mu.

„Nessie má priateľa? Vlkolaka? Čo sa ešte nedozviem? Nejako sa toho veľa zmenilo, odkedy sme sa videli naposledy. Ešte mi povedz, že aj ty si si niekoho našla a ani ma to vôbec neprekvapí,“ preniesol s úsmevom.

„Tak to ťa asi sklamem. Stále som sama a na tom sa ani nič nezmení a ty to vieš.“ Naznačila som mu, čo pre nás znamená láska a milovaná osoba. Obaja sme niekoho stratili a obaja nenávratne. On síce nedobrovoľne, za to ja z presvedčenia. Medzitým sme už zaparkovali na našej príjazdovej ceste.

„Ale on je tu. Ty máš nádej. Musíš len znovu otvoriť svoje srdce,“ prehovoril s pohľadom upretým na náš dom. Keby to bolo také jednoduché. 

Celé roky mi Charlie vtĺkal do hlavy, aké svinstvo mi Edward urobil. Že ma opustil v tej najťažšej chvíli, kedy mal stáť po mojom boku. Že takto sa chlap, ktorý miluje ženu, nespráva. Že nemá žiadne srdce a ani svedomie. Že je krutý a určite ma len ťahal za nos. Potreboval si užiť a zabiť nejaký čas a jediná naivka na blízku som bola práve ja.

To ja som mu na tie jeho sladké reči skočila. Pod vplyvom Charlieho rečí a jeho presviedčania o skazenom Edwardovom charaktere, som nadobudla presvedčenie, že otec má pravdu. Už nikdy mu neuverím. Sám mi to raz povedal. „Upírom nemôžeš veriť!“ To boli jeho slová a ako sa zdá, mal pravdu.

„Poďme dnu,“ volala som Jamieho. „Zavoláme Jakeovi a povieme mu o tvojej návšteve.“ Vystúpili sme z auta a vybrali sme sa do domu. Moje kroky hneď viedli do kuchyne. Vzala som do rúk telefón a vytočila Jacobovo číslo. Po pár zvoneniach sa ozval Nessiin hlas.

„Prosím, dom Blackovcov.“

„Ale... Už si sa titulovala za pani Blackovú?“ spýtala som sa s hraným hnevom.

„Mami?“

„Hej, som to ja, zlatko. Nessie, volám ti, že dnes neprídem, niečo mi do toho vošlo. Tak, aby si ma nečakala, ale zajtra za tebou určite zaskočím. Áno?“

„To je v poriadku. A čo máš?“ spýtala sa.

„Len musím niečo prichystať do školy. Projekt a zaberie mi to celý deň,“ zaklamala som.

„Aha... Dobre. Nič sa nedeje,“ odpovedala, ale v jej hlase bolo cítiť sklamanie.

„Nessie, je tam niekde Jacob?“

„Áno, je tu pri mne? Potrebuješ niečo?“

„Daj mi ho, prosím, k telefónu. Potrebujem mu niečo povedať.“

„Dobre, tak ahoj.“

„Ahoj, zlatko a ľúbim ťa,“ rozlúčila som sa s ňou. V telefóne som začula Nessie, ako volá Jakea. Po chvíľke sa už ozval jeho hrubý hlas.

„Ahoj, mamča. Čo potrebuješ?“ Zase tá jeho prezývka! Asi mu najbližšie odtrhnem za to hlavu.

„Jacob, chcela som ťa len informovať, že tu mám návštevu a nechcem, aby ste mu nejako ublížili. Tak informuj aj svorku. Je to upír, Jamie a...“ Zahľadela som sa do Jamieho zlatých dúhoviek a radostne som sa pousmiala. „Je vegetarián, takže problémy robiť nebude. V okolí nášho domu zacítiš jeho pach. Takže keď pôjdeš na obhliadku, mohol by si si to obehnúť aj okolo nás.“

„Dobre. Poviem aj chlapcom a neboj sa, neskrivíme mu ani vlások, pokiaľ on bude rozumný,“ zakončil Jake.

„Bude! O to nemaj strach,“ uistila som ho.

„Dobre, musím bežať. Tak sa maj, mamča.“ V telefóne sa ozval jeho hlasný smiech, za ktorým už nasledoval len oznamovací tón. Hrdelne som zavrčala. Naozaj ma už štve.

„Deje sa niečo?“ ozval sa Jamie.

„Nie, to len šibnutý Jake. Nevynechá príležitosť, aby ma mohol vytočiť. Akoby nestačilo, že sa s Nessie do seba zamilovali,“ prehodila som naštvane.

Zvyšok večera sme s Jamiem presedeli v obývačke a zhovárali sme sa. Spomínal, kde všade bol a čo prežil. Vysvetlil mi, ako sa rozhodol presedlať na vegetariánstvo a ako sa pomaly pokúšal začleniť medzi ľudí. Bola som šťastná aj za neho. Keď neskôr prišiel Charlie, debata pokračovala ďalej. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez šťastného privítania a Charlie hneď ponúkol Jamiemu, aby s nami nejaký ten čas zostal. Jamie bol priateľ a jeho prítomnosti som sa veľmi tešila.

Ráno ma odviezol do školy a potom si vzal moje auto. Chcel si zabehnúť do Port Angeles vybaviť nejaké veci. Celý deň v škole prebehol veľmi rýchlo. Znova som sa Cullenovcom vyhýbala, ale ich pohľady sa prehliadnuť nedali. Radšej som svoju myseľ zamestnávala Jamiem a premýšľala som nad tým, čo spolu podnikneme.

Po obede som sa vydala na parkovisko. Dohodli sme sa s Jamiem, že ma tam bude čakať. Ponáhľala som sa, aby dlho nečakal. No on tam ešte nebol. Už z diaľky som videla miesto neho Nessie. Srdce sa mi zastavilo a premohol ma strach. Rýchlo som sa rozbehla a nevšímala si ľudí naokolo. Dúfala som, že som príliš neprekročila ľudskú rýchlosť a ak áno, že si to nikto nevšimol. Dobehla som k Nessie a tlmene po nej skríkla.

„Čo tu hľadáš?“

„Tiež ťa rada vidím, mami,“ odpovedala naštvane. Potrebovala som ju čo najskôr odtiaľto dostať. Nechcela som, aby ju videl niekto z Cullenovcov.

„Nessie, prepáč,“ ospravedlnila som sa za svoj výstup. „Poď, pôjdeme domov,“ ťahala som ju čím skôr do auta.

„Nie!“ skríkla. „Prečo si mi nepovedala, že tu je Jamie?“ Moja hlava začala pracovať na plné obrátky, aby vymyslela výhovorku, ktorá bude prijateľná pre moju dcéru.

„Malo to byť prekvapenie. Chceli sme ťa navštíviť spolu. Dnes?“ Posledné slovíčko som potiahla do otázky a to bola chyba. V očiach Ness sa zjavilo sklamanie. Vedela, že jej klamem.

„Neverím ti. Len nechápem, prečo si mi chcela Jamieho zatajiť.“

„Nessie, ty vieš, že to tak nie je. Nemám dôvod zatajovať ti Jamieho. Ale nemohli by sme sa o tom porozprávať u nás? Prosím.“ Znova som ju ťahala do auta. Našťastie už teraz povolila. Hodila som pohľadom k škole a pátrala som po Cullenovcoch.

Môj zrak sa zastavil na Edwardovi. Stál tam pred dverami a prekvapene na nás pozeral. Zostala som uväznená v jeho pohľade, ktorý okrem prekvapenia skrýval aj bolesť. Bála som sa, aby z nášho rozhovoru nepočul viac, ako je treba.  Ale asi to už bolo zbytočné. Jeho zrak stále skákal odo mňa k Ness a späť.

„Tak ideš, mami?“ ozvala sa Nessie. Ak mal doteraz nejaké nevyrovnané otázky ohľadom osoby stojacej vedľa mňa, po týchto jej slovách, ktoré zaiste počul, dostal svoju odpoveď. Rýchlo som sa otrepala a nasadla do Nessiinho auta. Na to sa na parkovisku zjavil Jamie v mojom aute a zastal vedľa nás. Len som mu povedala, nech ide k nášmu domu. Nessie však vystrelila z auta a a už ho objímala.

„Jamie. Ja som taká rada, že si prišiel,“ výskala. Jamie sa na mňa ospravedlňujúco pozrel, ale z môjho pohľadu vycítil, že na tieto výjavy, tu nie je vhodné miesto.

„Zlatko, aj ja ťa rád vidím, ale mohli by sme sa presunúť k Belle? Tam budeme mať viac súkromia,“ snažil sa ju presvedčiť. Aj on už zahliadol Edwarda a mal strach, že sa to prezradí.

„No jasné. Ale nie, že zdrhneš! Poď za nami!“ Nessie naskočila a s úsmevom opúšťala parkovisko.

„Čo to...?“ prehodila v zapätí na to.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa a sledovala som jej pohľad, ktorý mieril presne na to miesto, kde pred chvíľkou stál Edward. Srdce sa mi rozbúchalo ako o závod. Našťastie som zahliadla len jeho miznúcu postavu za dverami budovy.

„Ale nič...“ prehodila Ness. „Len som myslela... Aaa, nič. Ideme?“ dodala už znova s úsmevom. Pokývala som na súhlas a vydali sme sa k nám domov.

Dnes bola trošku kratšia kapitola. Ďakujem všetkým za komentáre. GCullen

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť verzus prítomnosť - 15. kapitola: