Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť verzus prítomnosť - 10. kapitola - 1. časť

07.03.2012 (20:45) • GCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 2105×

Minulosť verzus prítomnosť

Prítomnosť – Život s Jacobom - 1. časť

      10.  kapitola

Pohľad Bella:

Rozbehla som sa do lesa. Až po chvíli som si uvedomila, že bežím príliš rýchlo, ale keď som sa obzrela, Jacob bol hneď za mnou. Vôbec mu tá rýchlosť nerobila problém. Dokonca som mala pocit, že sa ani nezadýchal. Usmiala som sa naňho a on mi úsmev oplatil. Bol to zase starý Jake, môj najlepší priateľ. Aj keď sme sa počas nášho rozhovoru nevyhli menšej konfrontácii, myslím, že sme sa dostávali späť do starých koľají.

Ten počiatočný strach a neistota, ktorú som v prvých chvíľach pocítila, už dávno vyprchala. Bola som rada, že sa tu objavil a že môžeme byť opäť spolu. Nechápem, ako som to tu bez neho mohla vydržať. Vždy mi bol oporou a dobrým priateľom. Začal sa ma zmocňovať zvláštny pocit – bola som šťastná.

Pomaly začal les rednúť a ja som v diaľke zahliadla Charlieho, ako sa opiera o auto. Ruky mal založené na prsiach a bol viditeľne nervózny. Meškám, ale mám dobrú výhovorku – Jacoba.  Keď Charlie zahliadol, že nejdem sama, odlepil sa rýchlo od auta a jeho telo sa naplo. Vyzeralo to, že je pripravený zaútočiť. Prečo by chcel po Jacobovi skočiť? Až potom ma napadlo, že nemôže ani tušiť, koho to privádzam. Zastavila som sa pár metrov od otca a Jake zostal hneď za mnou.

Potrebovala som to otcovi hneď vysvetliť, aby sa nestalo nejaké nešťastie, a preto skôr, ako som začala k nemu pristupovať, spustila som: „ Ahoj, oci. Pozri, koho ti privádzam. Určite by ťa ani vo sne nenapadlo, že ho ešte uvidíš.“ Charlie si Jakea ostražito premeral. Bolo vidieť, že zvažuje všetky možnosti, ale prehovoril pokojne.

„Ahoj, Bells. Kto to je?“ Nedalo mi to a napadlo ma, že ho trošku ponaťahujem.

„Skús hádať!“ Charlie sa zamračil. Dnes nebol vhodný deň na vtipkovanie. Škoda.

„Bella, prestaň! Nie je vhodná situácia na žarty,“ pokarhal ma. „Kto to je?“ spýtal sa znova a hodil hlavou k Jakeovi. Chytila som Jacoba za ruku a ťahala ho smerom k otcovi. 

„Pozri sa mu bližšie. Spoznávaš ho?“ Otec naňho upriamil svoj pohľad. Poriadne si prezeral jeho mohutnú postavu. Myslím, že podľa nej nemal šancu prísť na to, o koho sa jedná. Jacob sa veľmi zmenil, odkedy som ho videla naposledy. Podrástol a teraz bol vyšší minimálne o dvadsať centimetrov. Jeho dlhé havranie vlasy, ktoré nosil zopnuté do chvosta, boli teraz príliš krátke.  Jediné, čo sa nezmenilo, boli jeho oči. Aj keď stratili tú iskru, ktorá v nich vždy bola, keď sa na mňa pozrel. Aj tak boli stále krásne a hlboké. Jeho výraz zmužnel a stvrdol, ale to sa dalo pripísať rokom samoty a nadobudnutým skúsenostiam.

Charlie si ho stále prezeral a krútil pritom hlavou zo strany na stranu. Keď sa zastavil na jeho tvári, uprel pohľad do jeho očí. Vyzeral, akoby mu chcel nazrieť, až na dno duše. Zrazu to ticho prerušil Jacobov hlas.

„Ahoj, Charlie.“ Vtedy akoby sa otec prebral z tranzu.

„Jacob?“ zašepkal. Menovaný len prikývol na súhlas a usmial sa. Otec na viac nečakal a hodil sa po ňom. Privinul si ho do náručia a objímal ho, ako strateného syna so slzami v očiach.

„Chlapče, som taký rád, že ťa vidím.“ Jacob mu objatie oplácal s rovnakým zanietením.

„Aj ja Charlie, už sú to roky.“ Vtedy, akoby otcovi niečo napadlo. Prudko Jacoba odstrčil a prehovoril.

„Presne. Sú to roky a ty si stále mladý. Nie si...?“ Prudko sa nadýchol a skrčil nos. „Fuj, čo to tu smrdí?“ Jake sa usmial.

„To budem asi ja.“

„Nie si upír?“ Teraz sa už Charlie odhodlal vysloviť svoju pôvodnú otázku.

„Nie. Nie som.“

„Nechápem... Ale nechajme to, na to je ešte času dosť. Potom to vysvetlíš.“ Charlie si znova premeriaval Jacoba. „Je z teba poriadny chlap.“ Uznanlivo ho poťapkal po ramene. Potom svoj pohľad presunul na mňa. „Bella, dúfam, že si bola taká slušná a Jacoba pozvala k nám?“ S Jakeom sme sa na seba zaškerili. Naše pohľady hovorili to isté – starý Charlie - neodpustí si strápnenie svojej dcéry.

„Predstav si, že som na to nezabudla.“

„Som rád. Takže deti, nepostávajme tu, máme pred sebou dlhú cestu. Nasadať!“ zavelil po ceste k autu. S úsmevom sme sa vydali za ním. Jacob usadol na miesto spolujazdca a ja som si sadla dozadu. Predtým, než Charlie naštartoval, a vydali sme sa domov, neodpustil si poznámku na moju adresu.

„Musíš uznať Bella, že ísť dnes do Wood Buffalo, bol vynikajúci nápad.“ Len som uznanlivo prikývla a usmiala sa.

Cesta domov ubehla veľmi rýchlo. Možno preto, že sme sa veľmi nasmiali. Pospomínali sme staré historky a poohovárali starých známych. Len keď sa debata skrútila na Billyho, Jacobovho otca, po tvári oboch mužov prešiel smútok.

„Je to ťažké, Jake. Ja viem,“ začal otec. „Billyho mi je veľmi ľúto, ale ver mi, že viem, čo prežívaš. Aj my s Bellou sme stratili blízkych. Treba sa cez to preniesť,“ rozprával a pozeral uprene na cestu. Zbytok cesty prebehol v tichosti. Každý bol pohrúžený do vlastných myšlienok. Ticho prerušil až Charlie, keď sme sa po príjazdovej ceste blížili k nášmu domu.

„Tak, toto je naše kráľovstvo. Vitaj u nás, chlapče. Dúfam, že nepohrdneš a stráviš s nami nejaký ten čas,“ zahlásil otec  a vystupoval zo zaparkovaného auta.

„Ďakujem, Charlie. Ak vám to nevadí, rád by som sa zdržal,“ pozrel na nás. Pravdepodobne čakal schválenie od oboch. Na súhlas sme sa s Charliem usmiali. Otec Jacoba chytil okolo ramien a ťahal ho k domu.

„Páni, to je slušný barák.“

„No, nie je to bohviečo, ale nejaká izbička sa tam pre teba nájde. Ale v prvom rade potrebuješ kúpeľňu, strašne páchneš. Kedy si sa naposledy kúpal?“ Jake sa previnilo usmial.

„To nič, chlapče. Za to sa hanbiť nemusíš. Dáš sa do poriadku a nájdem ti niečo na seba. A potom... Ešte si nám neporozprával, čo si celé tie roky robil. Takže si aspoň vyplníme tie dlhé večery.“

Charlie sa ujal prehliadky. Ukázal Jacobovi celý dom a jeho izbu. Nasmeroval ho do kúpeľne a dal mu nejaké svoje veci na prezlečenie. Ja som sa zatiaľ podujala nachystať rýchlu večeru. Dala som upiecť mäso, ktoré bolo odvčera v marináde a nachystala k tomu zemiaky. Práve som krájala zeleninu na šalát, keď sa v kuchyni zjavil usmiaty otec a sadol si k stolu.

„Si šťastný, ocko.“ Charlie sa na mňa prekvapene pozrel. „Ja len, že takto si sa naposledy tváril, keď sa narodila Ness a ty si ju prvýkrát držal v náručí.“ Charlie sa znovu usmial.

„Vieš, Bella, mám ho rád. Je mi ako vlastný syn. S Billym sme boli veľmi dobrí priatelia a ja mám pocit, že by som sa mal o Jacoba postarať. Vieš, akoby som to Billymu dĺžil. Viem, ža ak by to bolo naopak, on by pre teba urobil to isté.“ Myslím, že v tomto som otcovi musela dať za pravdu. Hoci Jacob nie je malý chlapec, ale je na tomto svete sám. Jedinou rodinou sme mu už len my.

„Bol by som rád, keby tu zostal,“ pokračoval Charlie. „Dúfam, že nebudeš mať nič proti.“

„Nie. Aj ja by som bola rada, keby tu zostal, ale je to na Jacobovi, ako sa rozhodne. Určite mu to musíš navrhnúť a keď zostane, budem sa len tešiť,“ uistila som ho.

Z nášho rozhovoru nás vyrušil Jake, ktorý strčil hlavu do dverí kuchyne.

„Čo to tu tak skvele vonia?“

„Poď, sadni si. O chvíľu to bude hotové,“ pobádala som ho.

„Dúfam, že si hladný. Bella varí veľmi dobre,“ pochválil ma Charlie. Jacob po mne hodil šibalský úsmev. „Ako vlk!“ Tak toto bolo trefné, keby len otec tušil.

„Myslel som, že ti ten kúpeľ pomôže, ale ty stále smrdíš,“ nakrčil Charlie nos.

„No, to bude asi preto, že to je v mojej podstate,“ zaškeril sa Jake. „Ale ver mi, že ani ty nevoniaš dvakrát príťažlivo.“

„Ako to myslíš?“ spýtal sa nechápavo Charlie.

„Ako vravím, mám to v génoch. Mením sa na vlka, aby som sa vedel ubrániť svojmu nepriateľovi.“ Charlie napäto hltal Jakeovo každé slovo. „Spomínaš si na otcove historky? Legendy nášho kmeňa?“ Charlie len prikývol.

„Tak, oni to len historky nie sú. Ak sa v našej blízkosti objaví upír – čo je teda náš jediný nepriateľ – prebudí sa u nás vlkolačí gén. Väčšinou sa začneme meniť okolo sedemnásteho roku. Naše telo rýchlo narastie, zmužnie a my dospejeme. Nielen fyzicky, ale aj psychicky. Takisto sa nám zvýši teplota, a potom už stačí len nejaký spúšťač. Väčšinou je to stres alebo hnev. Následne na to, naše telo, akoby vybuchne. Každá bunka doslova exploduje a transformuje sa do podoby obrovského vlka.“ Obaja s Charliem sme museli vyzerať komicky. „Ak budete poslúchať, niekedy vám to ukážem,“ preniesol a začal sa z chuti smiať. To nás oboch prebralo.

Síce mi predtým povedal o tom, že sa mení vo vlka, ale počuť to takto podrobne, bolo naozaj zaujímavé. Rýchlo som nám všetkým nabrala večeru a sadla som si k nim - k stolu.

„To chcem určite vidieť,“ zamrmlal Charlie skôr, ako sa pustil do jedla. Teraz, ale zostal Jacob na nás civieť s otvorenými ústami.

„Čo je?“ spýtala som sa.

„Vy jete? Myslím... normálne jedlo?“

„No, vieš,“ začal Charlie s plnou pusou. „Sme upíry len na polovicu a tá ľudská časť si vyžaduje toto,“ ukázal rukou na tanier pred sebou.

„Aha...“ zamrmlal Jacob a pustil sa do svojej porcie. Ako-tak počúvam, je toho ešte veľa, čo jeden o druhom nevieme. Myslím, že tie večere budú naozaj dlhé.

Po večeri sa Charlie ospravedlnil. Ráno musel skoro odísť do práce, a preto si odišiel ľahnúť. Jacob zostal so mnou a pomohol mi upratať a umyť riad. 

„Môžem sa niečo opýtať?“ začal ostýchavo, keď sme sa spolu usadili na pohovku v obývačke.

 „No, podľa toho, čo to bude,“ usmiala som sa. Bolo komické, keď sa chlap ako hora tvári placho.

„Ste nadaný?“ Prekvapene som naňho pozrela.

„No, tá tvoja pijavica vraj vedela čítať myšlienky a jeho sestra videla budúcnosť. Tak ma zaujíma, či aj vy máte nejaké takéto schopnosti.“

„Aha... Máme. Ja mám štít, odolávam útokom upírov s psychickou silou. Nessie vie dotykom ukázať svoje myšlienky. No, a Charlie, neviem, či sa to dá nazvať darom, ale má akýsi šiesty zmysel. Vie vycítiť, čo vyplynie z danej situácie. Je to ťažké vysvetliť. Ale spomínaš si, aký bol dobrý policajt? Vždy sa vedel správne rozhodnúť. Vždy vedel, aké následky prinesie jeho konanie. Preto predpokladám, že sa to teraz uňho len znásobilo a vie to použiť vo svoj prospech,“ vysvetlila som mu.

„A ako ste prišli na svoje dary? Chcem povedať... Vravíš, že odolávaš upírom s psychickou silou. Niekto vás napadol, alebo ako si na to prišla?“ zaujímal sa.

„To Jamie,“ šepla som.

„Kto je Jamie?“ V mysli sa mi začali črtať spomienky a ja som Jakovi začala rozprávať ďalšiu časť nášho života.

„Stalo sa to, keď sme žili v Anglicku. Jedného dňa sa Charlie vydal na lov. Nie vždy sme si mohli dovoliť vyjsť na spoločný lov ako tu. Preto chodil občas Charlie loviť sám a domov nám prinášal zásoby. V ten deň natrafil na Jamieho a Sáru. V prvom momente ho chceli zabiť, ale potom z neho vycítili upíra. Dali sa spolu do reči a nakoniec Charlie usúdil, že by bolo dobre, keby sa zoznámili s nami.

Priviedol ich k nám domov. Neuveriteľne som sa vtedy na Charlieho hnevala, že nás vystavil takému nebezpečenstvu. Charlie v tom ale nevidel žiadny problém. Pohádali sme sa, a to priamo pred nimi. Vtedy do toho skočil Jamie a povedal, že Charlie má pravdu, že nám neublížia. Neboli to vegeteriáni, živili sa ľuďmi, a preto som mala strach. Nakoniec sme sa spriatelili. Žili s nami niekoľko mesiacov. Jamie mal dar. Vedel vycítiť dary iných upírov. O dare Nessie sme vedeli. Od malička nám ukazovala svoje sny, myšlienky a zážitky, ale o tom, že sme nadaní aj my dvaja, sme nemali ani potuchy. Jamie nám vysvetlil, ako je to s našimi darmi a pomáhal nám učiť sa ich ovládať. My sme ich zase prehovárali na zmenu stravy. Istú dobu sa snažili, ale žili na ľudskej krvi niekoľko storočí, a preto to pre nich bolo ťažké. Nakoniec to vzdali, ale za lovom chodili ďaleko. Nechceli ublížiť niekomu z našich priateľov. Jedného dňa takto Sára odišla na lov sama. A už nikdy sa nevrátila. Jamie ju šiel hľadať. Keď sa vrátil po pár dňoch, bol zničený. Našiel už len jej popol. Netušil, kto jej to urobil. Jamieho to zlomilo. Veľmi Sáru miloval. Bola láskou jeho existencie. Pár dní na to - od nás odišiel. Neviem, čo je s ním. Od tej doby som ho nevidela. Bol to síce upír, ktorý sa živil ľuďmi, ale bol až neuveriteľne láskavý a priateľský. Vždy mi hovoril, že ho zmenila Sára a láska k nej,“ skončila som svoje rozprávanie.

„Neviem si predstaviť, byť kamarát s pijavicou a ešte k tomu s takou, čo sa kŕmi na ľuďoch,“ preniesol Jacob s hnusom.

„To som nevedela ani ja, pokiaľ som ich nespoznala. Vlastne, oni boli jediní upíry, ktorých som stretla, odkedy som tým, čím som. Čo je dosť zaujímavé,“ skonštatovala som.

„Myslím, že je čas ísť do postele. Dnes bol náročný deň. Na historky zo života, bude ešte času dosť.“ Postavila som sa a spolu s Jacobom sme odchádzali na poschodie. Postála som pred dverami do svojej izby a otočila som sa k nemu.

„Tak. Dobrú noc, Jacob.“

„Dobrú, Bella,“ odpovedal a privinul si ma k sebe. Jeho náruč hriala, doslova pálila, ale bolo to veľmi príjemné. Natisla som sa k nemu tuhšie. On ma rukou objal okolo pása a druhou ma hladil vo vlasoch.

„Som rada, že sme sa stretli a že s nami zostaneš,“ šepla som do jeho hrude.

„Aj ja som rád. Ani nevieš ako. Po toľkých rokoch je to príjemná zmena.“

***

Ten týždeň s Jacobom ubehol ako voda. Veľa sme sa spolu nasmiali a zaspomínali si. Rozprával nám, ako Sama, vtedajšieho alfu svorky, považoval za čudáka. Vraj sa k nemu postupne pridávali chlapci z kmeňa, a keďže vtedy nemal ani potuchy o tom, čo sa s nimi deje, myslel si, že založil nejaký gang. Vraj sa tí chlapci zmenili. Stránili sa ostatných a stále boli len spolu. V tom období si myslel, že Sam má na nich zlý vplyv. Postupne mu takto odlákal všetkých priateľov a aj naňho samotného čudne zazeral, akoby na niečo čakal.

Keď prišla jeho premena, vtedy pochopil o čo ide. Život vo svorke, bol vraj veľmi zaujímavý. Vraj, keď sú vo vlčej podobe, zdieľajú si navzájom myšlienky, preto nemajú medzi sebou žiadne tajnosti. Potom, čo sa rozhodol opustiť kmeň a svorku, vraj stratil s nimi kontakt. Ani vo vlčej podobe už nepočul ich myšlienky.

Dnes sa mala konečne vrátiť Ness zo školského výletu. Charlie sa vrátil z práce skôr a teraz boli s Jacobom niekde v lese. Jacob mu sľúbil, že mu konečne ukáže premenu vo vlka.

Zrazu som počula na príjazdovej ceste auto a o chvíľu na to sa rozrazili vchodové dvere.

„Som doma. Kde ste kto?“ kričala Nessie na celý dom. Ani to nestihla dopovedať a už som ju stískala v náručí.

„Nessie, zlatko, vitaj doma.“

„Ahoj, mami. Konečne, ani nevieš, ako ste mi chýbali.“

„Poď, posaď sa,“ ťahala som ju k pohovke. „A rozprávaj. Ako bolo?“

„Kde je Charlie?“ obzerala sa okolo.

„Je vonku s Jakeom. Za chvíľu sú doma. Ako si sa mala?“ spýtala som sa nedočkavo.

„Bolo perfektne. Užili sme si to. Paríž je úžasný,“ rozplývala sa. „Prešli sme všetky známe miesta – Eiffelovku, Notre-Dame, Louvre. Dokonca sme boli aj v Disneylande. Parádny výlet. Niekedy by si si mala zájsť do Paríža a obzrieť si to.

„Teším sa s tebou. Musíš mi to ukázať, ale to až neskôr. Nie si hladná?“

„Niečo by som si dala, ale v prvom rade - potrebujem krv. Už ma dosť páli v krku.“

„Už aj ti nachystám,“ povedala som a šla do garáže pre zásoby. „Cez víkend sme boli s Charliem pre čerstvú. Mám tu pre teba jeleniu. Môže byť?“ spýtala som sa po ceste späť do kuchyne.

„Jasné, moja obľúbená. A kde ste boli na lov?“

„Vo Wood Buffalo.“

„Aha. Takže som zmeškala rodinný lov?“ Naliala som nám krv do šálky a dala ju zohriať. S teplou som sa vrátila do obývačky a posadila sa k Ness.

„Ak chceš, môžeme si vyjsť na budúci víkend. A určite s nami rád pôjde aj Jacob,“ upila si zo šálky a spýtala sa.

„Kto je to - ten Jacob?“

„Je to môj starý priateľ. Poznali sme sa ešte, keď som bola človek,“ vysvetlila som jej.

„Upír?“ spýtala sa Nessie.

„Nie. Je menič. Mení sa vo vlka. Pochádza z rezervácie pri Forks. Jeho otec a Charlie, boli veľmi dobrí priatelia.“

„Aha...“ zamyslela sa. „Vo vlka? Akože vlkolak? Nie je nebezpečný?“

„Pre nás nie. Nemusíš mať strach. Nikdy by nám neublížil.“

„No, keď myslíš?“ pohodila ramenami, postavila sa a odniesla prázdnu šálku do kuchyne. „Idem sa vybaliť a okúpať sa.“

„Dobre, len bež. Nachystám zatiaľ niečo na večeru.“ Ness vzala svoje kufre a odišla hore do svojej izby. Ja som sa pobrala do kuchyne nachystať večeru.

„To bolo teda niečo. Poviem ti, stretnúť ťa niekde sám, asi by som mal riadny strach,“ ozvalo sa po chvíli z obývačky. Charlie s Jakeom sa vrátili.

„Bells?“ nakukol Jacob do kuchyne. „Vedel som, že ťa tu nájdem. Čo budeme mať dobrého?“ spýtal sa. Už som sa chystala odpovedať, keď sa domom rozľahol krik.

„Charlie, ahoooj!“ kričala Ness.

„Zlatko, vitaj! Kedy si dorazila?“

„Pred chvíľkou.“ Jacob sa ku mne otočil so spýtavým výrazom.

„To je Ness. Poď! Zoznámim vás,“ ťahala som Jakea do obývačky.

9. kapitola - 10. kapitola 2/2

Ospravedlňujem sa za rozdelenie kapitoly. Bolo toho veľmi veľa, čo som práve do tejto časti chcela dať, preto prišlo k rozdeleniu. Dúfam, že ma za to neukameňujete. :-)

Ako som si všimla, poviedka má svojich stálych čitateľov, ale nájdu sa aj nováčikovia, ktorí nepohrdnú a zanechajú svoj názor. Za každý komentár veľmi ďakujem. Je to ako balzám na dušu, keď tam zasvieti nové a nové políčko. :-)

Viem, že som sľúbila, že sa v ďalšej časti objavia Cullenovci. Pravdupovediac, netušila som, že príde k rozdeleniu, preto si musíte počkať. Ale sľubujem, že 11. kapitola bude ich.  (Teda, v to aspoň pevne verím. Ak sa nestane nič nepredvídateľné. :-)) Môžete sa tešiť hlavne na Edwarda, skoro celá kapitola bude z jeho pohľadu.

Takže dopredu ďakujem za váš komentárik, ktorý tu s takou radosťou zanechávate. :-) Vaša GCullen.

Autor: GCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť verzus prítomnosť - 10. kapitola - 1. časť: