Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 15. kapitola

23.09.2014 (20:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 1780×

Bella:

„Ako ste sa sem dostali? Kto ste?“ vykríkla som, keď som v dome môjho otca videla dve postavy mužov, ktoré stáli chrbtom ku mne. Chcela som sa načiahnuť po pálku, ktorú sme mali hneď vedľa dáždnika v stojane, ale zrazu som ucítila na mojej tvári vreckovku nasiaknutú niečím, čo strašne páchlo. Pokúšala som sa metať, ale bolo to zbytočné. Ruky, ktoré ma držali boli prisilné a ja prislabá. Začala som pomaly strácať vedomie, no stihla som ešte započuť hlas ženy.

„Naložte ju do auta, rýchlo, kým niekto nepríde,“ kázala prísnym a zároveň autoritatívnym hlasom.

Prebrala som sa a nevedela, kde som. Chcela som sa pohnúť, ale ruky som mala zviazané za chrbtom. Otáčala som hlavou, ale nevidela som nič. Bola tu priveľká tma, chladno a podivný zápach. Pochytila ma panika, chcela som kričať, ale ústa som mala zaviazané. Preboha, mňa niekto uniesol. Kto by mi chcel ublížiť? Prečo? Začali mi tiecť slzy a vzlyky boli tlmené šatkou, ktorú som mala obviazanú okolo úst.

„Princeznička sa prebrala. Dúfame, že vaša výsosť má pohodlie,“ zasmial sa ženský hlas a niekto ma surovo zdrapil za ruku, a vytiahol na nohy. Zatackala som sa a oprela o niečo veľmi chladné, nejaká stena alebo múr. Stiahli mi šatku z úst a do tváre mi zasvietili s baterkou. Nič som nevidela, oči som mala dlho v tme a zrazu ostré svetlo. Žmúrila som a odvracala pohľad od toho svetla.

„Čo odo mňa chcete?“ trasúcim hlasom som položila otázku, ktorú som mala veľmi dlho na jazyku.

„Nič,“ odpovedala žena. „Chcela som ťa vidieť.“

„Preto ste ma museli uniesť? Čo som vám urobila?“ vzlykala som a celé moje telo sa triaslo.

„My sme si ťa iba požičali,“ zasmiala sa diabolským smiechom, takým, ktorý počuť v hororových alebo psychopatických filmoch.

„Prosím, pustite ma, chcem ísť domov,“ fňukala som ako malé dieťa, ale človek v podobnej situácii by urobil asi to isté. Na moju prosbu sa začali smiať viacerí. Neviem, koľko ich tu bolo, ale dve ozveny smiechu boli hrubšie, akoby mužské.

„Ale, ale... Hádam si nemyslíš, že ťa pustíme hneď,“ šepla pri mojom uchu a na jeden prst si navinula prameň mojich vlasoch. „Sme rovnaké,“ konštatovala zamyslene.

„Nie sme,“ vyhŕkla som bez premýšľania ,a to bola chyba. Na tvári mi pristala dlaň. Rana, ktorú som dostala ma odhodila pár metrov a ja som narazila tvárou do múru. Prehrýzla som si peru a ucítila krv na jazyku. Ako môže mať jedna žena takúto obrovskú silu, prebehlo mi okamžite hlavou.

„Chceš ju zabiť?“ vyhŕkol niekto.

„Čo si povedal?“ zavrčala, bolo to naozaj akoby niekto vrčal. Pripomínalo mi to vrčanie, ktoré som počula aj v dome Cullenovcov. Ach, Edward, kde si.

 „Nič, ospravedlňujem sa,“ šepol. Mal pred ňou obrovský rešpekt.

„Trochu sa s ňou pohrajte, ale musí ostať žiť. Ona je odkaz pre nich, že so mnou sa nie je radno zahrávať,“ zavelila a ja som počula odchádzajúce kroky.

„Nieee, nechajte ma, prosím,“ kričala som a hádzala sebou, ale zrazu som si uvedomila, že moje ruky sú voľné. Bola som celá spotená a so srdcom, ktoré mi bilo napchané až v krku som zmetene pozerala po okolí a pohľad mi padol na ženu sediacu pri mne. Bola to Esme.

„Bella, pokoj, som pri tebe, dievčatko,“ šepkala upokojujúco Esme.

„Esme,“ vzlykla som plná šťastia, že je pri mne a okamžite som ju objala.

„Som tu, si v bezpečí, nikto ti neublíži,“ upokojovala ma a hladila po vlasoch.

„Edward?“ spýtala som sa, chcela som ho vidieť. Potrebovala som ho mať pri sebe, i keď som mala veľa otázok a bola zmätená z toho, čo sa stalo v dome Esme, musela som ho vidieť.

„Mám ho zavolať? Určite stepuje za dverami a čaká, kým ho zavolám. Nepohol sa od teba ani na chvíľu,“ povedala a ja som iba prikývla, že ho má zavolať. „Idem po neho, hlavne lež. Donesiem ti niečo?“

„Vodu, ak smiem poprosiť,“ požiadala som a opäť si ľahla do mäkkej postele. Bolo zvláštne, ale telo ma nebolelo tak veľmi, ako som sa bála.

„Hneď ti to prinesiem,“ povedala, keď vychádzala z izby. Očami som bola prišpendlená na dverách a čakala, kedy do vnútra vojde môj anjel. Keď som Edwarda uvidela stáť vo dverách, neudržala som slzy. Vyzeral hrozne. Bol smutný, utrápený, ale napriek tomu v očiach mal radosť. Vyzeral, akoby nespal celé dni, ale ani to mu neubralo na jeho dokonalosti.

„Bells,“ šepol a jeho hlas sa chvel. Nepohol sa od dverí, akoby mal strach, ale nevedela som z čoho.

„Edward,“ vzlykla som a on bol okamžite pri mne.

„Neplač, zlatíčko, som tu,“ šepkal a pevne ma držal v náručí. Nechala som vyjsť na povrch všetku bolesť, ktorú som vo svojom vnútri cítila a plakala. Doslove som mu zmáčala celé tričko, ale jemu to bolo očividne jedno.

„Nechoď preč,“ žiadala som ho pomedzi vzlyky a ešte pevnejšie som ho objala.

„Nikam nejdem, som tu, som s tebou. Prosím, neplač, bolí ma pozerať na tvoje slzy,“ šepkal mi do vlasov.

„Bála som sa,“ priznala som sa a on vydal nezrozumiteľný zvuk, akoby zaplakal spolu so mnou.

„Aj ja som sa bál, nikdy som sa ešte takto nebál. Myslel som...“ hlas sa mu zadrhol. Vedela som, čo mi chcel povedať, cítila som sa rovnako.

„Aj ja som sa bála, že ťa už nikdy neuvidím.“

„Pšššt, už je po všetkom,“ upokojoval ma, ale ja som vedela, že nie. Niečo vo mne hovorilo, že to ešte neskončilo.

„Som odkaz,“ povedala som zamyslene a Edward sa na chvíľu odo mňa odtiahol.

„Čo si to povedala?“ spýtal sa prekvapene.

„Som odkaz, to povedala tá žena.“

„Kurva,“ zaklial a postavil sa na nohy.

„Edward, kto to bol a čo odo mňa chce? Prečo ja?“ dožadovala som sa vysvetlenia a on si povzdychol.

„Bella, ja... Mala by si oddychovať, neskôr si o tom pohovoríme, ale musíš nabrať síl,“ zahováral a ja som krútila hlavou. Nie je toto predsa moje prvé prepadnutie. Dostala som pár rán, bola vystrašená, ale nebolo to také peklo, ako prvýkrát. Takže chcem vedieť, chce tá žena a proti komu to vlastne stojím. Musím to vedieť, teraz nie je čas ležať, plakať a nič nevedieť.

„Nie, Edward, neopovažuj sa mlčať. Ja som tá, ktorú uniesli z vlastného domu. Ja som tá, ktorú nejaká psychopatická žena udrela a tvrdila, že som odkaz pre nich. Pre koho a prečo? Ja to musím vedieť a ty mi na to dáš odpovede.“ Nehodlala som to nechať tak, nemohol sa z toho vykrútiť.

„Je to zložité...“

„Zložité? Nechci ma nasrať. Teraz musím ísť na toaletu, ale keď sa vrátim, všetko mi vysvetlíš,“ povedala som pevným hlasom a posadila som sa. Zatočil sa mi hlava, ale inak som sa cítila dobre. Prekvapivo veľmi dobre, čo mi to dal Carlisle za lieky, že som v poriadku. „Ako dlho som spala?“ spýtala som sa.

„Skoro trinásť hodín,“ odpovedal a ja som sa opäť zamyslela. Je možné, aby som po necelom dni bola v poriadku? Nedáva to žiadny zmysel.

„Mám ti pomôcť?“ spýtal sa a opatrne ku mne načiahol ruku. Prijala som ju a oprela som sa o neho. Nohy som mala ešte slabé a bez jeho pomoci by som asi k dverám kúpeľne nedošla.

„Ďakujem,“ šepla som a zatvorila za sebou dvere. Urobila som, čo bolo potrebné a prešla k umývadlu, aby som sa opláchla vodou. Pri pohľade do zrkadla som sa zľakla. Nemala som žiadne modriny, žiadne známky násilia. Ako je to možné? Nemohol to byť predsa iba sen. Videla som nejaké slabé fliačky na mojej tvári, ktoré pripomínali strácajúce sa modriny. Aj ranka na perách bola oveľa menšia, ako som si myslela, že v skutočnosti je. Čo sa to tu dopekla deje.

„Si v poriadku?“ Edwardova otázka ma vtiahla naspäť do reality a ja som sa ešte raz opláchla vodou, predtým, ako som vyšla z kúpeľne. Pomohol mi späť do postele a ja som sa napila vody, ktorú doniesla Esme počas mojej neprítomnosti.

„Čo mi dal Carlisle?“ spýtala som sa a Edward na mňa prekvapene pozrel. „Musel mi dať nejaké zázračné lieky, nie je možné, aby som bola bez škrabanca.“ Edward mlčal a ja som pochopila, že mi to nechce povedať.

„Asi by som mal začať od začiatku, ale najprv by som ťa rád o niečo poprosil.“ Edward vyzeral rozhodne a ja som chcela, aby tá rozhodnosť nevzala nohy na ramená. Prikývla som a čakala. „Bella, chcem, aby si vedela, že si pre mňa tá najcennejšia osoba na tomto svete. Si to najdôležitejšie, čo mám. Prosím ťa, aby si sa ma nebála, nech ti poviem, čokoľvek. Nikdy by som ti neublížil. Vieš to, však?“ spýtal sa ma a jeho oči ma žiadali, aby som povedala áno. Neváhala som ani sekundu a horlivo prikývla.

„Samozrejme, povedala som ti to už veľakrát. Dôverujem ti, Edward, viem, žeby si mi nikdy neublížil. Ty ma predsa chrániš. Pamätám si, že ty si ten, ktorý ma opäť zachránil. Ty si ma našiel. Boh vyslyšal moje prosby a priviedol ťa ku mne. Prečo by som sa mala báť teba, nerozumiem,“ krútila som hlavou a on sa postavil tvárou k oknu.

„Nie som tým, kým sa vydávam, že som,“ otočil sa späť ku mne. Ruky vložené vo vreckách jeansoch a tvár smerujúca k zemi. „Som to ja, ale predsa to nie som ja. Neviem, ako by som začal, ale pokúsim sa ti povedať všetko v trochu skrátenej verzii. Volám sa Edward Anthony Massen a môj brat je Emmett Massen. Spoznala si ho, nie práve tak, akoby si mala. Nereagoval na tvoju prítomnosť vhodne, ale on za to nemohol.“ Nemohol? Chcel ma zabiť a on povie, že nemohol? Hádam zato môžem ja? „Nechcem ho hájiť, nie sme práve vo vzťahu, aby som ho obhajoval, ale teraz musím. Ja a môj brat sme milovali rovnaké dievča.“

„Elizabeth,“ vyhŕkla som a bez premýšľania som mu skočila do reči. Prikývol a pokračoval.

„Správne. O Elizabeth som ti už rozprával, ale nepovedal som ti všetko.“ Ona snáď žije? Nepovedal, že mi klamal, povedal, že mi nepovedal všetko. Ale čo ak naozaj žije? „Elizabeth a ty... Ty a Elizabeth... Bože... Proste ste rovnaké, Bells.“

„Rovnaké, sme rovnaké,“ zneli mi v ušiach slová, ktoré povedala tá žena. „Ona žije,“ šepla som neveriacky a Edward na mňa hľadel a v očiach mal otázky. „Ako sme rovnaké?“

„Ako dvojičky. Ako si to myslela ty?“

„Tá žena, hovorila, že sme rovnaké. Tvoja ex žije a to ona ma uniesla.“

„Viem.“

„Vieš?“

„Viem.“

„A povieš mi prečo?“

„Nie.“

„Ako to? Musíš to vedieť. Veď je to tvoja ex a aj ex tvojho brata. Musíš vedieť, o čo jej ide. A prečo ja?“

„Bella, ja skutočne neviem, čo od teba chce. Neviem, prečo si ty odkaz a prečo ti chce ublížiť. Dokonca neviem, prečo ste rovnaké ako vajce – vajcu. Myslel som si, aj Emmett si myslel, že je mŕtva. Ona by mala byť mŕtva vyše sto rokov.“ Teraz som sa rozosmiala.

„Nepomýlil si sa?“

„Nie, to je ďalšia vec, ktorú ti musím povedať. Bella, ja, Elizabeth a Emmett sme upíri. Prosím, neboj sa,“ šepol, keď videl, ako som sa inštinktívne prilepila o čelo postele. „Bells, počúvaj ma. Nikdy by som ti neublížil, môj brat tiež nie. Bol v šoku, keď ťa videl, myslel si, že si ona. Vie, že nie si a už sa nič podobné nebude opakovať.“ On sa pomiatol. To nemôže byť pravda.

„Carlisle,“ skríkla som a on bol v momente pri mne, akoby celý čas stál za dverami izby. Kmital očami zo mňa na Edwarda a opäť späť.

„On sa pomiatol,“ šepla som a prstom ukázala na Edwarda.

„Bella,“ oslovil ma Carlisle a postavil sa vedľa Edwarda. „Nikto sa nepomiatol a hlavne, nikto ti nechce ublížiť. Poznáš ma, poznáš celú moju rodinu a nie iba deň. Vieš, žeby sme ti nikdy neublížili, práve naopak. Si členom našej rodiny a my ťa chceme chrániť. Naše tajomstvo je pre teba nebezpečné, veľakrát sme ti chceli povedať, kým v skutočnosti sme, ale báli sme sa a chránili ťa. Nechceli sme ťa stratiť, bolo to pre tvoju bezpečnosť. Edward ti povedal naše tajomstvo a tým vložil naše životy do tvojich rúk. Nikto z ľudí sa nemal dozvedieť o existencii upírov, je na to zákon v našom svete. My ti však veríme, vieme, žeby si nás neublížila. Tak, ako my by sme nikdy neublížili tebe.“

„Zabíjate ľudí,“ šepla som trasúcim hlasom.

„Bella, všetci žijeme na zvieracej krvi. Je to pre niektorých síce ťažké, ale zvládame to. Ja som nikdy ľudskú krv neochutnal. Taktiež ani Esme a Alice. Ostatní nemali toľko šťastia, ale teraz sú... Akoby som to povedal, čistí. Ale nie všetci upíri sú ako my, niektorí pohŕdajú našou voľbou, odsudzujú nás za náš spôsob života.“

„Prečo sa chce líšiť?“ Opäť som mu skočila do reči, ale nemal mi to za zlé. Bola som zvedavá a potrebovala som nazbierať, čo najviac informácií. Zvláštne na tom bolo, že som sa ich nebála, ale zmätená som bola poriadne.

„Nechceme byť monštrá, chceme žiť medzi vami. Nie každý z nás mal na výber. Nepýtali sa nás, či chceme byť tým, čím sme. Nebola to naša voľba, ale mohli sme si vybrať spôsob života.“

„Chceš mi povedať, že vás premenili proti vašej vôli?“ vypískla som a trochu sa uvoľnila z tej strnulej polohy.

„U mňa premena začala a ja som vedel, čo sa so mnou deje. Nechcel som umrieť, ale nechcem som ublížiť mojim blízkym, a tak som odišiel. Ja som premenil Esme a Rosalie. Pri Esme som bol obrovský sobec, ale nemohol som o ňu prísť, miloval som ju. Umierala a ja som to nemohol dopustiť. Rose umierala tiež, bola mladá, taká krásna a celý život mala pred sebou. Nemohol som dopustiť, aby vyhasol mladý život.“ Keď Carlisle dopovedal, otočila som sa na Edwarda a čakala, ako to bolo u neho.

„Ja som si to vybral, ale nie dobrovoľne,“ šepol a hlavu otočil tak, aby mi nepozeral do očí. Hanbil sa? „Elizabeth mňa a Emmetta poblúznila, ovládala nás a my sme si mysleli, že ju milujeme. Súhlasili sme a toto sa z nás stalo.“ Preboha, čo im to len tá mrcha urobila. Chcela som vedieť viac, chcela vedieť všetko, ale najprv som potrebovala chvíľu sama pre seba. Potrebovala som vstrebať všetky informácie, ktoré som dostala. Zatiaľ viem, že mi neublížia a chcú ma chrániť. Znamená to, že som v bezpečí.

„Potrebujem byť sama, prosím,“ šepla som a obaja prikývli.

„Edward musí ísť niečo vybaviť, ale my ostatní tu budeme. Stačí nás zavolať a za sekundu sme pri tebe,“ ubezpečil ma Carlisle.

„Kam ideš? Za ňou?“ spýtala som sa so strachom, ale nie o seba. Bála som sa o Edwarda a o to, čo by mu mohla urobiť.

„Nie, nevieme, kde teraz je. Idem za niekým, kto by nám mohol dať nejaké informácie, ale prídem. Ak ma budeš chcieť vidieť, stačí napísať,“ povedal a ja som si vydýchla. Obaja sa pobrali preč a zatvorili dvere.

„Dávaj si pozor,“ šepla som do prázdnej izby a vedela, že nemohol počuť. O pár sekúnd mi zapípala správa.

Budem, nebojsa o mňa. Pospi si. S láskou E.

Edward:

S Carlisleom sme mlčky zišli dole do obývačky, ale v duchu ma hrialo vedomie, že sa Bella o mňa bojí. Možno nie je všetko stratené a začne mi opäť veriť. Bolo zvláštne, ako pokojne všetko vzala, čakal som hysterický krik, snahu o útek, ale ona? Iba pokojne sedela a počúvala všetko, čo jej Carlisle rozprával. Bola iná, výnimočná a ja som ju preto miloval. Bál som sa iba jediného, ak som jej povedal kým som, musel som jej tiež povedať, že nie som taký nevinný ako Carlisle.

„Takže vie pravdu,“ konštatovala Esme a my sme prikývli. „Vzala to celkom dobre.“

„Viac ako len to, nemá strach, je iba zmätená,“ povedal Jasper a tiež bol z toho prekvapený.

„Musím ísť za Ruby, sľúbte mi, že na ňu dáte pozor. Nepohnite sa od nej,“ žiadal som a každému pozrel zvlášť do očí. Zastavil som na Emmettovi. „Nie je to medzi dobré, ale prosím ťa, ochráň ju. Je pre mňa všetkým.“

„Sľubujem, nesklamem ťa,“ povedal pevne a ja som vedel, že mu napriek všetkému môžem dôverovať. Vedel, čo znamená milovať, videl som to v jeho očiach, keď sa díval na Rosalie.

„Jasper, môžeme?“ spýtal som sa a rýchlo pobozkal Alice a vybral sa po mojom boku k autu. Boli sme ticho, nevedel som, čo sa jemu hrnie hlavou, ale ja som mal veľa otázok. Prečo chcela Elizabeth poslať po Belle odkaz. Čo s tým má Bella a ako dlho tu vlastne už je. O čo jej ide, prečo po toľkých rokoch sa ukázala.

„Edward, uvažoval som, ale nedáva mi to zmysel,“ povedal a poškriabal sa na hlave Jasper.

„Nerozumiem, na čo narážaš?“

„Uvažuj. Ty si bol väznený tu, vo Forks. Bellu väznila na tom istom mieste, kde si bol pred nedávnom ty. Vrátil sa Emmett a ona v ten istý deň unesie Bellu. Práve Bellu, nie Rosalie. To znamená, že nejde po vás oboch, myslím tým teba a Emma. Ona ide priamo po tebe alebo po Belle. Otázka znie, prečo. Je možné, že ťa stále chce?“ konštatoval na hlas Jasper a ja som sa poslednej vete musel zasmiať.

„Jasper, tá potvora nemiluje nikoho iného iba seba. Ona nevie, čo je to milovať niekoho iného. Ak by jej išlo o mňa, už dávno by sa ukázala a dala o sebe vedieť. Ešte skôr, ako som spoznal Bellu. Po Rosalie nejde, pretože je upírka a vie, že je stále v kruhu ďalších upírov. Nešla by na istú smrť, to mi ver. Bella je pre ňu ľahší terč, je to človek, bezbranný človek, ktorý sa nevie brániť. Ale v jednom máš pravdu, je tu veľa náhod, ktoré treba prešetriť.“

„Pozri, už sme u Ruby, teraz vojdeme dnu a pokúsime zistiť, všetko, čo sa bude dať,“ prikývol som a zaparkoval auto. Obaja sme naraz vystúpili a vošli do kaviarničky u Ruby. Bolo tu prázdno, nebola tu ani noha. Bolo zvláštne, že som tu tretíkrát a stále tu nik iný nie je.

„Čakala som vás,“ prehovoril hlas a my sme ľakom nadskočili. Zasmiala sa. „Vystraší vás obyčajná stará baba, ach, chlapci.“ S Jasperom sme na seba divne pozreli, ale nijako zvlášť nekomentovali. „Posaďme sa, máte na mňa veľa otázok a najmä ty, Edward,“ povedala a ukázala smerom k stolu. „Viem kto si ty a kto sú tvoji priatelia. Rovnako viem, že Bella je v nebezpečenstve. Bohužiaľ tvojou vinou.“

„Mojou?“ vyhŕkol som a v krku sa mi urobila hrča.

„S Elizabeth nie je dobré sa zahrávať a čo je ešte horšie, ak dáš prednosť niekomu inému. Vybral si si Bellu, zamiloval si sa do nej. Vybralo si ju tvoje mŕtve a nepotreboval si, aby ťa niekto k tomu nútil. Ohrdnutá žena je veľký problém.“

„Chcete mi povedať, že Bella je v nebezpečenstve len preto, že si tá mrcha zmizla na niekoľko desaťročí a ja som sa zamiloval?“ vyhŕkol som a hlas mi zvláštne preskočil.

„Je to tak, to bol hlavný dôvod, prečo sem prišla. No teraz vie o Belle, vie, že sú rovnaké a bude pátrať prečo je tomu tak.“

„A prečo tomu tak je?“ spýtal sa Jasper.

„Čo viete o Elizabeth a jej minulosti? Aby som vám nerozprávala to isté.“

„Vieme, že bola Arovou milenkou a otehotnela s ním. Ušla a viac z jej minulosti nevieme a ani to ako sa z nej stal upír a čo je s dieťaťom.“ Jasper sa ujal slova, pretože ja som stále nemohol uveriť, že kvôli mne je Bella v smrteľnom nebezpečenstve. Mal som sa od nej držať ďalej, mal som odísť, ale bol som sebecký a ostal. Zamiloval sa do nej.

„Myslela som si to, nič neviete,“ krútila hlavou a my sme s Jazzom po sebe nechápavo pozreli. „Elizabeth ušla od Ara, to je pravda. Chcela byť matkou a chcela porodiť svoje dieťa. Nevedela, aké riziko to prináša, ale každá matka by na jej mieste konala rovnako. Ušla, dlho sa skrývať nemohla, pretože jej tehotenstvo neprebiehalo ako každé iné. Mala v sebe polovičného upíra. Porodila v lese, v starej chatrči. Keď otvorila oči a uvidela svoju malú dcéru bez známok života, zošalela. Ušla a nik o nej nikdy nepočul. Nikdy sa nedozvedela, že jej dieťa prežilo len s veľkými komplikáciami. To dieťa vyrástlo...“

„Počkať,“ skočil som jej do reči. „Jej dieťa žije? Odkiaľ to všetko vieš?“ domáhal som sa vysvetlenia.

„Moja stará mama jej pomohla porodiť a zachránila jej dieťa. Preto to viem a tiež viem, že sa to dieťa zamilovalo do môjho deda a počali tiež dieťa. Opäť to bolo dievčatko, ale bolo človekom. V žilách tomu dieťaťu síce kolovala aj krv z upíra, ale bolo prevažne čarodejníkom. Čiže človekom. No pôrod moja babka neprežila a dedko sa opäť oženil.“

„Čo sa stalo s tým dievčatkom?“ skočil do reči pre zmenu Jasper.

„Chlapci, ak ma budete stále prerušovať, urobím z vás žaby,“ vyhrážala sa nám s úsmevom na perách. Preblesklo mi hlavou, či by to naozaj dokázala. „Ver, že áno,“ odpovedala na moju nevyslovenú otázku. „Nečítam myšlienky, ale tvoj pohľad hovorí za všetko, Edward. Takže môžem pokračovať?“ spýtala sa a my sme mlčky obaja prikývli. „Neviem, čo sa stalo s tým dievčatkom, to je záhada aj pre mňa. Jedného dňa boli všetci v lese a ona sa niekam zatúlala. Nenašli ju, akoby sa po nej zľahla zem. Keď som zistila, že tu vo Forks žije dievča, ktoré sa podobá na ňu musela som prísť. Podoba bola neuveriteľná, síce som ju videla iba na fotografiách, ale akoby jej vypadla z oka. Čo viete o Bellinej matke?“

„Počkaj, takže každé dieťa, ktoré sa narodilo bolo dievča a vyzerali na vlas rovnaké? Ako je to možné?“

„Neviem, na to bohužiaľ neviem odpovedať. Mám iba teóriu, že to súvisí s Elizabeth a jej skutočnou rodinou. Ak by ste sa pokúsili zistiť niečo o nich, nič nenájdete. Žiadna zmienka o nich nie je, akoby neexistovali, akoby Elizabeth vznikla zo vzduchu.“ Preboha, čo sú to za čary? To predsa nie je možné.

„Jedine ona by vám vedela povedať viac, ak si niečo pamätá zo svojho prechádzajúceho života. Ale to nik nevie zaručiť. A teraz ma zaujíma, čo viete o Bellinej matke.“

„Bella si na ňu nepamätá, rozprávala mi, že sa na ňu vôbec nepamätá. Vraj jediné, čo vie, je to, že sa na ňu nepodobá. Nedáva to žiaden zmysel,“ krútil som hlavou.

„Musím vidieť Bellu, jedine tak zistíme, čo si pamätá,“ povedala pevným hlasom.

„Nie, nedovolím, aby ste na ňu skúšali čáry – máry, nato zabudnite,“ zavrčal som.

„Edward, ja jej nechcem ublížiť. Podľa všetkého je moja rodina, prečo by som to robila?“ spýtala sa ma a pravdou bolo, že som to nevedel.

„Ale prečo nám chcete pomôcť?“ spýtal sa Jasper, ktorý bol do teraz ticho.

„Aro zistil, čo moja rodina urobila. Zistil, že u nás Elizabeth porodila a že jej moja rodina pomohla. Pred pár rokmi vyhladil celú moju rodinu, iba ja som prežila, pretože som bola preč. Pomôžem vám, lebo chcem pomstu. Elizabeth zaplatí zato, čo spôsobila mojej rodine,“ povedala tvrdo a ja som v jej očiach videl hnev, neopísateľný hnev zmiešaný s bolesťou. „Bellu ochránim, ale ona zaplatí za všetko.“

„Zavoláme Arovi a on sa o to postará,“ povedal Jasper, ale ja som pokrútil hlavou.

„To neurobíte. Zabil by mňa, Edwarda, Bellu a nie len Elizabeth. Chceš, aby tri nevinné životy prešli samotným infernom?“ Jasper pokrútil hlavou. „Ak by to bolo také jednoduché, už by som ho zavolala, ale musím chrániť Bellu. Najprv sa zbavíme Elizabeth a potom uvidíme, čo ďalej.“

„Bella je iná,“ šepol som a dúfal, že som nepovedal niečo, čo som nemal.

„Ako iná?“ spýtala sa s obavami.

„Ona sa hojí rýchlejšie ako človek. Prečo?“ povedal som a dúfal, že na moju otázku bude vedieť odpovedať.

„Tým, že Elizabethina dcéra bola z väčšej časti upír, dedí sa to. Bella nepotrebuje krv, nie je ani upír, ale v žilách má niečo z upíra. Je to jednoduché, dedí sa to z pokolenia na pokolenie. Záleží však od toho, kto je biologický otec. Ak by napríklad Bella otehotnela s tebou, jej dieťa bude z väčšej časti ako ty. Dieťa si vždy nesie viac z otcovej strany. Neviem, prečo, ale je to tak. Pri jej rode je to tak dané. Ale nie je nezraniteľná ani nesmrteľná. Starne, môže umrieť, ale tiež môže byť premenená v to, čím si ty.“

„Odkiaľ toho toľko vieš?“ Naša konverzácia bola stále rovnaká. Otázky a odpovede, i keď niekedy neboli dostačujúce, ale boli sme o krok bližšie a vedeli viac o Belle.

„Zabúdaš, že moja rodina vychovala jednu z potomkov Elizabeth. Zaujímali sa o ňu a jej minulosť. Nebolo jednoduché mať doma poloupírie dieťa. Ale stále neviem dosť. No Elizabeth nám toho asi veľa nepovie, mne určite nie,“ konštatovala.

„Ale mne by mohla,“ povedal som to nahlas? Naozaj som to vyslovil? Ak je tu len kvôli mne, ak ubližuje osobe, ktorú milujem... Som jediný, ktorému niečo povie.

„Je to nebezpečné, si sa zbláznil?“ skríkol po mne Jasper.

„Je mi to jedno. Ide o Bellu. Jasper, urobil by si na mojom mieste to isté, ak by išlo o Alice. Musím sa dostať k Elizabeth a zistiť viac o jej ľudskom živote. Musíme vedieť, prečo sa rodia len dievčatá, prečo sú na vlas rovnaké. A nesmie to zistiť Aro.“

„A čo Bella? Ako jej chceš povedať, že ideš po svojej ex?“ vybafol na mňa.

„Neviem, nepoviem jej to.“ Akoby som aj mohol, čo by som jej povedal. Nikdy by to nepochopila. Bude sa hnevať, ale musím ju udržať v bezpečí.

„Takže tvoj plán je zbaliť Elizabeth. Nechať ju, aby si myslela, že ju miluješ a ona ti ako hlúpa husička povie všetko o svojej minulosti? To je tvoj plán?“ zasmial sa Jasper. Ruby to nijako nekomentovala iba mlčky počúvala náš rozhovor.

„Máš snáď lepší nápad?“ spýtal som sa rovnakým odmeraným tónom.

„Bella ťa teraz potrebuje. Potom zážitku s Elizabeth a po zistení, že sme upíri... Musíš byť pri nej. Sama to nezvládne,“ dohováral mi, ale ja som bol rozhodnutý.

„Čo je s Bellou?“ strachovala sa Ruby.

„Elizabeth ju uniesla, ale už je v poriadku. Edward ju zachránil,“ vysvetlil Jasper.

„Jasper má pravdu, Bella ti dôveruje. Nemôžeš ju sklamať. Ak chceš ísť do toho, musíš jej povedať pravdu,“ stála na strane Jaspera a ja som prikývol. No na druhej strane som si v hlave spriadal plány, ako si získať dôveru Elizabeth. Nebude to ľahké a len ťažko mi uverí. 

Zlatíčka moje, túto kapitolu som písala trikrát a stále som s ňou nebola spokojná. Vlastne... Ani teraz s ňou nie som spokojná a mám chuť ju opäť celú zmazať a prepísať. Neurobím to, pretože si myslím, že nič lepšie zo mňa nevypadne. Pokúšala som sa tu vyriešiť pár dôležitých vecí, ktoré dúfam budú dávať nejaký zmysel. Po pravde, sama som z toho zmätená, ale dúfam, že pochopíte všetko. :D 

Nechala som vás pridlho čakať na túto kapitolu, ale pokúsila som sa to opäť vynahradiť dĺžkou, ktorá je v počte úctihodných 4500 slov. Ešte dnes začínam pracovať na pokračovaní a môžem vám sľúbiť, že aspoň budúca kapitola bude bez únosov. No nemôžem sľúbiť, že najbližšie kapitoly budú v pokojnom duchu, pretože Edward je blázon. Čo si budeme hovoriť, zamilovaný chlap a k tomu upír. Nebezpečná kombinácia. 

Na záver by som vám veľmi pekne poďakovala za všetky komentáre, ktorými ma viete neskonale potešiť. Veľmi si to vážim a dúfam, že sa na poviedku ešte nezabudli. 

Vaša 9moncici9. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 15. kapitola: