Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si ťa nájde - 14. kapitola

02.09.2014 (14:30) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1780×

Edward:

„Kde je Emmett, chcem hovoriť s Emmettom,“ reval som po celom dome, keď som bez ohlásenia vrazil do domu Cullenovcov.

„Edward, upokoj sa,“ prehováral ku mne Carlisle, ktorý sa tu zjavil ako prvý. „Pre Kristove rany, čo si to urobil?“ vykríkol zdesene, keď pozrel do mojich očí.

„Čo je ťa do toho, kde je môj brat.“

„Emmett tu nie je. A mňa je veľa do toho, čo robíš. Prečo si to urobil?“ Krútil hlavou a stále nemohol uveriť, že som sa kŕmil ľudskou krvou.

„Nekáž mi tu o morálke a podobné kecy. So svojim životom si môžem robiť čo len chcem. Nie si môj otec, aby si mi kázal.“ Bol som k nemu odporný, ale vôbec ma to teraz neťažilo. Nie po tom, čo som videl. Načo byť za dobrého, keď jediný človek, ktorého milujete na vás zvysoka kašle. Hlavne, že mi dnes tvrdila, ako ma chce. Tsss... No to určite, videl som to na vlastné oči.

„Je to tvoj život, ale čo na to povie Bella. Ako jej vysvetlíš farbu svojich očí.“ Snažil sa mi hrať na city? Neúspešne.

„Vieš čo? Ty, Bella, a celá tvoja rodina mi môžete byť ukradnutí,“ zreval som a vtedy k nám prišiel Jasper a Alice. „Tvoj dar nefunguje správne,“ odfrkol som smerom k Jasperovi a narážal na Belline city.

„Edward, upokoj sa. Viem, že máš o Bellu strach, ale nemusel si konať takto zbrklo,“ ospravedlňovala moje správanie Alice.

„Strach? Prečo by som sa mal o ňu báť. Nezabil som človeka pre strach o Bellu. Je viac ako v poriadku. Videl som ako sa má k Mattyyymu,“ pretiahol som a odfrkol si. „Alebo skôr ako sa má k jeho perám.“

„O čom to hovoríš?“

„O tom, že tvoja svätá kamarátka mi dnes povie, ako veľmi ma chce a potom sa pred vlastným domom oblizuje so svojim bývalým. Podotýkam, že ona sa vrhla na neho.“ Alicina vážna tvár v momente zmizla a začala sa smiať.

„Ty mi chceš nahovoriť, že Bella bola s Mattom? Bože, Edward, ako môžeš o nej pochybovať. Ona nie je z tých, ktoré skočia po prvom, ktorého vidia. Zaráža ma, že o nej takto hovoríš a vôbec zmýšľaš. Pre ujasnenie. Bella nedvíha mobil, nie je doma. Najprv som si myslela, že je s tebou, no vidím, že som sa mýlila.“

„Zadrž,“ zastavil som ju. „Ako nedvíha mobil? Pred dvoma hodinami som ju videl v Mattovom objatí. Potom vošla do domu,“ povedal som a premýšľal, kam mohla ísť.

„Keď si od nás odišiel, pokúšala som sa jej volať. Mobil zvonil, ale nedvíhala, myslela som si, že šoféruje, a tak som počkala presne pätnásť minút. Tak dlho jej vždy trvá cesta domov od nás. Potom som volala znova, ale mobil zazvonil presne dvakrát a potom sa to zrušilo.“ Mala pravdu, Bella bola doma dosť skoro, ale potom som ju videl s Mattom.

„Možno sa prezliekla, keď som ju videl s Mattom, mala na sebe niečo iné,“ povedal som zamyslene.

„To nie, bola som u nej. Nikde známka po tom, žeby bola doma. Len jej auto je tam zaparkované. Nemohla by predsa odísť len tak.“

„Zavolaj Charliemu, že Bella prespí u teba. Kým ju nenájdeme, aby nemal o ňu strach. Potom sa choď pozrieť ešte raz k nej domov a pozorne sa rozhliadni. Mám zlý pocit,“ šepol som po pravde. Naozaj som začínal mať nedobrý pocit, akoby bolo za tým niečo iné. „Jasper, vieš, kde býva Matt?“ spýtal som sa ho.

„Viem, ale k čomu ti to bude?“ Krútil hlavou, pretože nerozumel.

„Chcem len zistiť, či je doma a či náhodou s ním nie je Bella.“ Vyvalil na mňa oči. „Bože, nie, nechcem ich špehovať, chcem vedieť, či je v poriadku. Ak by bola s ním, bol by som aspoň pokojný a vedel, že sa jej nič nestalo.“

„Dobre teda. Stretneme sa tu o hodinu, povieš to, prosím, Alice?“ spýtal sa Jasper Carlislea, ten iba prikývol a dodal:

„Dávajte na seba pozor.“

Vybehli sme s Jasperom z domu a mierili rovno k Mattovi. Premýšľal som, ako zareagujem, keď ju nájdem u neho. Určite budem mať neopísateľný hnev, ale na druhej strane budem vedieť, že sa jej nič nestalo. Lepšie je ju vidieť v jeho náručí ako sa nechať zožierať neistotou a strachom. Stačí okamih, aby sa zo mňa stala bábka pohltená nenávisťou a sebaľútosťou. Pocitu bezbrannosti, zúfalstva sa jednoducho nedokážem vyhnúť. Ľahajú na mňa výčitky, že som zlyhal vo svojej sebakontrole. Z duše nenávidím to, čím som. Nie som dobrý. Vystrašil som ju dnes na smrť, ublížil som jej, sklamal som ju a prišiel o jej dôveru. Miesto toho, aby som to napravil, ešte viac som napáchal zlého. Kto mohol vedieť, že práve dnes natrafím na toho hajzla, ktorý Belle tak veľmi ublížil. Môže ma ospravedlniť fakt, že som mu dal iba to, čo mu patrí? Kto vie, koľkým dievčatám ešte stihol urobiť to isté. Vždy som si prial vrátiť mu, dať mu pocítiť rovnakú bolesť, ale prečo? Jednoduchšie ho bolo zabiť. Možno ma ospravedlní fakt, že som zachránil veľa žien pred týmto bastardom. Nemal by som byť na seba hrdý?

„Nie je tu,“ upozornil ma Jasper a ja som skamenel. Hlavou mi preleteli všetky možné varianty, čo sa jej mohlo stať. Pochytila ma panika a ovládol strach, ktorý mi bránil v pohybe.

„Kde ju mám hľadať?“ spýtal som sa zúfalo.

„Zavolám Alice, či niečo zistila. Počkaj.“ Jasper okamžite vytáčal číslo Alice a ja som naťahoval uši, aby som počul, čo zistila.

„Bella nie je doma, ale... Jazz, cítim tu neznámu vôňu,“ povedala a ja som vedel, že nie je dobre. „Príďte k nám, musíme ju začať hľadať.“

S Jasperom sme na seba iba pozreli a bez jediného slova sme sa rozbehli k nim. Vedel som, že bežíme tou istou cestou, ako sme šli sem, ale bola dlšia. Vôbec to nemalo konca a ja som potreboval vedieť, kde ju začať hľadať. Keď sme dobehli k nim domov, boli tam všetci vrátane môjho brata.

„Prečo je tu on?“ zasypel som.

„Nejde mi o teba, ale chcem odčiniť to, ako som sa zachoval. Nie voči tebe, ale voči ten ľudskej dievčine,“ vysvetlil.

„Volá sa Bella,“ zavrčal som a ani neviem prečo.

„Edward, tvoj brat je silný, možno ho budeme potrebovať,“ povedal na jeho obhajobu Carlisle a ja som musel uznať, že má pravdu. Každá pocná ruka mi teraz prišla vhod a tiež je pravda, že Emmett je neuveriteľne silný. Taký silný ako novorodený upír.

„Dobre, kvôli Belle som ochotný prijať jeho pomoc. Kde začneme?“ obrátil som sa na Jaspera a Alice, ktorým som bezvýhradne dôveroval.

„Myslím si, že dievčatá by sa mali ísť poobzerať po meste. Alice môže skúsiť obvolať pár Belliných známych, či ju náhodou nevideli. Niečo si už len vymyslíš, však, zlato?“ spýtal sa a pozrel na ňu. Alice na nič nečakala a utekala telefonovať do vedľajšej miestnosti. „My štyria by sme sa mali rozdeliť, pokryjeme väčšiu časť lesa. Ak ju niekto naozaj uniesol, ak to bol človek, nemohol zájsť ďaleko.“ Všetci sme prikývli a rozbehli sa z domu. Každý išiel inou stranou, ja som akosi cítil, že viem, kde bude. Znie to šialene, nedokážem ten pocit opísať, ale akoby sme boli s Bellou spojení a ja som vedel kam bežať.

Sotva som vybehol z clony stromov, uvidel som na zemi Bellin sveter. Poznal som ho, vzal som ho zo zeme a privoňal k nemu. Cítil som ju, ale cítil som aj krv, bola zranená. Bol som si viac ako istý, že nebola náhoda, kde som našiel jej sveter. Iba som zavrčal a rozbehol som sa smerom k jaskyni, kde som bol väznený ja. Musela tam byť, bol som si teraz viac ako istý. Ale ak bola naozaj tam, nemohol to urobiť človek. Alebo je to iba zlý vtip? Hlúpa zhoda náhod? Moja Bella bola v nebezpečenstve a ja som sa k nej musel dostať, čo najskôr. Nemal som čas ani zavolať ostatným a povedať im, že viem, kde bude. Najdôležitejšou prioritou teraz bolo sa k nej dostať, čo najskôr.

Dobehol som k jaskyni a do nosa mi okamžite vrazil odporný zatuchlý zápach, ale ani ten nedokázal preraziť vôňu Bellinej krvi. Bola zranená. Začal som prezerať všetky uličky, ale márne. Netušil som, že ich je tu tak veľa, nestaral som sa o to. Keď som tu bol spomenul som si na naše prvé stretnutie. Keď som Bellu videl po prvý raz a už som jej musel vymazať pamätať. Keby bolo všetko jednoduchšie...

 Nikde som ju nemohol nájsť. Ostávala už iba jedna ulička. Vbehol som do nej, na úplnom konci mala dvere. S rozbehom som vrazil ramenom priamo do nich. Okolo sa rozleteli úlomky a triesky. Poriadne som sa rozhliadol a uvidel ju tam. Bola tam. V najtmavšom kúte, v úplnom rohu ležala bezvládne na zemi. Nereagovala. Iba jej dych bol sípavý a jemne sa dral cez pery. Načiahol som k nej ruku. Triasla sa tak, že som sa jej bál dotknúť. Kľačal som pri nej a pozeral na ňu. Na to, čo jej urobili. Bola od krvi a ja som si až príliš dobre uvedomoval, že je jej. Cez tvár sa jej tiahlo niekoľko modrín, ktoré by bežný človek ešte nepostrehol. Peru mala rozrezanú a opuchnutú. Bože, kto a prečo jej to urobili. Ako mohli. Z môjho hrdla sa vydral ston, ktorý mal odzrkadliť moju bolesť.

Pozeral som na ňu, i keď ma ten pohľad zabíjal. Stiahol som zo seba bundu a opatrne Bellu prikryl. Balil som ju do nej, akoby bola krehká porcelánová bábika. Vzal som ju opatrne do náručia a chcel sa čím skôr dostať preč. Niesol som ju opatrne, nechcel som bežať, aby to s ňou nenatriasalo, i keď som vedel, že tak by sme boli rýchlejší. Bál som sa o ňu, nechcel som jej viac ublížiť. Chcel som si ju pritisnúť ešte viac k sebe, aby vedela, že už nedovolím nikomu sa jej ani dotknúť. Bola taká krehká, jej váhu som vôbec necítil, akoby bola iba hromádka kostí.

Musel som ju dostať odtiaľ čo najskôr. Išiel som najkratšou cestou, o ktorej som vedel, že ma dovedie k autu. Otvoril som zadné dvere auta a opatrne som ju položil. Sadol som si za volant a jednu ruku som načiahol dozadu a pridržiaval jej bezvládne telo. Nechcel som, aby sa pri nejakom hrbolci pohla. Musel som sa, čo najskôr dostať za Carlisleom, ale tiež som mu musel zavolať. Opatrne som vytiahol mobil a vytočil jeho číslo. Aby som nemusel mobil držať pri uchu, dal som si hlasný odposluch a čakal kým zodvihne.

„Edward?“

„Carlisle, našiel som ju. Veziem ju k tebe, prosím ťa, priprav všetko, čo budeš asi potrebovať. Stratila veľa krvi, je na tom veľmi zle,“ kričal som do mobilu.

„Edward, upokoj sa, hlavne sa upokoj.“

„Ako sa mám podľa teba upokojiť. Jej krv cítiť v celom aute, je na tom zle!“ Nechcel som mu povedať, že túžim po jej krvi, bolo jej tu priveľa a ja som sa snažil zo všetkých síl odolať. Stále som si opakoval, že jej nesmiem ublížiť, že ju milujem. Oveľa viac som sa bál, že tú cestu neprežije. Nie, na to nesmiem ani pomyslieť.

„Všetko pripravím, ponáhľaj sa.“ Po jeho slovách som zaklapol mobil a sústredil sa na cestu. Išiel som sotva päťdesiatkou a pri každom výmole som zatínal zuby a ohliadal sa na Bellu. Hlava sa jej zviezla na stranu a ja som si chcel nafackovať. Moje zmysly prestávali fungovať zo strachu o ňu. Bol som nepozorný a mojou nepozornosťou som jej mohol ublížiť ešte viac. Ale ako sa mám sústrediť na cestu, keď pred mojimi oči umiera moja láska. Nesmie umrieť, ešte som jej nestihol povedať, že ju milujem. Nesmie odísť skôr, ako jej poviem, čo k nej cítim. To nedovolím.

Rozhodol som sa sledovať cestu, ale ešte raz som sa pozrel na Bellu a všimol som si, že na krku má miesto po vytrhnutých vlasoch. Volant som zovrel tak pevne, až mi zapraskal v rukách a radšej som pohľad odvrátil. Konečne som vyšiel na asfaltovú cestu a pridal plyn. Oči som zaryto upieral na cestu pred sebou. Nedokázal som sa na ňu pozrieť a nemyslieť na to, čo jej urobili. To všetko sa, ale rozplynulo vo chvíli, keď sa zavrtela a zastonala. Okamžite som sa k nej otočil. Pevne zomkla oči a zvraštila čelo, akoby mala nočnú moru. Následne na to vydesene otvorila oči a autom sa rozľahol bolestný výkrik, ktorý sa mi zabodol do srdca ako čepeľ. Bella uhla hlavou na stranu a znovu zomkla oči. V panike sebou začala lomcovať a bojovať s bundou, ktorou som ju prikryl.

„Bella!“ Pokúsil som sa ju jednou rukou zachytiť, zatiaľ čo som rýchlo zastavoval. Môj hlas ju určite vydesil ešte viac. Zaslepene sa vzpínala, čo jej sily stačili. Lapala bezmocne po dychu a odťahovala sa odo mňa, čo najďalej to išlo. „Si v bezpečí,“ prehováral som k nej a snažil sa prerušiť jej boj, ale neodvážil som sa ju pevnejšie chytiť. Sama sa bránila tak divoko, že som sa bál, aby si neublížila. Natlačila sa, čo najviac do sedadla a zmätene pozerala okolo seba. Pozerala pár sekúnd úplne bez pohnutia, potom sa jej z očí začali kotúľať slzy.

„Edward,“ zašepkala a moje mŕtve srdce poskočilo radosťou. Konečne nabrala vedomia a ja som jej mohol dať svoju krv, aby sa jej rany začali hojiť. Prehrýzol som si ruku a následnej jej ju rýchlo priložil k perám.

„Dievčatko, pi, prosím,“ žiadal som zúfalo a ona ma našťastie počúvla. Urobila zo pár hltov a opäť upadla do bezvedomia. „Budeš v poriadku, sľubujem.“ Neviem, či som to sľuboval jej, alebo sebe, no cítil som sa o poznanie lepšie. Opatrne som ju vytiahol z auta a niesol dovnútra. Doma boli skoro všetci, okrem Jaspera a môjho brata. Usúdil som, že sú na ceste sem. Vo vzduchu bolo cítiť nervozitu, dokonca aj Rosalie sa o ňu bála, čo ma prekvapilo. Jej bolestný pohľad hovoril všetko.

„Preboha,“ vydýchla a rukou si zakryla ústa, z ktorých vyšiel zúfalý vzdych. Pohľad na zúboženú Bellu nevydržala ani Esme, schovala svoju tvár do Rosalininho ramena. Utekal som s Bellou k sedačke, kam som ju opatrne položil. Carlisle utekal po svoj kufrík a Rosalie odhodlane išla k nám. Normálne by som k Belle nikoho nepustil, ale teraz som vedel, že jej chce každý pomôcť. Rose mala pery pevne zomknuté, keď kontrolovala Bellin tep. Bella mala na tvári niekoľko škaredých podliatin a rán, ktoré sa začínali pomaly zaceľovať. Trochu sa nám uľavilo.

Bella bola poriadne doriadená. Po tele mala nespočetné množstvo modrín a veľa čerstvých rezných rán. Jej telo bolo už len kostrou potiahnutou kožou a prehliadkou týrania, ktorým si musela prejsť. Carlisle sa vymenil s Rosalie a vyhrnul jej kusy látky, ktoré kedysi boli šaty a opatrne ju začal kontrolovať. Prechádzal jej po rebrách a pažiach. Ako to mohli tak rýchlo stihnúť, takto ju doriadiť iba za pár hodín. Niekto mi za to veru draho zaplatí. Nebudem mať pokoj, kým tých bastardov vlastnoručne nezabijem.

„Zlomené nemá nič,“ šepol smerom ku mne a ja som si vydýchol. Desila ma predstava, že by jej museli napravovať aj kosti. „Bude potrebovať pomôcť s umytím.“ Carlisle sa otočil na Rosalie a Esme, ktoré okamžite prikývli.

„Ja ju tam donesiem,“ zavrčal som, keď Bellu chcela Esme vziať na ruky. S ospravedlnením v očiach som sa na ňu pozrel. Nedokázal som si predstaviť, že ju ponesie niekto iný ako ja. Bola to moja povinnosť. Sľúbil som jej, že jej už nikto neublíži, ale sklamal som. Nevedel som, ako sa jej po tomto všetkom dokážem pozrieť do očí. Prešiel som s Bellou do kúpeľne a bez toho, aby som ju pustil, som začal napúšťať do vane vodu. Položil som ju opatrne do nej a narovnal sa. Ako sa vaňa napúšťala, sfarbovala sa do odpornej hrdzavej farby. Zmes krvi, špiny, v ktorej musela byť niekoľko hodín.

Esme s Rosalie prišli tesne po mne a ja som vedel, že je čas odísť. Nechcel som, chcel som tam ostať, ale nebolo by to vhodné, iba by som tam zavadzal. Zatvoril som dvere a zviezol sa k zemi. Všetko na mňa doľahlo a ja som mal sto chutí dostať do rúk toho, kto jej to urobil. Nechal by som ho krvácať a trpieť. Nie hodiny ani týždne, ale celé mesiace. Donútil by som ho, aby sám prosil, aby som ho zabil.

„Edward, poď za mnou,“ nakázal mi Carlisle a ja som ho veľmi nerád poslúchol. „Dajú ju do poriadku a pôjdeš za ňou, neboj sa, tu je v bezpečí.“ V bezpečí? Tsss... To by som chcel vidieť.

„Zistil si, kto je za tým?“

„Ak by som to vedel, nebol by som tu,“ zavrčal som a v rukách drtil niečo, čo bolo asi kedysi pero. „Neviem, ale ver, že to zistím.“

„Ale uvažuj, kto by jej chcel ublížiť?“

„Ja neviem, Bella nemá nepriateľov. Každý ju má rád, sám vieš, že je to stelesnenie samotného dobra. I keď dnešný deň bol v škole ťažký, ale nikto by jej neublížil. Som si istý.“ Carlisle iba prikývol, ale napriek tomu vyzeral, že premýšľa.

„A čo jej bývalý?“

„Matt? Nie, to určite nie, prečo by robil. Je pravda, že ho Bella nechala, ale nikdy by jej neublížil. Verím, že on za tým nemôže byť. Obyčajný človek by niečo takéto nebol schopný vymyslieť. A k tomu bol doma, videli sme ho s Jasperom na vlastné oči.“ Aj keby sme ho nevideli, nikdy by som ho z niečoho takého neobviňoval. Matt nie je človek, ktorý by chcel niekomu ublížiť. Možno v hlave, ale nie v skutočnosti.

„Tak potom je tu iba druhá možnosť, Edward,“ odmlčal sa a ja som na neho hľadel s otázkou v očiach.

„Niekto chce ublížiť tebe,“ povedal pevne a ja som sa musel oprieť o stôl.

„Carlisle, vieš koľko mám ja nepriateľov? Ak by som začal dneska písať zoznam, možno skončím na Vianoce.“ V tejto chvíli ma naozaj nikto okrem Volturiovcoch nenapadal, ale oni nevedeli, kde sa nachádzam. Ak by to zistili, určite by si prišli iba po mňa a Bellu by nenechali bez dozoru. Bola tam sama.

„Síce...“ zamyslel som sa. „Tá vôňa by bola známa, ale neviem si vybaviť, komu patrila. Bolo ich tam viac.“ Naozaj som si nebol istý, pretože ak by to bola naozaj ona, znamenalo by to, že je stále na žive. A to je hlúposť.

„Nechcem rušiť, ale Bellu som uložila do hosťovskej izby. Môžeš ísť za ňou,“ prerušila náš rozhovor Esme a ja som na nič nečakal a bežal za ňou. Chcel som byť pri nej, vedel som, že o mne vedieť nebude, ale aspoň som mohol byť pri mojej láske. Neviem, čo by som robil, ak by sa jej niečo stalo. Vlastne viem, neprežil by som to. Moja existencia nemá zmysel bez nej.

Vošiel som opatrne do izby a pohľad mi padol na spiaceho anjela. Posadil som sa na zem vedľa postele a jemne jej chytil ruku. Nechcel som sa posadiť vedľa nej, aby ju nezobudilo pohnutie postele. Bola ešte stále slabá, počúval som jej dych, ktorý ešte stále nebol pokojný. Miestami so sebou mykla, inokedy šepkala moje meno, čo mi robilo obrovskú radosť. Inokedy jej stiekla slza z oka, ktorú som okamžite chytil. Do okna prenikli svetlá Emmettovho auta a Bella sebou trhla. Rýchlo som vstal zo zeme a zatiahol závesy. Celá izba sa ponorila do tmy. V okamihu, keď som sa chystal znovu sadnúť, zarazil ma jej jemný hlások.

„Ďakujem.“ Otočil som sa na ňu. Ležala tam a privretými očami sa dívala na mňa. Tušil som, čo mi chce povedať, ale nevedel som, či to chcem vôbec počuť. Bella sa zahľadela na strop.

„Držali ma v tej tme, jediným svetlom boli baterky, ktorými mi svietili do očí. Vždy, keď sa prebudím a okolo nie je tma, vybavím si, ako na mňa svieti ten chlap a jej smiech.“ Pri jej rozprávaní som si uvedomil, že pevne zvieram päste. „Edward,“ šepla, ale ja som ju zastavil.

„Radšej spi,“ umlčal som ju. Bál som sa to ďalej počúvať. Už teraz som mal príliš živú predstavu, čo sa s ňou dialo. Zvonu a znovu som videl to miesto, škvrny, rany od krvi a špiny.. Bella znova zaspala, ale ja som sa tých predstáv nemohol zbaviť. Toho pohľadu na ňu, keď som ju našiel. Najradšej by som šiel tam von a zabil ich všetkých. Každú bezduchú beštiu, dokiaľ by som si nebol istý, že sú po smrti tí, ktorí jej to urobili. Jedinou malou útechou mi bolo to, že je teraz tu.

V ušiach mi stále znelo to, čo povedala. Vždy, keď sa prebudím a okolo nie je tma, vybavím si, ako na mňa svieti ten chlap a jej smiech.

Jej... Jej smiech... Koho smiech? To znamená, že tam bola žena. Ale ona je mŕtva. Alebo nie?

Vybehol som z izby a mieril si to rovno za Emmettom.

„Poď so mnou!“ zavrčal som a mieril si to von z domu. Nepotreboval som, aby náš rozhovor niekto počul a už vôbec nie Rosalie. Nevedel som, koľko o Emmovej minulosti vie a radšej som na to bral ohľad.

„Je niečo s Bellou?“ Strachoval sa o ňu a mňa to potešilo. Aspoň som videl, že ľutuje svoj výstup a vedel som, že to nie je náklonnosťou. Teraz som sa nebál, že z nás budú rivali. Veril som mu, i keď sme spolu dlhé roky nehovorili a neboli si taký blízky ako kedysi.

„Je, teda, ako sa to vezme. Ale Bella niečo povedala, spomenula si na smiech.“

„Smiech? A to nám má pomôcť?“ čudoval sa a pozeral na mňa ako na blázna.

„Bella si spomenula na smiech ženy, chápeš, alebo ti to mám povedať inak?“ Emmett sa poškrabal na hlave. Preboha živého, my dvaja nemôžeme byť predsa rodina. Pokrútil som hlavou a pokračoval. „Elizabeth,“ zavrčal som a on ma chytil pod krkom.  Vtedy mi to konečne všetko došlo. Bella by sa tak rýchlo neprezliekla, ona by naozaj Matta nepobozkala. Tá, ktorá bozkávala Matta nebola moja Bella, bola to Elizabeth. Suka!

„Nehovor o nej predo mnou!“ vrčal mi do tváre a prirazil ma k najbližšiemu stromu. „Tá ženská je mŕtva, nech zhnije v pekle!“

„Emmett, pusť ho!“ kričala Rosalie, ktorá pribehla nevedno odkiaľ. „A kto je Elizabeth?“ spýtala sa a začala podupkávať nohou, ruky založené na prsiach a v očiach hotové blesky. „Ja čakám.“

„Diki, bratku,“ zavrčal a otočil sa smerom k nej. „Rosalienka moja, to je nikto, ver mi.“ Uškrnul som sa, že nikto. Ha, určite jej o nej nepovedal. Hlavná vec, že sa stihli vziať.

„Okamžite mi to povedz alebo mi to povie Edward a ty budeš mesiac mať útrum!“ vyhrážala sa mu a ja som sa zasmial. Takto sa mi začína páčiť táto Rosalie. Vedel som, že nie je vhodná doba na smiech, ale ona bola fakt trieda.

„S radosťou ti to poviem,“ prehovoril som po chvíľu a Emmett sa chcel opäť po mne vyhrnúť, ale Rose mu zatarasila cestu.

„Ani sa ho nedotkneš,“ vrčala a ja som si túto chvíľu náležite užíval. Aspoň na malý okamih som nemyslel na tento strašný večer.

„Fajn, poviem ti to, ale poďme radšej dovnútra. Je to dlhý príbeh,“ povedal rezignovane Emm a na mňa hodil ešte viac otrávený pohľad. Všetci sa usadili v obývačke a čakali, ktorý z nás dvoch prehovorí ako prvý. Chopil som sa toho.

„Elizabeth je veľmi stará upírka, je staršia ako ja aj ako Emmett. Je to vlastne naša stvoriteľka,“ odfrkol som si. „Je to obyčajná zákerná mrcha, ktorá by mala byť dávno mŕtva,“ vysvetlil som a ďalej pokračoval Emmett.

„Spoznali sme ju, keď prišla na panstvo nášho otca. Prišla tam a hrala zo seba chudinku, ktorá prišla o rodičov, vraj je sirota,“ zasmial sa. „Každý jej veril, každého si obmotala okolo prsta, nikto o nej nepochyboval. Dokázala očariť každého muža a niet divu, že sme sa do nej obaja zamilovali. Vlastne, boli sme začarovaný. Nemilovali sme ju naozaj, ovplyvnila nás,“ šepol nahnevane Emmett. Stále sa na ňu hneval. „Náš otec vedel o existencii upírov, s pár mužmi ju chceli zabiť a my sme ju videli mŕtvu,“ povedal a pokrútil hlavou. Nemohol uveriť, žeby bola teraz tu.

„Ako vyzerá?“ spýtal sa Carlisle a my sme po sebe strelili pohľadom. „Musíme to vedieť, musíme vedieť, pred kým chránime Bellu.“

„To je práve to, prečo Emmett reagoval na Bellu dnes, tak ako reagoval. Bella je verná kópia Elizabeth,“ vysvetlil som a všetci pozreli na mňa. „Podobajú sa ako vajce vajcu. Ale Bella je iná, je láskavá, milá, pre druhého by sa rozkrájala. Necháemp prečo sa na seba podobajú,“ šepol som zúfalo a rukami pevne zovrel svoje vlasy. „Rozmýšľam nad tým už od prvého dňa, čo som ju stretol.“

„Konečne tomu všetkému začínam chápať,“ prehodil medzi rečou Jasper a ja som iba prikývol. Vždy vedel, ako som miloval Elizabeth a myslel si, že moja nenávisť pramení z lásky k nej. Mýlil sa, ale keď zistil, že milujem Bellu, prekvapilo ho to. Možno si myslí, že je to iba o jej podobe, ale nie. Vlastne, on jediný vie, že to tak nie je. Cíti to zo mňa. Pri ňom si mohol byť istý, že mi verí.

„Naozaj to nevieme vysvetliť, ale sú rovnaké. Akoby boli dvojčatá, jednovaječné, čo nie je možné.“ Emmett bol rovnako zmätený ako my všetci.

„To by vysvetľovalo Bellinu krv, no musia byť príbuzné,“ konštatoval na hlas Carlisle a Emmett si nahlas zaklial. „Určite si dal Belle svoju krv, predtým, kým ste sem dorazili.“ Nebola to otázka, ale konštatovanie a ja som prikývol. „Ale ani tvoja krv by ju nedokázala tak rýchlo hojiť, Edward. V jej krvi koluje niečo iné, ako len obyčajná ľudská krv.“

„Prekliata Swanová,“ zaklial som.

„Počkaj, povedal si Swanová?“ vyvalil so strachom oči Carlisle.

„Áno, Elizabeth Swanová, poznáš ju?“ vyhŕkli sme obaja na raz s Emmettom.

„Osobne som ju nikdy nevidel. Aro ju ukrýval pred nami ako najdrahší poklad sveta. Aby ste to chápali... Elizabeth Swanová bola prvá žena, ktorú Aro miloval. Bola človek. Ale to nedáva zmysel. Alebo áno?“ pýtal sa sám seba a ja som bol v šoku. Aro a Elizabeht? Bože, fuj, nie.

„Čo sa stalo medzi nimi?“ vyzvedal som a on pokračoval.

„Aro ju miloval, povedal jej o existencií upírov, ale ona chcela ostať človekom. Pristúpil na to, bol ochotný byť s človekom. Dokonca spolu žili aj sexuálnym životom. Všetko sa zmenilo, keď Elizabeth otehotnela. Aro bol zúrivý, nútil ju, aby si to dala vziať. Nesúhlasila. Do dnes nikto nevie ako a kam zmizla. Všetci mysleli, že je dávno po smrti a neprežila pôrod. Asi sme sa všetci mýlili. Aro ju hľadal všade, povolal všetky možné čarodejnice, aby ju lokalizovali, márne. Preto vznikol zákon, že sa upír nesmie fyzicky zblížiť s človekom.“

„Chceš tým povedať, že Bella je nejakým záhadným spôsobom rodina s Arom a Elizabeht? To je bláznivé, nemožné,“ hádal som sa, nedávalo to zmysel.

„V našom svete nedáva zmysel vôbec nič. Ale uvažuj, ak Elizabeht porodila dcéru, bola polovičným upírom, čiže mohla mať dieťa. To dieťa mohlo mať tiež potomkov.“

„Aha, Bella je človek s jedným percentom z upíra,“ rozosmial sa Emmett. Ja som bol v šoku, bolo to choré, nezmyselné.

„Nič o Bellinej matke nevieme,“ podotkol smerom ku mne Carlisle. Čo ak má pravdu a Bella je skutočne rodina s Elizabeth?  

„Ale ona sa nikdy nezmienila o tom, že mala dcéru,“ povedal som a Emmett sa rozosmial.

„Edward, vy dvaja ste spolu nikdy veľa nerozprávali. Zabila predsa ženu, ktorú ti náš otec vybral. Trtkali ste ako zvieratá, čo si čakal, že naša sirôtka ti povie pravdu? Nedaj sa vysmiať.“ Musel som uznať, že má vo všetkom pravdu. Elizabeth mi vzala toho veľmi veľa. Ale ak je tu, je to veľmi zlé. Pre nás všetkých to je priveľmi nebezpečné.

„Emmett, ja viem, čo urobila a nechcem na to spomínať. Alebo nebodaj ty si na ňu rád spomínaš?“ podpichol som ho pre zmenu ja, ale na to už Rose vrčala ako besná.

„Máme tu dôležitejšie veci na riešenie, ako vašu minulosť,“ precedila pomedzi zuby a ja som zmĺkol.

„Mali by sme prísť na to, prečo je tu. Čo ju priviedlo do Forks a ako dlho tu už vlastne je. Čo ak je tu dlhšiu dobu a my sme o tom nevedeli. Po kom vlastne ide? Po vás alebo po Belle?“ Všetci sme začali uvažovať nad Carlisleovými poznámkami.

„Dlho tu nebude, Ruby mi povedala cez víkend, že ona sa vráti. Mala na mysli Elizabeth a mne to nedošlo. Všetko sa to stalo kvôli mne, ale ja som si myslel, že je to iba bláznivá žena.“

„Kto je Ruby?“ spýtali sa zborovo, iba Jasper vedel o koho sa jedná.

„Žena, ktorá vlastní takú divnú kaviarničku. Mal by som sa za ňou zastaviť, možno bude o niečom vedieť,“ premýšľal som na hlas.

„Pôjdem tam s tebou,“ povedal Jasper.

„Dobre, zajtra tam zájdeme a uvidíme, čo nám povie. Mohli by sme na dnes nechať tento rozhovor? Chcel by som byť pri Belle,“ požiadal som ich a odišiel hore schodmi. 

Takže sme sa opäť posunuli v deji. Naozaj ste si mysleli, žeby Bella bola schopná vrátiť sa k Mattovi? Bella je tu tá dobrá, naozaj. :) Prišla nám na scénu naša Elizabeth. O čo jej vlastne ide? Prečo sa tu po takej dlhej dobe zjavila? Prečo práve Belle ublížila a ako sa jej podarilo ju uniesť? Na to si musíte počkať v ďalšej kapitole. Dúfam, že táto dĺžka vám už vyhovovala viac, ako tá minulá. Veľmi ťažko sa mi toto písalo, pretože tieto témy sa píšu naozaj zle, ale snaha sa cení. Či? 

Ako som už minule spomenula, kapitola je venová evelsten, kale, kiki a HVW. Ďakujem vám za všetko a táto kapitolka je pre vás srdiečka moje. 

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si ťa nájde - 14. kapitola: