Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 9. kapitola

09.12.2011 (19:30) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2276×

„Čo si to povedala?“ spýtal sa ma. Radšej som si sadla.

„Dva mesiace po tom, čo si odišiel, som sa pokúsila zabiť. Nepodarilo sa mi to a v nemocnici mi doktor povedal, že som tehotná. Najprv som mu nechcela veriť, veď upíri nemôžu mať deti. Nakoniec som prišla na jednu teóriu, ktorá môže byť pravdivá, ale nemusí,“ povedala som a pomaly som zodvihla hlavu a pozrela sa na neho. On stále stál na tom istom mieste. Až po čase sa na mňa pozrel.

„Na akú teóriu si prišla?“ spýtal sa ma. Poklepala som na mieste vedľa seba. Edward pochopil a sadol si.

„Prišla som na to, že upíri, rovnako ako muži, môžu mať deti, ale iba s ľudskou ženou. Upíri deti nemôžu mať, pretože sú akoby zamrznutí, ich telo by sa pri tehotenstve nemohlo meniť,“ povedala som. Edward chvíľu premýšľal a potom sa ma mňa pozrel.

„Ako to, že máš také malé bruško?“ spýtal sa a pozrel sa ma moje bruško.

„Aj na toto mám teóriu. Keďže si upír a upíri nestarnú, tak má po tebe spomalený rast,“ povedala som mu. Edward váhavo natiahol ruku k môjmu brušku, ale uprostred cesty sa zastavil a ruku stiahol.

„Môžem?“ spýtal sa ma. Neodpovedala som mu, len som zobrala jeho ruku do svojej a priložila som si ju na bruško. Malé pod jeho dotykom koplo. Edward sa usmial a pohladil ho.

„Vieš, čo to bude?“ spýtal sa ma.

„Neviem, u doktora som bola naposledy pred piatimi mesiacmi,“ povedala som.

„Ahoj, maličké, ja som tvoj ocko,“ prihováral sa mu Edward. Našu príjemnú chvíľku prekazilo Edwardove vrčanie. Nechápavo som sa na neho pozrela.

„Edward, čo sa deje?“ spýtala som sa ho.

„Tanya.“ To mi stačilo na to, aby som sa so strachom obzerala okolo seba, až som ju zbadala. Stála asi meter odo mňa a na tvári mala úsmev šialenca.

„Bojíš sa? To je dobre,“ povedala a spravila krok ku mne. Edward sa postavil predo mňa, pripravený chrániť ma vlastným telom.

„Tanya, varoval som ťa,“ vyhrážal sa.

„Ale Edí, nebuď taký, veď ja sa chcem len pohrať,“ povedala a nevinne sa naňho usmiala.

„Edward, ona je šialená,“ pošepkala som Edwardovi.

„Presne, som šialená, ale láskou k Edwardovi. Ty môžeš za to, že ma opustil a že ma nemiluje, len a len ty!“ zakričala a vražedne sa na mňa pozrela.

„Tanya, ty veľmi dobre vieš, že som ťa nikdy nemiloval, dokonca aj to, prečo som si s tebou niečo začal. Bola to najväčšia chyba v mojej existencii,“ povedal jej a urobil jeden malý krok k nej.

„Ale ak by nikdy neexistovala, tak by si ma miloval,“ povedala smutne. Začala som ju dokonca aj ľutovať.

„Nikdy by som ťa nedokázal milovať,“ povedal a zase sa o krok priblížil. Malé sa strašne mlelo, občas to až zabolelo. Edward sa zase o krok posunul k nej.

„Miloval, vieš to!“ kričala na neho a chystala sa ku skoku.

„Ak nebudeš môj, tak potom nebudeš ani jej!“ zakričala a skočila. Ona aj Edward rozbili okno a vypadli dole. Mala som veľký strach o Edwarda. Keď som sa pozrela dole, tak tam neboli.

O hodinu neskôr

Sedím na stoličke v kuchyni a umieram strachom o Edwarda. V hlave som mala rôzne scenáre, čo všetko mu mohla spraviť.

„Láska,“ ozvalo sa za mnou. Rýchlo som sa otočila a zbadala som Edwarda. Zoskočila som zo stoličky a rozbehla som sa k nemu. Objala som ho okolo krku a už som ho nemienila nikdy pustiť.

„Bála som sa o teba,“ povedala som mu a začala som plakať.

„Láska, už je všetko v poriadku,“ upokojoval ma. Zdvihol ma a odniesol do spálne, kde ma položil na posteľ a ľahol si ku mne.

„Už ťa nikdy neopustím a ani naše dieťa,“ povedal a pobozkal ma. Keď sa odtiahol, tak sa na mňa usmial. Nemohla som inak, len sa na neho usmiať tiež.

„Čo sa stalo s Tanyou?“ spýtala som sa ho.

„Nemusíš sa báť, už ju nikdy viac neuvidíš,“ povedal a znova ma pobozkal.

„Zabil si ju?“ spýtala som sa ho a objala som ho okolo pása. Edward len prikývol a viac sa ku mne pritlačil, pričom dával pozor na moje bruško. Zívla som, tak ma Edward prikryl.

„Mala by si spať, láska moja,“ povedal a pobozkal ma na čelo.

„Dobrú noc,“ povedala som. Jeho odpoveď som už nepočula.

Ráno

Zobudila som sa na hluk, ktorý sa ozýval z kuchyne. Pomaly som vstala. Obliekla som si župan a išla som sa pozrieť do kuchyne. Keď som vošla, tak som sa pustila do smiechu. Edward sedel na zemi ako kôpka nešťastia s múkou vo vlasoch.

„Preboha, čo to tu vystrájaš?“ spýtala som sa ho, keď som sa upokojila.

„Len sa smej,“ povedal a urazene sa mi otočil chrbtom. Znova som sa rozosmiala. Edward sa pomaly postavil zo zeme a začal sa ku mne približovať.

„Uvidíme, či sa budeš smiať aj po tomto,“ povedal a zákerne sa usmial. Pomaly som začala cúvať, ale Edward bol rýchlejší, a tak mi na hlave skončila múka.

„Ty...“ Nedopovedala som a už mi na hlavu sypal plný balík múky.

„No len počkaj,“ povedala som a hodila som po ňom múku. Takto naša vojna pokračovala asi ešte šesť minút.

„O čo si sa to vlastne pokúšal?“ spýtala som sa ho.

„Chcel som ti urobiť raňajky,“ povedal smutne.

„Tak ich urobíme spolu,“ povedala som a pobozkala som ho. S Edwardom mi išlo varenie rýchlejšie a už o pol hodinu som sa spokojne opierala o stoličku s plným bruškom.

„Bella, čo keby si sa presťahovala k nám?“ spýtal sa ma Edward. Obozretne som si ho merala pohľadom.

„Edward, ja si nemyslím, že je to dobrý nápad,“ povedala som mu smutne.

„Ale prečo? Všetkým si strašne chýbala. Bella, prosím.“ No dalo sa mu povedať nie, keď na vás hádže pohľad ublíženého šteniatka?

„Dobre teda,“ povedala som nakoniec. Edward sa hneď postavil.

„Idem ti pobaliť veci,“ povedal s úsmevom.

„Počkať, to akože už teraz?“ spýtala som sa ho vyvedená z miery.

„Samozrejme,“ povedal a už išiel ku mne do izby.

„Pomôžem ti,“ povedala som, keď som zliezla zo stoličky. V tom momente bol Edward pri mne.

„Tak to nech ťa ani nenapadne. Ty si pekne sadneš pred telku a budeš odpočívať,“ prikázal mi.

„Ale...“ Umlčal ma bozkom. Vyzdvihol si ma do náručia a pustil ma až v obývačke.

„Sadni, ľahni, rob čo chceš, len odpočívaj,“ povedal. Ešte raz ma pobozkal a už ho nebolo. Sadla som si teda na gauč a zapla som si telku. Pomaly som zaspávala, až som upadla do driemot. Neviem, koľko ubehlo času, ale cítila som, ako ma niekto prenáša a potom som už tvrdo zaspala.

Keď som sa zobudila, tak už bola tma. Porozhliadla som sa po izbe. Ale veď toto nie je moja izba. Než som stačila niečo urobiť, tak sa otvorili dvere.

„Už si hore?“ spýtal sa, ale skôr to bolo konštatovanie.

„Áno, ale ešte by som si pospala,“ povedala som a zívla som. Usúdila som, že som už v Edwardovej izbe.

„Tak si ešte pospi,“ povedal a ľahol si ku mne. Posunula som sa k nemu.

„Dobrú noc,“ povedala som a ani som nepočula, čo mi povedal, a už som spala.

10.kapitola

Ďakujem za komentáre pri minulej kapitole a dúfam, že sa vám bude páčiť aj táto kapitola. Bola by som rada, ak by ste mi tu zanechali komentáre. Toto je moja najdlhšia kapitola. Vopred ďakujem za komenty. xD

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 9. kapitola: