Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 10. kapitola

13.12.2011 (07:30) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 12× • zobrazeno 2077×

Ráno som sa zobudila na nežné božteky od Edwarda.

„Vstávať, Šípková Ruženka,“ šepkal mi pomedzi malé božteky. Usmiala som sa a pritiahla som si ho k ústam, aby som ho mohla poriadne pobozkať.

„Dobré ráno,“ popriala som mu, keď som sa od neho odtiahla.

„Dobre, mala by si vstať, ak chceš prísť včas do práce,“ povedal. Ja som sa rýchlo vyškrabala z postele a pozrela som na hodinky, čo mal na stole.

„Bože,“ vykríkla som vydesene.

„Prečo si ma nezobudil skôr?“ karhala som ho, zatiaľ čo som sa obliekala. To nemám šancu stihnúť.

„Láska, pokoj,“ upokojoval ma, ale jemu sa to povie.

„Nehovor mi, čo mám robiť,“ kričala som na neho, keď som sa konečne obliekla. Edward sa len usmial a objal ma.

„Poď, musíš sa najesť,“ povedal medzi tým, ako ma bozkával.

„Tebe sa to bozkávanie nejako zapáčilo,“ usmiala som sa naňho.

„Komu by sa nepáčilo bozkávať takú krásnu ženu?“ spýtal sa ma s úsmevom.

„Nepreháňaj a poď, inak tu umriem od hladu,“ povedala som a už som ho ťahala ku dverám. Než som sa nazdala, tak som bola v jeho náruči.

„Čo to vyvádzaš?“ spýtala som sa ho so smiechom.

„Čo by, len teba odteraz budem na rukách nosiť stále,“ pošepkal mi do ucha a následne ho pobozkal.

„Neblázni, veď ma o chvíľu ani neudvihneš,“ povedala som potichu a smutne.

„A to už prečo?“ spýtal sa ma a malíčkom mi zdvihol hlavu.

„Pretože o chvíľu budem ako veľryba a ty ma už nebudeš chcieť,“ zašepkala som smutne so slzami na krajíčku.

„Láska, čo to hovoríš, ty budeš s bruškom ešte krajšia. Nie, že by si teraz nebola.“ Rýchlo sa opravil, keď videl, že mi po líci stiekla jedna mrška, ktorá mi pretiekla cez okraj.

„Ale budem tučná,“ povedala som smutným hlasom.

„Áno, ale budeš tučná, pretože pod srdcom nosíš naše dieťatko,“ zašepkal mi nežne do uška a pohladkal mi bruško.

„A už nikdy nechcem počuť, že by si sa mi nepáčila, jasné?“ spýtal sa ma s úsmevom.

„Jasné,“ zašepkala som, až som mala strach, či ma vôbec počul. Podľa jeho pomaly sa zväčšujúceho úsmevu to asi počul.

„Dobre, poď sa najesť,“ povedal, keď mi dosť hlasno zaškvŕkalo v bruchu. Pomaly schádzal zo schodov aj so mnou v náruči. Pod schodmi stáli ostatní a šťastne sa na nás usmievali.

„Bella, tak rada ťa zase vidím,“ povedala Esme a už ma objímala. Carlisle sa ku nej pridal tiež a objal ma.

„Bella, vitaj naspäť v našej rodine. Budeš mi musieť povedať všetko o tvojom tehotenstve,“ zašepkal tu druhú časť, ale aj tak ho všetci počuli. Ani som sa nenadala a Emmett sa so mnou točil a šťastne sa smial na celé kolo.

„Emmett, dávaj pozor,“ zavrčal na neho Edward s Rosalie.

„Nebojte sa, nedovolím, aby sa jej niečo stalo,“ zakričal, akoby sme ho nepočuli. Pomaly ma postavil na zem. Edward bol hneď pri mne a objal ma.

„Nezblázni sa,“ povedal Emmett a Edward na neho zavrčal. Rosalie dala Emmettovi facku a objala ma. Dokonca ma objal aj Jasper. Alice stála ďalej od ostatných a smutne sa na mňa usmievala.

„No poď sem, ty skrčok,“ zasmiala som sa, pretože som vedela, že nemá rada, keď si z nej niekto robí srandu kvôli jej výške. Ona neváhala a už ma objímala.

„Toho skrčka som akože nepočula,“ zašepkala mi šťastne do ucha. Alice sa odtiahla a mne zaškvŕkalo v bruchu.

„No pod už, lebo mi tu umrieš od hladu,“ povedal Edward a už ma ťahal do kuchyne.

„Urobila som ti lievance,“ zakričala za nami Esme.

„Ďakujem,“ zakričala som na ňu, aj keď som kričať nemusela.

V garáži

„Kde mám auto?“ spýtala som sa Edwarda, keď som ho nemohla nájsť v tej obrovskej garáži.

„Načo ti je?“ spýtal sa ma teraz pre zmenu on.

„Na čo asi, ako sa mám dostať do školy?“ spýtala som sa ho naštvane.

„Hádam si si nemyslela, že pôjdeš sama v tej starej rachotine?!“ zvýšil na mňa hlas.

„Môj milý, ak si zabudol, som učiteľka, čo myslíš, že sa stane, ak prídem do školy so študentom?“ spýtala som sa ho nahnevane. Edward sa na mňa šokovane pozrel a potom sa nevinne usmial.

„Tak na toto som akosi zabudol,“ zašepkal zahanbene. Teraz som sa na neho šokovane pozerala ja.

„A to si hovoríš upír?“ spýtala som sa ho so smiechom. Edward sa len zákerne usmial a o pár sekúnd ma už nežne opieral o Volvo a nenásytne ma bozkával.

„No tak, vy hrdličky, nájdite si motel a nepohoršujte okolie,“ zakričal Emmett pohoršeným hlasom.

„Neotravuj,“ zavrčal na neho Edward a ďalej ma bozkával. Odtiahla som sa od neho a s úsmevom som sa na neho pozrela.

„Edward, ja musím ísť do školy,“ povedala som mu s úsmevom.

„Dobre, vezmi si môjho Astona,“ povedal a už mi podával kľúče. Ja som sa na neho pozerala ako na blázna.

„Ty si sa zbláznil?“ spýtala som sa ho.

„Prečo?“ spýtal sa ma prekvapene.

„Ty mi chceš dať tvoje auto?“ On ma chce asi zabiť.

„Samozrejme,“ usmial sa na mňa

„Čo keď ho zničím?“ spýtala som sa ho so strachom v hlase.

„Nezničíš, a aj keby, tak je to len auto,“ usmial sa na mňa a objal ma. Podal mi kľúče a otvoril mi dvere na strane vodiča.

„Dávaj si pozor.“ Pobozkal ma a zavrel dvere.

Na školskom parkovisku

Keď som vystúpila z toho zlatíčka, tak sa všetky pohľady stočili na mňa. Rýchlo som zamkla auto a išla som do svojho kabinetu. V kabinete som si zobrala veci a išla som na hodinu.

Tretiu hodinu som mala voľno. Desať minút po zvonení som na očiach zacítila niečie dlane.

„Hádaj... kto som?“ spýtal sa ma...

11. kapitola

Dúfam, že sa vám kapitola páčila a dúfam, že mi zanecháte aj nejaké komenty. xD

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 10. kapitola: