Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Minulosť si nás nájde - 1. kapitola

Bella stretne niekoho z minulosti, kto to asi tak bude?

08.11.2011 (16:00) • Ariana • FanFiction na pokračování • komentováno 17× • zobrazeno 2059×

Zasa ten otravný budík. Kto vymyslel taký krám? Pomaly som vstala z postele a išla som si urobiť niečo na raňajky. Budem musieť ísť nakúpiť, mám už prázdnu chladničku. Keď som dojedla, vykonala som potrebu a umyla som si zuby. Tak už som pripravená, môžem ísť.

Keď som prišla do školy, išla som do triedy, kde mám prvú hodinu literatúru. Keď zazvonilo, vošla som do triedy. Všetko odrazu stíchlo. Veci som si dala na katedru a otočila som sa k žiakom.

„Ahojte, som vaša nová učiteľka literatúry, volám sa Isabella Swanová, prisťahovala som sa sem z Forks, učím prvý rok, takže dúfam, že nebudete sklamaní." Pri tom ako som rozprávala, pozerala som sa po triede, až som sa zastavila na jednej tvári, ktorú veľmi dobre poznám. Sedel tam, ako som si ho pamätala. Vedľa neho sedela Alice s Jasperom. Všetci traja na mňa pozerali bez mrknutia. Začali sa mi hrnúť slzy do oči, tak som sa rýchlo obrátila. Zhlboka som sa nadýchla a obratila som sa k triede.

„Tak na začiatok by ste mi mohli povedať, kde ste naposledy skončili," povedala som a snažila som sa na nich nepozerať.

„Naposledy sme preberali Wiliama Shakespeara," povedal chalan s blond vlasmi.

„Ďakujem, ako sa voláš?" spýtala som sa ho. Usmiala som sa na neho a čakala som na odpoveď.

„Erick Northman, prosím," povedal a usmial sa na mňa. Pekné meno.

„Dobre, Erick, tak kto nám povie niečo o Shakespeareovi?" spýtala som sa triedy a pozerala, kto sa hlási. Nechtiac som zablúdila pohľadom k Edwardovi, ale rýchlo som uhla pohľadom. Prihlásila sa Alice, aj keď som ju nechcela vyvolať, musela som.

„Wiliam Shakespeare sa narodil v „srdci" Anglicka v Strantforde, presný dátum jeho narodenia nie je známy, vieme iba dátum dvadsiateho šiesteho apríla 1564, keď ho pokrstili." Stopla som ju.

„Ďakujem, stačilo, na dnes máte voľnú hodinu." Keď som dokončila vetu, ozval sa pískot. Sadla som si za katedru a zapísala som do triednej knihy, kto chýba. Potom som si začala čítať knihu, ktorú som si doniesla. Keď zazvonilo, zobrala som si všetky veci a vyšla som z triedy. Asi po minúte chôdze ma za zápästie chytila studená ruka. Čakala som, čo sa bude diať a nemusela som čakať dlho.

„Bella, tak rada ťa zase vidím, ani nevieš, ako si mi chýbala." Zasa tie otravné slzy. Pomaly som sa otočila k Alice.

„Želáte si, slečna Cullenová?" spýtala som sa jej a snažila som sa udržať neutrálnu masku. Veľmi sa mi to nedarilo.

„Mohli by sme sa porozprávať? Prosím," prosila a nahodila ten jej šteňací pohľad. Pred tým by som jej odkývla aj vraždu, no teraz nie.

„Slečna Cullenová, ak sa to týka literatúry, samozrejme, ale ak nie, tak sa nemáme o čom inom rozprávať," povedala som jej a čakala som čo povie. Dlhú dobu nič nehovorila a mne sa začali zase hrnúť do očí slzy.

„Tak týka sa to literatúry?" spýtala som sa jej netrpezlivo.

„Nie, netýka sa to literatúry," povedala smutným hlasom. Mne to stačilo, otočila som sa, že pôjdem na hodinu.

Išla som pomaly do jedálne, nemala som sa kam ponáhľať. Keď som vošla, tak som zamierila ku stolu s ovocím a zeleninou. Dala som si na tanier hrozno, jablko a pomaranč. Hlad som nemala, kedže som mala výdatne raňajky. Nesmiem zabudnúť ísť nakúpiť! Keď som mala všetko, čo som chcela, na tanieri, išla som si sadnúť k stolu, čo bol najďalej. Dojedla som a išla som si pre veci, kedže už nemám žiadnu hodinu.

Pomaly som vystúpila z auta a išla som do obchodu. Práve som bola pri pečive, keď som začula svoje meno. Keď som sa otočila, zbadala som...

2.kapitola

---

 

V prvom rade by som chcela poďakovať za komentáre a dúfam, že sa vám dnešná kapitola páčila.

Autor: Ariana (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Minulosť si nás nájde - 1. kapitola:

Bylo to fajn, moc se mi to líbilo ale! Jak je možné, že Bella učí? Vždyť nevystudovala vysokou? No, nechme to plavat...

Páni.. to je naprosto úžasná poviedka... idem rýchlo ďalej

Tak... Zase. Vcelku dobře píšeš, ale nejsou tam pocity. Jen že měla skoro k pláči... To bylo všechno. No, jdu zas na další :)

jůůů super tak já du zase na dalšíí

super kapitola rýchlo ďalšiu

skvelé

super

Teším sa na dalšiu časť

bombový dílek a líbí se mi jak jim nepadne hned k nohám a má od nich odstup

ahoj, užasne, super už sa teším na dalsiu dufam že bude skoro

Nááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááádherá kapitola rýýýýýýýýýýýýýýýýchlo pokračko a prosím dlhšie kapitoly prosíííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím prosím

Ahoj,
ešte jedna vec, ktorú si mala zle. Je Cullen, nie Callen - tak sa to iba číta. Správne je to s u. Tak si daj pozor. Ďakujem.

Článok opäť vraciam na opravu. Ešte si si neopravila toto:

*Čiarky - ich písanie ti očividne robí problém, takže si prečítaj tento článok:
www.stmivani.eu/40-pomoc-autorum/slovenska-gramatika/
*Priamu reč
*Hrubky, ktoré som ti vypísala v predchádzajúcom komente
*Preklepy
*Úvodzovky
*Mäkčene a dĺžne!
*Naozaj sa píše chôdze a nie chvôdze!

Ak chyby nevidíš, skús si text vložiť do Wordu, ten ti podčiarkne aspoň tie najhoršie chyby. Bohužiaľ, tie čiarky a priamu reč ti neopraví. Ak s tým máš problém, skús niekoho požiadať o pomoc. Myslím, že ochotných dušičiek je tu veľa - vrátane mňa.
Keď si to poopravuješ, znovu zaškrtni "Článek je hotov". Ďakujem.

Ahoj. Kapitolu vraciam na opravu. Pozri si nasledovné:

*Už v názve máš chybu - za radovou číslovkou sa píše bodka, nie čiarka!
*I/Y v koncovkách prídavných mien - I len a jedine v Nominatíve mnošného čísla (napr. dobrí chlapci).
*S/Z - je z koho/z čoho a s kým/s čím!
*Je chladnička, nie ľadnička!
*Čiarky - a tie ti chýbali doslova všade. Aj pred základnými spojkami kde, kedy, že, ale, aby, ktorý, čo... V osloveniach - tam sa píšu z oboch strán.
*Prvé úvodzovky nikdy nepíš ako dve čiarky!
*Slovesá sa píšu s I na konci, nie s Y!
*Je William Shakespeare.
*Dĺžne a mäkčene píšeš tam, kde byť nemajú a tam, kde musia byť ich zase nemáš.
*Preklepy a chýbaje písmenká
*Vlastné podstatné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenkom.
*Spodobovanie
*Je chôdze, nie chvôdze!
*Máš tam príšerne veľa hrubiek:
-> je pomaly, nie pomali!
-> slzy - je to podľa vzoru žena
-> spýtala - vybrané slovo po P
-> hodinu
-> piskot - nepatrí medzi vybrané slová
-> do školy - pretože je to podľa vzoru žena
*Máš tak trochu guláš v priamej reči. Pozri si tento vzor:

1. Ak za piamou vetou nasleduje uvádzacia veta (teda povedal, vykríkol, opýtal sa, odpovedal, podotkol, vydýchol, zamrmlal, pozdravil, zdesil sa, súhlasil…), ktorá priamo nadväzuje na priamu vetu, vedľajšia veta sa VŽDY začína malým písmenkom a priama veta môže končiť čiarkou, výkričníkom, alebo otáznikom, po prípade ešte tromi bodkami. NIKDY nesmie končiť bodkou!

„Bella, kde si bola tak dlho?“ spýtala sa s obavami v hlase.


2. Ak za piamou vetou nenasleduje uvádzacia veta, teda ide o vetu, ktorá opisuje: buď našu činnosť, alebo činnosť niekoho iného. V takomto prípade sa priama veta končí bodkou, výkičníkom, alebo otáznikom, či tromi bodkami. Vedľajšia veta sa VŽDY začína veľkým písmenom a priama veta NIKDY nesmie končiť čiarkou!

„Bella, si to ty?" A vytreštil na mňa oči.
„Bella, ideš?" Otočila som sa.

3. Ak medzi priame vety vkladáme vedľajšiu vetu, môžeme tak urobiť dvomi spôsobmi:

a) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa, „kde si bola?"
b) „Bella," povedal a pozrel sa na mňa. „Kde si bola?"

Oprav si všetky chyby a až potom zaškrtni "Článek je hotov". A nerátaj s tým, že ak ho vrátiš neorpavený, tak sa niekto zľutuje a urobí to za teba. Myslím, že sme dosť zhovievavé, ale keď raz vraciame niečo na opravu, tak to myslíme smrteľne vážne.
Ďakujem.

Přidat komentář:

Nick:

Text: