Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem ta ale to uz nestaci-5. kapitola

02.06.2009 (14:00) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2622×

„Ahoj, som Emmett." Pozdravil ma,  keď si vyložil veci na lavicu..

„Ahoj, ja viem kto si. Ja som Bella." Povedala som mu a otočila sa na učiteľa s tým, že chcem počúvať. Ale on to úplne ignoroval a pokračoval.

„Aha. To bola asi Alice, že?" Spýtal sa ma, a uškrnul sa nad tým.

„Ano...aj."

„Čo?" spýtal sa zmätene.

„No ono mi to povedal aj Edward. Spomínal mi celú vašu rodinu." Povedala som a nechcene si spomenula na včerajšok.

Ako som sa tak mohla nechať uniesť? Ja som totálne blbá! Okrikovala som sa v duchu.

„Aha...nevieš náhodou kde bol Edward včera večer?" Spýtal sa ma a spiklenecky sa usmial.

„Ja..no...neviem odkiaľ by som to mala asi vedieť? Spýtala som s hranou nechápavosťou.

„Aha...ja sa len tak pýtam."

Už sme sa radšej nebavili, pretože učiteľ nás prepaľoval nenávistným pohľadom.

Po hodine na mňa čakala Jane a znovu ma odprevadila na hodinu. Keď nastal obed chcela som hneď zdrhnúť. Ale Jane sa na tom len usmievala a popichovala ma.

„Čo si mu také spravila?" Spýtala sa stále som smiechom. Medzitým sme už stihli prísť do jedálne a ja som si neopustila jeden pohľad na ich stôl. A to som nemala robiť, pretože som sa stretla s Edwardovými očami a začala sa v nich topiť. S Jane sme si sadli na naše obvyklé miesto a začali sa prehrabovať v jedle,  ktoré sme si kúpili.

Keď bol skoro koniec obedovej prestávky zdvihla som sa, a šla som na ďalšiu hodinu. Keď som stretla Edwarda.

„Ahoj" povedal a krásne sa na mňa usmial.

„Ahoj" povedala som a šla ďalej.

„Bella čo som spravil?" Spýtal sa ma a v hlase mu bolo počuť bezmocnosť.

„Ty si nespravil nič....to ja...ten včerajšok bola chyba veľmi sa ti ospravedlňujem...toto som naozaj nemala v pláne."

„Tomuto nejako nerozumiem. Takže ja ti pripadám ako chyba?" Spýtal sa smutne.

„Nie tak som to nemyslela...prepáč ja len som chcela povedať, že som ťa vystavila nebezpečenstvu. Veľkému nebezpečenstvu." Povedala som to tak rýchlo, že by to normálne ľudské ucho nezaregistrovalo.

„Tomuto nerozumiem..." povedal zmätene.

„Aro nie je veľmi nadšený, keď som s nejakým iným upírom ako sú tí z jeho gardy. Preto sa toho bojím. Bojím sa o teba a tvoju rodinu." Posledné slová som už šepkala. A pozerala sa na zem.

„O mňa sa neboj, ja sa viem o seba postarať. Ja som si myslela, že som spravil niečo zle.

„A za ten bozk sa ospravedlňujem." Povedala som a konečne šla ďalej. Ale Edward ma znova dobehol.

„Bella za čo sa ospravedlňuješ?? Ja to stále nechápem."

„Za včerajši večer...neviem čo to do mňa vošlo."

„Ale ja to neľutujem. Mne sa to celkom páčilo." Povedal a usmial sa krásnym pokriveným úsmevom, ktorý venoval celý mne.

Keby som bola ešte poloupír bola by som úplne červená. Tak som len zklopila oči.

On sa tomu zasmial a ukazovákom mi zdvihol bradu. „Nemusíš sa za to hanbiť....Ale už by sme mali ísť na hodinu, za chvíľu tam príde učiteľ." Povedal mi a začal ma ťahať za ruku ako malé dieťa.

„Už idem." Povedala som mu a zasmiala sa.

„No vidíš s úsmevom si ešte krajšia." Znova sa na mňa usmial.

„Celý deň s len usmievaš." Podotkla som.

„Mám na to dôvod." Usmial sa na mňa ešte viac buchol ma jemne do rebier.

„Héééj, a aký? Ak sa teda smiem spýtať." Zaškerila som sa naňho.

„No predsa ty."

Medzitým sme už stihli prísť do triedy, našťastie tam ešte učiteľ nebol. A ja som sedela pri Edwardovi. Mali sme biologiu, naša posledná hodina v škole.

Hodina bola nudná, robili sme laborku. Ani neviem čoho bola som úplne mimo. Takže Edward ju spravil za nás oboch. Zjavne mu to nevadilo, že ja sa naňho pozerám ako na kus mäsa a on si v pohode robí laborku. Raz za čas sa na mňa pozrel a trhlo mu kútikom úst. Musel sa veľmi snažiť aby sa nezačal smiať na plné kolo. Po hodine sa ho musím spýtať čo mu bolo také smiešne.

„Čo to bolo také vtipné cez hodinu?" Spýtala som sa, keď sme vchádzali na parkovisko, ktoré sa pomaly začalo naplňovať.

„Mala si sa vidieť, si na mňa pozeral ako keby som bol....kus mäsa." Spravil akože sa strašne zhozil. Za nami som počula obrovský rehot. Tipujem, že nás Emmett počul a neudržal sa. S Edwardom sme sa otočili rovnako  moja myšlienka sa potvrdila.

Emmett sa váľal na zemi vedľa svojho auta a neskutočne sa smial. Každý kto bol na parkovisku sa naňho chvíľu pozeral a potom sa otočili späť. Ostatný sa tiež smiali, ale nie až tak ako Emmett.

„Príď tam kde včera, dnes o 21." Pošepkal mi Edward do ucha aby to nik iný nepočul.

Ja som len prikývla. A všimla si jednu blondínu asi Tanya ako na mňa nenávistne hľadí.

Edward potichučky zavrčal. Ja som sa naňho šokovane obrátila čakala čo mi povie. On len zavrtel hlavou a znova mi pošepol.

„Večer ti to poviem, tak ahoj. Teším sa." Povedal a usmial sa. Išiel smerom k ich autám.

Ja som sa tiež vybrala k svojmu autu. Jane tam ešte nebola tak som ju chvíľu čakala a potom som ju videla ako vychádza z dverí. Rútila sa sem ako tornádo.

„Už sme si to vysvetlili." Povedala som jej aby som upokojila jaj výraz, ktorý teraz hádzal blesky tam kde sa pozrela.

Jane na mňa začala neovladatelne kričať. Ja som ju utla hneď na začiatku.

„Nebudeš mi tu robiť scény a hlavne nie pred Cullenovými. A ešte raz na mňa zvýšiš hlas neželaj si ma." Povedala som jej výhražne. Toto si ku mne nikto nebude dovoľovať. Ani Aro na mňa nikdy nekričal. A Jane je hodne pod ním.

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem ta ale to uz nestaci-5. kapitola: