Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem ta ale to uz nestaci-4. kapitola

29.05.2009 (21:00) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1004×

Keď som konečne všetko vybalila prezliekla som sa a vyšla za dom do lesa.

Zastavila som až keď som si bola istá že sem nikto nezablúdi. Aj keď je niečo po 2 hodine rannej. O chvíľu som začula ako sa za mnou niečo pohlo. Rýchlo som sa otočila a uvidela som ho ako sa opiera o starý Buk. Bol taký nadherný.

„Ahoj, Bella..." pozdravil ma tým svojim sametovým sexi hlasom. A hneď bol pri mne.

„Ahoj" povedala som a usmiala sa naňho. Usmev mi nadšene oplatil.

Sadli sme na strom, ktorý ležal blízko pri nás. A začali sme sa rozprávať.

„Tak čo si chcel?" Spýtala som sa ho.

„Len sa porozprávať....a vidieť ťa." To posledné zašepkal tak, že som si nebola plne istá či to naozaj povedal. A usmial sa na mňa tým pokriveným úsmevom.

„A o čom si sa chcel porozprávať?" Spýtala som sa zvedavo.

„Napríklad o tebe, čo si robila za celý svoj život a potom to aj ja poviem o svojom živote. Ak teda chceš." Povedal a pozrel sa na mňa.

„No jasné. No tak narodila som sa v roku 1826. Vo Voltere. Moja mama bola človek, keď ma čakala, ale potom ju Aro zmenil na upírku inak by to neprežila. No a volá sa Elizabetha. Teraz žije vo Voltere aj spolu s mojim otcom. Ja som sa narodila ako poloupír. Po asi 6 rokoch som prestala ráať, pretože som vyzerala na17 rokov.  Ale po nejakých 50 rokoch som sa stala plnohodnotnou upírkou. Po nejakom čase som si zmyslela, že chcem cestovať. No a Aro mi splní všetko čo mi na očiach vidí. Potom som začala študovať bola som v Europe v Azii no a teraz som tu na Aliaške. A Aro sa o mňa strašne bojí a tak vždy, keď idem na cesty dá mi aspoň jedného z gardy no a teraz to je Jane. Raz alebo dvakrát chodím do Voltery za rodičmi. No a takto fungujem už skoro 200 rokov."        Zakončila som svoj príbeh a skoro zabudla na Edwarda. Aké ironické. A v duchu som sa nad tým musela pousmiať, pretože od chvíle ako som ho uvidela tak naňho nemôžem prestať myslieť a teraz...??

„Zaujímavé..." Podotkol. A usmial sa. Jemu to stále nevadí. To mi nejde nejak do hlavy.

„No a teraz ty." Povedala som rozohdne.

„No tak ja som sa narodil v roku 1901 v Chikagu. Tam som žil spolu so svojimi rodičmi. Keď som mal 17 rokov som chcel ísť na vojnu.  Ale vtedy ovládla Ameriku španielska chrípka. Najprv ochorel môj otec potom matka a nakoniec a ja. Prvý podľahol môj otec, potom matka. Vtedy nás ošetroval Carlisle. No a moja mama povedala tesne pred smrťou aby ma zachránil. Za akúkoľvek cenu. A Carlisle ma premenil. Žil som s ním a neskôr našiel Esme. Po nejakom čase, keď už s nami bola Esme som ich asi na 10 rokov opustil. A lovil ľudí. Potom som sa znova vrátil k nim a Carlisle našiel Rosalie. A Rosalie o pár rokov našla Emmetta. Potom nás vyhľadala Alice a Jasper celý posiaty polmesiacovými jazvami. Stále sme boli v jednom kolotoči. Chodili sme na lov-teraz som už znova lovil zvieratá-chodili sme do školy. A každých 5 rokov sa sťahovali na iné miesto."                Povedal. A ja som na ňom videla ako spomína na doby so svojou ľudskou rodinou.

„Aha....a čo rodina, ktorú máš teraz?" Spýtala som sa aj na toto som bola zvedavá.

„No vlastne teraz žijem s mojimi „rodičmi". Mama sa volá Esme a je strašne milá. Rekonštruuje domy. A potom môj otec Carlisle je naozaj skvelý. Vždy ťa vie pochopiť. On pracuje ako doktor. Ešte som nestretol niekoho kto by mal podobné sebaovládanie. No a moji súrodenci. Emmett a Rosalie oni sú manželia. Potom Alice a Jasper oni sú tiež manželia. No a ešte tu sú s nami naši známi. To je vlastne Eleazar a Carmen. To sú „rodičia" Kate, Tanyi a Irini. Teraz bývame všetci tu." Povedal a potom sa mi pozrel priamo do očí.

„A čo vaše schopnosti. A vôbec máte nejaké?" Bola som taká zvedavá. Ešte som nikdy nespoznala vetšiu alebo skoro rovnako veľkú skupinu ako sme my. Volturiovci.

„Ty si nejak veľmi zvedavá." Podotkol a usmial sa.

„Ak nechceš odpovedať tak nemusíš. Ja lenže som strašne zvedavá, pretože som ešte nespoznala skupinu Skoro rovnako veľkú ako sme my." Priznala som sa mu.

„Aha....Nie to je v pohode. Takže, ja viem čítať myšlienky. Ale na teba to nejak nejde. Potom Alice vidí do budúcnosti. Ale tebe len niekedy. Jasper vie ovládať emocie. A Kate dáva elektrické šoky. A teraz ty." Povedal.

„takže ja som niečo ako štít. Preto my ty nemôžeš čítať myšlienky. A Alice ma vidí len niekedy. To pretože mi to niekedy unikne." Usmiala som sa do prázdna.

Ešte chvíľu sme sa rozprávali. O všeličom možnom. A potom sme stíchli a počúvali les ako šumí. A pozerali sa na seba. Ja som sa v jeho očiach začala topiť.

Pomaly sa ku mne začal približovať a ja som spravila to isté. V polke sa zastavil a za váhal, ale ja nie. A tak som prerušila aj tu poslednú malú prekážku medzi našimi perami. Po chvíli som si uvedomila čo to robím a rýchlosťou blesku sa odtiahla.

„Prepáč...to ja....neviem...čo to do mňa....vošlo...."Začala som strašne rýchlo koktať. On sa len tváril veľmi zmetene. Rýchlo som prestala a utiekla čo najďalej od tej lúčky.

Chvíľu som sa prechádzala niekde VEĽMI ďaleko a rozmýšľala čo sa stalo v posledných dňoch.

Domov som sa vracala až skoro ráno.

„Kde si bola....mala som veľký strach" rýchlo ku mne pribehla Jane a objala ma.

„Musela som premýšľať" povedala som neprítomne.

„Ja viem, že sa niečo stalo....tak mi to povedz." Prosíkala sa a nedala sa odbiť.

„Prosí dnes drž Edwarda čo najďalej odo mňa." Poprosila som ju a smutne sa usmiala.

„To on...čo ti spravil?" Spýtala sa ma.

„On nič."

„Tak kto?" Nedala sa odbiť.

„Nikto...len splň to čo som ti prikázala." Povedala som jej a šla sa pripraviť do školy.

Do školy sme prišli tak akurát aby sme stihli prvú hodinu. Poobzerala som sa po parkovisku našla som to čo hľadala. Už tu boli. Všetci stáli pri autách a pozerali sa naším smerom. Keď sme šli smerom ku vchodu do budovy kde sme mali hodinu všimla som si že Edward chce ísť k nám.

„Splň to." Prikázala som jej  a Jane sa odpojila. Ja som sa pozrela na Edwarda, ktorý tam zostal stáť ako omráčený keď k nemu prišla Jane. Sklonila som hlavu a pohľad zabodla do špičiek svojich topánok. A išla som na prvú hodinu, ktorá je matika.

Túto hodinu mám matiku s Emmettom. Ten sa snáď nebude pýtať čo sa stalo. Určite si každý všimol, že som niečo pošuškala Jane. Zazvonilo a Emmett prišiel do triedy v tej istej chvíli ako učiteľ.