Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem ta ale to uz nestaci-3. kapitola

27.05.2009 (11:00) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1058×

„No ja som Arova dcéra." Teraz som už šepkala.

„Aha." Na nič viac sa nezmohol.

Keď som sa naňho pozrela na tvári mal roztiahnutý široký úsmev. A ja som zostala zmätená.

„Tebe to naozaj nevadí?"

„Fakt nie. Prečo by mi to malo vadiť? Hm?" Spýtal sa ma.

„Ja neviem. Každý kto to vie sa odo mňa straní a naširoko obchádza. Aj garda sa drží ďalej." Povedala som dosť argumentov, ale s ním to nič nespravilo.

Už som viac nenamietala a usmiala sa tiež. Potom nás okríkol učiteľ aby sme sa nebavili a do konca hodiny sme sa už nerozprávali. Len sme si navzájom hľadeli do očí a ja som sa v tých jeho topila až kým nezazvonilo.

Bola som smutná, že ho dnes už neuvidím. Ale potom ma zastavil na chodbe.

„Bella, počkaj" zakričal za mnou aj keď ja by som to počula aj tak. Keď ma dobehol hneď spustil. „Nešla by si na lov?...so mnou?" Spýtal sa opatrne. Asi sa bál či ho neodmietnem, ale to by som bola hlúpa. Niečím ma strašne silno priťahoval a ja som nevedela čím to je.

„No..." začala som ale on ma hneď prerušil.

„Ale keď nechceš...to nevadí." Zatváril sa trochu skľúčene.

„Nie to nie je v tom len ja som bola včera spolu s Jane. Ale inak by som šla sa len tak prejsť po lese." Povedala som a usmiala sa naňho.

„Dobre. Tak ti zavolám. A dáš mi číslo?" Pokrivene sa usmial.

„Jasné, 09....."

„Ďakujem. Tak...sa stretneme na tej lúčke kde sme sa včera stretli, platí?"

„Dobre. Teším sa." Povedala som a usmiala sa naňho. On na mňa mrkol a úsmev mu opätovala aj keď bol milion krát krajší.

Na parkovisku som videla ako stoja zvyšný Cullenovci a tie tri blondínky vedľa strieborného volva a jeepu. Keď som prechádzala okolo nich Edward na mňa mrkol. A tiež som postrehla, že jedna z blondíniek, ktoré ešte nepoznám sa na mňa naštvato zatvárila. Nevedela som prečo, ale hneď na to sa pozrela na Edwarda a jej tvár sa vyjasnila.

Jane na mňa už čakala pred mojim mercedesom a nedočkavo prešlapovala z jednej nohy na druhú. Videla som ako sa Cullenovci zhrozili, keď videli kam mám namierené. Keď som k nej prišla vrhla vražedný pohľad najprv na mňa a potom na Cullenovcov. Ja som len zavrčala a nasadla do auta. Cesta domov bola veľmi tichá. Hneď ako sme prišli domov začala som sa pripravovať na nákupy s Alice.

Alice mi volala, že či by sme nemohli ísť a nejakú hodinku skôr. No a ja som nadšene súhlasil. Čím skôr vyrazíme tým skôr môžem ísť za Edwardom.

Okolo 16 po mňa prišla Alice vo svojom žltom miláčiku.

„Že je krásne?" Spýtala sa ma keď sme vychádzali z Denali.

„Veľmi a od koho si ho dostala?"

„Od Edwarda, má super vkus na autá." Povedala a usmiala sa.

„To teda má." Zašomrala som si popod nos, ale Alice to aj tak počula.

„Tešíš sa?" Spýtala sa ma a otočila sa na mňa. V jej očiach poskakovali miliony nadšených plamienkov.

„Jasné. Edward mi hovoril, že si úplný maniak do mody." Povedala som jej a zaksichtila sa.

„To si počula VEĽMI dobre." Zaškerila sa.

Zvyšok cesty do Anchorage prebehol v tichosti len sem tam sme prehodili pár slov. Tam sme prišli okolo 17:30. Alice jazdí možno ešte rýchlejšie ako ja a to je už čo povedať.

„Už sme tu" zvýskla Alice práve, keď parkovala pred OBROVSKYM nákupným strediskom.

„Super." Povedala som jej a milo sa na ňu usmiala. Alice bola asi veľmi nedočkavá pretože hneď ako vystúpila  z auta letela do vnútra a mňa stiahla zo sebou.

Vrútila sa do prvého drahého obchodu, ktorý našla a začala poskakovať medzi regálmi. Je asi vo svojom živle. Pomyslela som si. Z každého regálu vytiahla aspoň 20 vecí a strkala mi ich do rúk.

„Alice čo s tým mám robiť?" Spýtala som sa jej a ona mi len dala ďalšiu kopu do rúk a tiahla ma ku kabínkam.

„No čo sa tak robí s vecami v obchode?" Spýtala sa ironicky. „Skúšaj a ja idem zohnať ešte niečo pre rodinu."

„Alice ale ja si viem vybrať veci na seba." Povedala som jej a ona sa len na mňa zamračila a strčila ma do najbližšej voľnej kabínky.

„Neodvrávaj a skúšaj" zaškerila sa a zmizla vo vysokých regáloch oblečenia kde ju nebolo vidno.

Keď som si prechádzala veci, ktoré mi Alice nanútila uznala som, že nemá zlý vkus. Ba naopak má ho veľmi dobrý. Dala mi modrú riflovú minisukňu k tomu zelené silonky, žlté baleríny a žlté tielko. A ešte milion veci k tomu. Všetky som si musela vyskúšať-niežeby mi to prekážalo-a vyliezť z kabínky aby ma mohla zhodnotiť. Vždy keď som vyšla von z kabínky všetky ženy čo tam boli sa na mňa závistlivo pozreli a pošuškali niečo svojej partnerke na nakupovania.

Alice mi všetko odsúhlasila a šla všetko zaplatiť. Ja som ju ale predbehla a zacvakala som to ja.

Takto to pokračovalo asi v ďalších 20 obchodoch až kým všade nebolo na písané „CLOSED". Potom sme konečne išli domov. Alice vytiahla tému, ktorú som nečakala a preto som zostala trochu zaskočená.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?" Začala po chvíľke ticha.

„Jasné čo len chceš ak budem vedieť odpovedať." Povedala som jej a usmiala sa na ňu.

„Páči sa ti Edward?" Spýtala sa ma. No a toto ma VELMI zaskočilo.

„Ja neviem...niečo ma k nemu tiahne, ale neviem presne čo to je....a to ho sa veľmi bojím." Zverila som sa jej. A čudovala som sa ako som si tak rýchlo našla super kamarátku. Možnože je lepšia ako Jane. A je strašne všímavá. „Si veľmi všímavá." Povedala som jej a šťuchla ju lakťom do rebier. Ona sa len usmiala.

„A je to tak veľmi vidieť?" Spýtala som sa po krátkej pauza. Na to som bola veľmi zvedavá.

„Trošku. Ale aj na mojom bratovi je to vidno vie to dobre maskovať, ale predo mnou neskryje nič no to ho poznám až príliš dobre." Zasmiala sa na Edwardovi. „A aj tak mi už niečo povedal. Vždy príde za mnou keď sa potrebuje s niečím zdôveriť."

„A čo ti povedal?" bola som veľmi zvedavá.

„Myslím, že ti to povie aj sám."

„Aha." Nanič viac som sa nezmohla a zahrabala sa hlboko do svojich myšlienok.

Zvyšok cesty sme už mlčali. Keď sme prišli ku mne domov pomohla mi s taškami a odišla preč. Chvíľu som sa ešte pozerala na zatáčku kde zmizlo jej auto a potom som vošla dnu. Tam som videla naštvatú Jane. Teraz sa mi nechcelo veľmi hádať tak som ju len obišla a šla si vybaliť svoje nové veci do obrovskej šatni.

Keď som konečne všetko vybalila prezliekla som sa a vyšla za dom do lesa.

Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem ta ale to uz nestaci-3. kapitola: