Je to moja prvá poviedka tak dúfam že sa vám bude páčiť. Je to ako inak o Belle. Tak píšte komenty. A už čítajte.
21.05.2009 (15:36) • dida • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1745×
Práve som vyložila poslednú krabicu, keď som zpozorovala nejaký pohyb.
,,Jane, kam zas ideš??" spýtala som sa mojej „sestry" keď vstala zo sedačky a išla von zadnými dverami.
„Chcem isť na lov. Nechcem aby som zajtra niekoho vysala, že nie?" spýtala sa ma na oko prekvapene. Rýchlo som ju dobehla a odpovedala.
„Samozrejme, že to nechcem."
„Ideš so mnou?" spýtala sa ma. Ani nečakala a rozbehla sa smerom do lesa.
„Jasné, počkaj ma!" zakričala som za ňou a snažila sa ju predbehnúť. Keď som ubehla asi jeden kilometer ucítila som vôňu svojej koristi. Bola to puma- moje najobľúbenejšie zvieratko. Prišla som na malú lúčku, kde puma oddychovala. Ešte ma nezacítila tak som sa jej rozhodla ukázať a trochu sa s ňou pohrať. Dlho mi to ale nevydržalo. Rýchlo som sa jej zakusla do krku a vysala ju do poslednej kvapky krvi. Keď som skončila začula som za sebou tiché zachichotanie. Rýchlo som sa otočila a postavila do bojovej pozície. Ale keď som uvidela kto tam stojí zostala som VEĽMI prekvapená. Stála tam najkrajšia bytosť akú som kedy videla. Bol to určite upír. Bol nádherný, dokonalý.... Mal bronzové strapaté vlasy, ostré črty, medovozlaté oči-takže sa živi zvieracou krvou- a na ústach sa mu pohrával ten najkrajší pokryvený úsmev.
„Smiem sa spýtať, čo ti je také smiešne?" spýtala som sa trochu zmätene.
„Nič....len si mi ulovila moje raňajky" šibalsky sa usmial.
Ten úsmev bol taký nádherný až sa mi z neho podlomili nohy. A keby ma nezachitil tak by som spadla do mokrej trávy. Ešte chvíľu som mu sedela v náručí a potom ma pomaly postavil no zem, ale stále ma držal.
„Si v poriadku??" spýtal sa ma.
„Hej ja len...no...to je jedno..."vykoktala som zo seba.
„Čo?" znova sa ma spýtal. Čo som mu mala povedať. Hej ja len že si strašne sexi...a tak sa mi z toho podlomili nohy...nič viac..
„Fakt nič" povedala som mu.
„Ahoj, som Edward" predstavil sa mi a vpíjal sa svojimi očami do mojich.
Boli tak krásne až sa mi rozutekali myšlienky do všetkých strán.
Asi čakal až mu odpoviem.
„Ehm...ehm....Bella" konečne som zo seba dostala svoje meno. Trochu sa nad tým pousmial.
Dozvedela som sa-ja som to ale tušila- že sú „vegetariáni"-teda živia sa len zvieracou krvou. Ale povedal, že sa živia. Teda je ich tu viac?
„Všimla som si, že si povedal živíme. Je vás tu viac?" spýtala som sa.
„Ano, bývam tu s rodinou-naši „rodičia" a ešte s nami bývajú moji šialený súrodenci, ktorý chodia spolu so mnou do školy. No a ešte tu sú jedni naši známi" povedal."Budeš aj ty chodiť sem do školy?" dodal.
„Spolu aj so „sestrou" zajtra nastupujeme." Povedala som a usmiala sa na naňho. Som taká rada, že ho ešte niekedy v „živote" uvidím.
„Super!" povedal a v očiach mu hrali malé iskričky nadšenia.
Túto krásnu chvíľu muselo pokaziť divoké vrčanie. Rýchlo som sa otočila za pôvodcom tohto zvuku a uvidela som tam Jane ako tam stojí s vražedný výrazom.
„Čo tu chceš?" zasyčala Jane smerom k Edwarovi.
„Ahoj Jane, rád ťa znovu vidím...ale vidno, že ty mňa nie" povedal jej veľmi zdvorilo-aj keďsi to Jane nezaslúžila-a tak ignoroval jej otázku.
„Čo tu chceš?" tento krát tu otázku už priamo zavrčala.
„Rozprávam sa s Bellou..."moje meno povedal tak krásne až.... potom sa ku mne otočil a ja som znova mohla vidieť jeho prekrásnu tvár-je najkrajšia akú som kedy videla a to ich bolo hodne.
„Vy sa už poznáte?" spýtala som sa nevinne a tým som sa chcela zapojiť do debaty.
„Ano" odpovedali v tej istej chvíli. A ja som sa nad tým musela trochu pousmiať.
„A vy?" tento krát sa spýtal Edward.
„Ano,..."začala som ale Jane mi rýchlo skočila do reči.
„Musíme ísť Bella" keď to povedala hneď stála vedľa mňa ťahala ma naspäť do domu.
„Tak ahoj, uvidíme sa zajtra v škole." Zakričal za mnou a ja som sa naňho len usmiala.
Keď sme prišli domou chcela som od Jane počuť nejaké vysvetlenie, ale ona mi na to povedala len to, že sa jej nepáči. A hneď na to dodala.
„Začína svitať Musíme sa pripraviť do školy."
A potom ma zatiahla do kupelky a začala pripravovať. Dala mi riasenku a očné tiene na oči. A lesk na pery. Na seba som si veci vybrala už ja. Dala som si čiernu minisukňu k tomu fialové tielko a no to ešte kabátik tej istej farby. Na nohu som si ešte dala svetlo fialové silonky a čierne balerínky.
Spolu nám to trvala asi dve hodiny. Do začiatku školy ná m chýba už len tridsať minút. Keď sme boli už obidve pripravené nasadli sme do môjho čierneho mercedesu, ktorý som dostala od otca na privítanie.Školu som našla pomerne rýchlo.
Keď sme vystúpiliz auta na parkovisku pred školou každý na nás vyvalil oči. Chalani začali slintať a baby závistlivo zazerali.
Vyrazili sme ku malej kancelárii, kde sme sa mali prihlásiť. Vošli sme dnu a namierili si to ku vysokému pulti za, ktorým sedela postaršia paní. Podľa tabuľky, ktorá stála pred ňou o bola pani Cooprová.
„Dobrý deň. Dnes tu máme nastúpiť. Asi pred týždňom sem volal otec." milo som povedala.
„Dobrý deň. Poprosím vaše mená." Povedala keď sa konečne spamätala.
„Issabella a Jane...
Autor: dida, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Milujem ta ale to uz nestaci:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!