Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem obe svoje deti - 5. kapitola

20.08.2012 (07:15) • Ivka77 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2139×

Pohľad Bella

Sedela som na posteli v mojej a Edwardovej spálni a snažila sa utriediť si myšlienky. Charlie išiel skoro spať, bol unavený z cesty. Našťastie sa už na svojho vnuka nepýtal. Neviem, čo by sme mu povedali.

Tony, Alice a Jasper odišli pred tromi hodinami. Odvtedy som vytočila synov mobil snáď desaťkrát, no vždy som hovor ukončila skôr, ako vôbec začal. Premohla ma vlastná zbabelosť.

V každej inej situácii by som ho zavolala domov a sľúbila mu, že spolu všetko vyriešime, ale dnes som bojovala s dvomi pocitmi. Zmietala som sa medzi potrebou podporiť syna a potrebou ochrániť otca. Z letargie ma prebudil až návrat Alice.

„Bella, môžem ďalej?“ spýtala sa po zaklopaní na dvere. Bola sama, nikoho iného som necítila.

„Iste,“ pozvala som ju. Vpálila do dverí, usmiala sa a prisadla si ku mne na posteľ.

„Bella, viem, že toho bolo na teba veľa, ale netráp sa zbytočne,“ šepla vľúdne a začala ma hladiť po ramene.

„Môj syn chce zabiť môjho otca a tebe príde, že sa trápim zbytočne?“ odvrkla som v hneve, i keď ona si môj hnev nezaslúžila. Nikto si môj hnev nezaslúžil, ale vo mne to vrelo.

„Isabella Cullenová, mala by si sa hanbiť,“ zrevala a ja som na ňu prekvapene pozrela. Postavila sa, ruky si skrížila na hrudi a bojovne vystrčila bradu.

„Ak by ho chcel zabiť, tak teraz riešime väčší problém, ako je tvoja depresia. Utiekol, pretože pochopil svoj problém s ovládaním. Konal veľmi rozumne. Si jeho matka. Nemáš ho súdiť, máš ho podporovať!“ vyštekla. Mala úplnú pravdu. Sklonila som hlavu, hanbila som sa jej dívať do očí.

„Prepáč,“ šepla som pokorne. Alice neveriacky pokrútila hlavou.

„Mne sa neospravedlňuj. Mne si nič neurobila, o mne si nepochybovala.“ Vzala ma za ruku a vytiahla ma do stoja.

„Teraz sa osprchuješ, prezlečieš, prestaneš sa ľutovať a hlavne sa pozbieraš. Keď sa vráti tvoj syn, budeš sa tváriť, akoby sa nič nestalo,“ prikázala a pousmiala sa. „Pretože sa nič nestalo. Katastrofické scenáre sú len v tvojej hlave,“ dodala už jemnejším tónom.

Na moju reakciu nečakala, vbehla do mojej šatne, chvíľu sa tam hrabala a frflala, že mi bude musieť zájsť na nakúp. Nakoniec vyšla a v ruke držala modré rifle a čierne tričko. Podala mi ich a nebrala ohľad na môj šokovaný výraz. Ešte som nevstrebala jej slová, no stále viac som si uvedomovala, že má pravdu. Som zlá matka, neverím vlastnému synovi, opakovalo sa mi v mysli.

„No padaj,“ popoháňala ma, keď som sa k ničomu nemala. Odhodlane som prešla k dverám kúpeľne, ale ešte som sa otočila.

„Kedy sa vrátia?“ spýtala som sa.

„Dobre vieš, že Tonyho rozhodnutia nevidím a Jasper sa nerozhoduje, vráti sa, až bude Tony chcieť,“ odpovedala a na jej hlase som cítila smútok. Už ako sa Tony a Nessie narodili, strachovala sa o ich budúcnosť. Kvôli Jacobovej prítomnosti budúcnosť Nessie vidí rozmazane. Tú Tonyho však nevidí vôbec. Mrzí nás to všetkých. Zvykli sme si na výhodnosť jej vízií, aj keď sú niekedy otravné.

Jediný, kto sa z toho teší, je práve môj syn. Hovorí, že dostal do vienka dar súkromia, pretože ani Edward nepočuje jeho myšlienky.

„Daj si sprchu, uvoľni sa, pošlem ti sem Edwarda,“ zavelila a vyšla z izby. Len som si povzdychla a vošla som do kúpeľne. Mala pravdu, sprcha mi naozaj urobila dobre.

Vyšla som z kúpeľne a na posteli ma už čakal môj manžel. „Zlatko...“oslovil ma, keď som si ľahla a zložila si hlavu na jeho hruď. Položila som mu ruku na ústa, aby nepokračoval.

„Len ma objímaj,“ požiadala som ho. Moje prianie splnil bez výhrad. Celú noc sme ležali v rovnakej polohe a on láskal moje vlasy. Rozumeli sme si aj bez slov.

Ráno môj otec vstal skoro. Počula som, že si dáva sprchu, tak som rýchlo zbehla do kuchyne, aby som mu pripravila raňajky. Vedela som, že bude hladný a neprekvapil. Ešte som nemala hotové toasty a už zbiehal po schodoch.

„Dobré ránko, dcérka, ako si sa vyspala?“ spýtal sa a pobozkal ma do vlasov.

„Výborne,“ zaklamala som. Že nespíme sme sa ešte nezmienili, posledné tri roky predychával, že nejeme. Položila som toasty na tanier a podala mu ho. Začal jesť ešte cestou k stolu. Pustila som sa do prípravy ďalších toastov. Až sa zobudia Nessie a Jacob, určite si dajú.

Po pár minútach buchli dvere na terase a zacítila som známe vône. Jasper a Tony sa vrátili, no v kuchyni sa ani nezastavili. Potichu vybehli na poschodie.

Započúvala som sa do zvukov v dome. Jasper sa vítal s Alice a niečo jej musel šepkať, pretože som vôbec nerozumela slovám. Z Tonyho izby som počula zvuk sprchy. Nevedela som, či nemám ísť za ním, ale chcela som mu dopriať čas.

Charlie práve dojedal, keď zbehli po schodoch. Čakala som, že sa znovu vytratia, ale ich kroky zamierili smerom k nám. O sekundu na to vošli do kuchyne.

„Dobré ráno,“ pozdravili zborovo. Pozrela som na syna a zarazila sa. Pod očami mal kruhy a vyzeral unavene. Určite nespal celú noc. Jasper stál za ním. Pochopila som, že je pripravený kedykoľvek zasiahnuť. Bol však uvoľnený, nepredpokladal, že to bude nutné

„Ahoj, dedo, prepáč, že som sa včera vytratil,“ ospravedlnil sa Tony a sadol si na stoličku k Charliemu. Nečakala som, že si sadne tak blízko.

„No, že sa aj ukážeš,“ pokarhal ho Charlie a okamžite ho objal. Stuhla som, znovu ma pohltil ten iracionálny strach. Ale bol naozaj iracionálny? Tony mu objatie opätoval. To ma šokovalo ešte viac. Keď sa Charlie odtiahol zaujato sa na neho zadíval.

„Vyzeráš hrozne, čo si robil?“ spýtal sa zaskočene.

„Boli sme spolu, Charlie, potrebovali sme sa porozprávať,“ odpovedal za neho Jasper. Charlie sa otočil na Jaspera. Nadýchol sa, akoby chcel niečo povedať, ale potom si to rozmyslel. Jaspera vždy považoval za veľmi rozumného. Má rád ľudí, ktorí malo hovoria.

Tony sa postavil a prešiel ku mne. „Mami, môžem?“ ukázal na toasty, ktoré som urobila. Zmohla som sa iba na prikývnutie. Ešte som sa nespamätala zo šoku. Naložil si na tanier a posadil sa k stolu. Charlie ho po celý čas zaujato pozoroval.

„Dobre vidím, že sa niečo deje,“ povedal Charlie, pozrel sa na mňa a potom na môjho syna. „Takže, Anthony, čo si vyviedol, že je tvoja mama z teba nervózna?“ spýtal sa policajným tónom a zahľadel sa mu do očí. Použil celé jeho meno, čo neveštilo nič dobré.

„Nič,“ pípla som nervózne a posadila som sa oproti nim. Pokúsila som sa o úsmev. Tony si nervózne zhrýzol peru a sklopil zrak. To Charliemu stačilo, aby ho utvrdil v jeho domnienkach. Klamať sa proste nikdy nenaučil. Mám až priveľmi pravdovravné dieťa.

„Vyviedol si niečo v škole?“ začal Charlie svoj výsluch.

„Do školy nastupujeme až zajtra,“ odpovedal mu Tony s plnými ústami. Zarazilo ma to. Asi ani nepomyslel, že tam nemôže. Neubránila som sa povzdychnutiu.

„Niečo si rozbil?“ okamžite položil ďalšiu otázku.

„Na všetko dávno prišli,“ odpovedal môj syn s malým zaváhaním a otočil sa na Jaspera. Ten na neho žmurkol a uškrnul sa. Tak to si ešte budeme musieť prebrať, pomyslela som si.

„Porušil si večierku?“ skúsil Charlie ďalšiu otázku.

„Nemáme večierku,“ odpovedal Tony s náznakom pobavenia v hlase. Ďalší zradca, skvelé. Charlie ma okamžite zmrazil pohľadom. Skúsila som sa vsiaknuť do stoličky, ale nepomohlo to. Čakala som nejaký komentár, ale pokračoval vo výsluchu.

„Opil si sa?“ Koľko tam tých otázok ešte má, napadlo mi.

„Asi raz, ale dávno,“ odpovedal Tony popravde. Nedalo sa zabudnúť na to, ako si Emmett testoval vplyv alkoholu na poloupíra. Nanešťastie bol podobný ako na človeka. Držala som synovi hlavu na záchode asi hodinu. Presne tak dlhý čas, ako Edward mlátil Emmetta. Charlie sa na chvíľku zamyslel, až sa mu skrivilo čelo.

„Berieš drogy?“ Tá otázka z neho liezla naozaj ťažko. Vyvalila som na neho oči. Na čo ešte nemyslí.

„To naozaj nie,“ odpovedal môj syn šokovane. Charlie si ho stále premeriaval, akoby hľadal náznak klamstva. Tony hodil na dedka oslnivý úsmev a napil sa z džúsu.

„Priviedol si nejakú do druhého stavu?“ nevzdal sa Charlie. Môj syn sa po jeho otázke rozkašľal. Viditeľne mu zabehlo.

„Bože,“ vyprskla som a rozbehla som sa k synovi. Pobúchala som ho po chrbte a vzala som handru, aby som utrela stôl. Tony bol v tvári úplne červený a nebolo to len nedostatkom kyslíka. Role sa obrátili. Môj otec mi chce zabiť dieťa. Ešte pred pár hodina to bolo opačne. „Charlie, prosím, nie si v práci. Nevypočúvaj ho ako zločinca,“ snažila som sa uzemniť otca. Pokrčil ramenami a zatváril sa kajúcne. „Ty dojedz a bež sa vyspať, vyzeráš hrozne,“ prikázala som synovi. „A ty sa tam neuškŕňaj,“ spražila som pohľadom Jaspera. V dome som začula tlmený Edwardov smiech. Mňa z tých chlapov raz švihne, prebehlo mi mysľou.

Jasper s Tonym mali rozum a vedeli presne, kedy ma nie je vhodné dráždiť. Jasper išiel za Alice, aby jej vynahradil neprítomnosť v noci. Tony zapadol k sebe a pustil si hudbu, pri ktorej okamžite zaspal. Charlie si sadol k televízoru a celé doobedie pozerali s Emmettom zápas. Ja som dala do poriadku kuchyňu a pridala som sa k nim. Neskôr sa pridal aj Edward. Nessie s Jacobom prespali celé doobedie a dostavili sa až na obed. Esme, Carlisle a Rosalie sa vrátili až poobede. Museli odísť na nákupy veľmi skoro.

„Môžeš ísť so mnou hore?“ požiadala som manžela, keď zápas skončil. Prikývol s nadšeným úsmevom. Vybehli sme spolu po schodoch do našej spálne. Okamžite, ako sa za nami zavreli dvere, sa vrhol na moje pery a ruky mu zablúdili pod moje tričko. Mala som čo robiť, aby som mu odolala.

„Tak som to nemyslela,“ povedala som a vymanila som sa z jeho zovretia. Nesúhlasne zavrčal, ale o krok ustúpil.

„A prečo sme teda tu?“ spýtal sa zmätene.

„Musíme prebrať zajtrajšok,“ pípla som. Edward sa zatváril zúfalo a posadil sa na posteľ. Ani jemu sa táto téma nepáčila. Nadýchol sa, akoby chcel niečo povedať, ale potom len rozhodil rukami. Na čele sa mu utvorila drobná vráska. Frustrácia z neho priam sálala.

„Nemôže do školy, vieme to obaja,“ skúsila som prerušiť to nepríjemné ticho. Môj manžel sa zadíval na svoje ruky a povzdychol si.

„Ja si tým nie som taký istý, mal by sa rozhodnúť sám,“ šepol a ani sa na mňa nepozrel.

„Ale ja som si tým istá,“ povedala som rázne. Nechápem, ako ho mohlo napadnúť, že náš syn môže presedieť celý deň v triede s dvadsiatimi ľuďmi.

„Bella, ublíži mu to,“ šepol a zahľadel sa mi do očí.

„A keď niekoho zabije, neublíži mu to?“ vyštekla som. Zdvihol ruky v obrannom geste, postavil sa a prešiel ku mne.

„Dobre, do školy nepôjde,“ povzdychol si. Aj by som sa pousmiala, ak by sa na izbe oproti neotvorili dvere. Preboha asi nás počúval, došlo mi.

Tony vpálil do našej izby bez zaklopania. „Mama, otec, to nemôžete myslieť vážne,“ zhúkol po nás. Vyzeral naozaj vytočene. Takto drzo sa s nami nikdy predtým nerozprával.

„Anthony, nevieš klopať? A neziap po nás, nie sme tvoji kamaráti,“ zvrieskla som po ňom viac, ako som mala v pláne. Okamžite sa otočil a pobral preč z našej izby. Tresol dvermi a na chvíľu sa o ne zvonku oprel. O sekundu neskôr sa ozvalo zaklopanie.

„Ďalej,“ pípla som. Tony pomaly otvoril dvere a vošiel.

„Mama, otec, to nemôžete myslieť vážne,“ šepol. Na tvári si držal kamennú masku. Stratila som slová. Pozrela som na manžela, aby som si dodala odvahu, ale ten vyzeral, že o chvíľu vybuchne v dosť hlasný smiech.

„Tony, bojíme sa. Nemusíš sa ovládnuť,“ povedala som a prešla k synovi, aby som ho mohla objať. Nedal mi však šancu. Hneď sa mi vytrhol.

„Mami, nemôžete ma tu držať zavretého a izolovať ma navždy. Nemôžete ma celý život strážiť. Viem sa zo svojich chýb poučiť aj sám. Dokážem sa ovládať, viem to a vy my musíte veriť. To v piatok bola chyba. Veľká chyba, ale keby... som bol viac s ľuďmi, zvykol by som si na nich,“ povzdychol si. Objala som ho, tentoraz sa mi už nevytrhol. Pozrela som na manžela, ktorý mi len kývol na súhlas.

„Dobre, ale ak to nebudeš zvládať, sám nám to povieš a prestaneš tam chodiť,“ šepla som, postavila sa na špičky a dala mu pusu na líce.

„Máte moje slovo,“ sľúbil a usmial sa na nás.

Autor: Ivka77 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem obe svoje deti - 5. kapitola: