Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem obe svoje deti - 4. kapitola

19.08.2012 (08:00) • Ivka77 • FanFiction na pokračování • komentováno 10× • zobrazeno 2147×

Pohľad Edward

„Zlatko, si v poriadku?“ spýtal som sa manželky. Už pár minút sedela na našej posteli a neprítomne hľadela z okna. Neprestala, ani keď som sa pred ňu postavil, len už neprítomne hľadela na moju košeľu. Zatriasol som jej ramenami, aby sa prebrala.

„Šibe ti?“ osopila sa na mňa podráždene a naklonila hlavu dozadu, aby mi videla do tváre. Ak by sa dalo pohľadom trhať, má moja rodina nové kamenné puzzle. V rukách si začala žmoliť roztrhnuté tričko. Vyzerala ako kôpka nešťastie. Dosť podráždeného nešťastia.

„Ale no tak, prezleč sa a pôjdeme za tvojim otcom,“ šepol som. Veď sa nič tak hrozné nestalo. Nechápal som, že je taká podráždená.

„On nás videl pri tom, chápeš,“ vzdychla.

„Zlatko, sme manželia, to môžeme robiť,“ zasmial som sa.

„Ale on to nevie,“ odvrkla a zadívala sa na koberec. Asi bol zaujímavejší ako moja košeľa.

„Že sme manželia?“ spýtal som sa nechápavo.

„Že to robíme,“ pretočila očami a zazrela po mne.

„Má dve vnúčatá, myslím, že tuší,“ uchechtol som sa nad jej logikou. Postavila sa, prešla k dverám do kúpeľne, otočila sa na mňa a ruky si dala v bok. Vyzerala ako namosúrené mačiatko.

„Tak si bež dole sám a vysvetľuj to ty,“ vyprskla, vbehla do kúpeľne a tresla za sebou dvermi.

Ženy, ach, ženy, pomyslel som si, vybral som si zo šatníka novú košeľu a zbehol som na prízemie. Započúval som sa do Charlieho myšlienok, aby som vedel, čo ma čaká. Uvažoval len nad tým, kde sme tak dlho. Vydýchol som si a vošiel som do kuchyne.

„Ahoj, Charlie,“ pozdravil som svokra a podal som mu ruku. Potešilo ma, že mal na tvári úsmev.

„Ahoj, Edward,“ prijal moju ruku a pevne ju stisol. „Kde je Bella?“ poobzeral sa.

„Dáva si kúpeľ,“ uškrnul som sa. Nechápavo na mňa pozrel, tak som radšej vyrovnal ústa do normálnej linky. „Som veľmi rád, že si nás navštívil, dúfam, že sa zdržíš.“ Nadýchol som sa, aby som si dodal odhodlanie. „A chcem sa ti ospravedlniť za...“ Gestom ruky mi naznačil, aby som nepokračoval.

„Edward, to ja som vošiel do vášho domu bez pozvania. Nemáš dôvod sa mi ospravedlňovať. Som rád, že máte dobré manželstvo a moja dcéra je šťastná.“ Poslednú časť vety už len zašepkal. Je to naozaj dobrý chlap. Mám ho rád a obdivujem ho. Po narodení detí sme dlho váhali, či máme vyhlásiť Bellu aj deti za mŕtve. Bella mu nechcela zlomiť srdce a jej plán vyšiel. Charlie sa teší z vnúčat a otázky necháva bokom.

„Dúfam, že sa zdržíš,“ povedal som úprimne. V jeho mysli som videl, že najprv sa chcel len zastaviť na ceste zo stretnutia, ale rád by ostal, ak by sme ho pozvali. Ostávali mu ešte tri dni dovolenky. „Boli by sme naozaj radi, ak by si ostal,“ dodal som.

„Rád, nájdem si tu nejaký hotel,“ zvažoval. Len som nesúhlasne pokýval hlavou.

„Ostaneš tu, poď, ukážem ti hosťovskú izbu a celý dom.“ Naznačil som mu, aby ma nasledoval. Prekvapilo ma, ako rýchlo súhlasil.

„Prvé dvere sú od Carlisleovej pracovne, v druhých má Esme ateliér a tretie sú do kúpeľne,“ ukazoval som postupne na všetky dvere vedúce z obývačky.

Dom sa mu zdal obrovský, ale prešiel to mlčky. Vyšli sme na prvé poschodie, kde majú izby Alice s Jasperom, Esme s Carlisleom, aj Rosalie s Emmettom, sú tu aj dve hosťovské izby. Objasnil som mu, ktorá izba komu patrí, ale z vnútra som mu ich neukazoval, aby som im nenarušil súkromie. Vyšli sme na druhé poschodie, vyzerá rovnako ako prvé. Dlhé chodba ladená do béžova, napravo sa nachádza troje dverí a naľavo dvoje dverí. Izby na ľavej strane sú rovnako veľké ako tie na pravej, ale je k nim okrem kúpeľne a šatníka aj malá pracovňa. V Alicinom prípade druhá šatňa.

„Toto bude tvoja izba,“ otvoril som prvé dvere na ľavej strane chodby a vošli sme do našej najlepšej hosťovskej izby.

„Mne by stačilo aj niečo menšie,“ šepol a ja som vedel, že jemu by stačil aj gauč v obývačke, ale môj svokor si zaslúži to najlepšie.

„Nič menšie nemáme,“ trošku som zaklamal, lebo ostatné hosťovské izby nemajú pracovňu. Povzdychol si a zložil tašku na posteľ. „Oddýchneš si, alebo ti ukážem ostatné izby?“ spýtal som sa.

„Necítim sa unavený, rád si pozriem tvoju a dcérinu izbu.“ Jeho hlas síce unavene znel, ale myšlienky únavu nepripúšťali. Vyšli sme na chodbu.

„Oproti je ešte jedna hosťovská izba,“ šepol som.

„Tu má izbu Nessie a Jacob,“ ukázal som na dvere v strede. Jeho myšlienky na mňa začali tak kričať, že som okamžite pochopil, ako som prepískol. Otočil som sa a keď sa nám stretli pohľady, inštinktívne som o krok ustúpil. Zreničky mal rozšírené a v tvári mal zúrivú grimasu.

„Zbláznili ste sa? To máte doma štyri hosťovské izby a necháte spať pätnásťročnú dcéru s tridsaťpäťročným kamarátom jej matky,“ vyštekol.  

A teraz buď múdry, Edward, prebehlo mi mysľou. Charlie dokázal pochopiť všetko, nečudoval sa, že nikto z rodiny nestarne, že nejeme, že dookola chodíme na strednú školu. Dokonca vzal na vedomie aj to, že naše deti v siedmich rokoch vyzerali na osemnásť. Len nevzal na vedomie, že na osemnásť nie len vyzerali, ale aj premýšľali. Výraz v tvári Nessie, keď pred dvoma rokmi dostala na narodeniny poštou od dedka barbie, by som prial vidieť každému. To autíčko na diaľkové ovládanie, čo poslal Tonymu, nebolo až také zlé. Tony sa síce netváril nadšene, ale Emmett a Jasper si ho užili.

„Ale to... ja...“ dnes som sa už druhýkrát zakoktal. Sakra, čo tento chlap so mnou robí?

Ale vlastne, čo keby som mu povedal pravdu? Ja som s tým tiež nesúhlasil, keď sme sa sem pred mesiacom sťahovali. No celá rodina ma prehlasovala a spoločnú izbu im schválila. Vraj sa milujú už strašne dlho. Pche, vraj dlho. Mne sa tiež nepáči, že siaha na moje dievčatko. Ale skúste niečo odmietnuť, keď na vás naraz jačí aj Bella, aj Nessie. Po pár dňoch mi šlo roztrhnúť hlavu a súhlasil som.

„Charlie, tiež sa mi to nepáčilo, ale o tom sa musíš porozprávať s Bellou,“ zradil som vlastnú ženu. Zapredal som ju za pokoj od Charlieho. A dobre, trošku som sa aj pomstil za to, že ma donútili k súhlasu. Po chvíľke jeho myšlienky prestali kričať a znovu som ich ledva počul. To má Bella po ňom. Len ju nepočujem vôbec.

„A tu má izbu Tony,“ šepol som a ukázal na dvere napravo na konci chodby. Popravde som sa len snažil zmeniť tému.

„A ten tam spáva s kým?“ spýtal sa Charlie príkro.

„Zvyčajne sám,“ snažil som sa o normálnu odpoveď, aby som ho zas nenaštval.

„Zvyčajne?“ zhúkol a do tváre sa mu zas vrátila červeň. Zdvihol som ruky v obrannom geste.

„Tak som to nemyslel, včera s ním spala Bella, mal nejakú depku,“ šepol som.

Charlie si vyslovene vydýchol. Napadlo mu, že by nebol rád pradedom. Tak to teda, zbláznil sa? Čo sa mu to preháňa hlavou? To by som ja musel byť dedko. No moment, prešli sme s deťmi sexuálnu výchovu dostatočne? To musím prebrať s Bellou. Čo to trepem! Akú sexuálnu výchovu? Žiadny sex nemajú a ani nebudú mať. Presne tak, najlepšie nikdy. Môžu sa vlci kastrovať? To si musím niekde zistiť.

„A tu je naša spálňa,“ ukázal som na posledné dvere. Už som ich chcel otvoriť, ale radšej som zaklopal. Charlie na mňa nechápavo pozrel. Asi mu tiež prišlo zvláštne, že klopem na vlastnú izbu.

„Ak by nebola oblečená,“ vysvetlil som. Ďalší trapas by už dnes nebol vhodný.

„Ďalej,“ ozval sa Bellin hlas. Otvoril som dvere a pustil do nich Charlieho. Ja som sa dnu nechystal. Zaslúžili si súkromie. Napríklad na vyriešenie spoločnej izby Nessie a Jakea, šepkalo moje horšie ja.

„Nechám vás osamote, iste si máte čo povedať,“ povedal som milo a ignoroval vražedný pohľad mojej ženy. Určite počula ten výstup na chodbe. No čo, aspoň sa mohla pripraviť.

Zavrel som dvere a zbehol do obývačky. Nie, že by ma ich konverzácia nezaujímala, ale dobre som počul aj odtiaľ. Po pol hodine som začínal Bellu naozaj ľutovať. Ale musím uznať, že sa snažila a vyzeralo to, že dokonca úspešne. So svojim otcom to naozaj vie. Netrvalo ani ďalšiu pol hodinu a už jej zobal z dlane. Moja láska má naozaj neodolateľný šarm. Len som radšej nechcel vedieť, čo čaká mňa. Toto mi asi len tak neprejde. Málokedy sa hádame, no dnes som to prehnal. Ale úprimne som sa nevedel zmieriť s tým, že sa nepostavila na moju stranu, keď chcel Jake s Nessie spoločnú izbu.

Po ďalšej pol hodine zišla aj s otcom do obývačky a prešla ku mne ráznym krokom. Hneď mi zovrelo žalúdok. Naklonila sa a otrela sa mi perami o ušný lalôčik. „Aj tak ťa ľúbim, ty zbabelec,“ šepla a ja som si vydýchol.

Vzala otca do kuchyne a začala mu chystať večeru. Pridal som sa k nim a len udržoval s Charliem ľahkú konverzáciu. Keď dojedal, akurát sa vrátil zvyšok rodiny z výletu. Prvý vošli Jasper s Alice a srdečne sa s Charliem privítali. Charlie mal Alice vždy veľmi rád. Takže si hneď štebotali. Za pár minút sa vrátila aj Nessie.

„Dedko,“ vypískla a hodila sa mu okolo krku. Zamokrila mu celé šaty, ale on bol tak šťastný, že mu to vôbec nevadilo.

„Kde máš brata?“ spýtal sa a pomohol jej z mokrej bundy.

„Ťahá s Jakeom domov to veľké decko,“ šepla. Charlie len nechápavo zdvihol obočie. Bellou trošku trhlo a ani ja som sa necítil príjemne. Nepáčilo sa mi, že je Tony s Jakeom, ale stále tam bol Emmett, tak som sa upokojil.

„Emmetta,“ vysvetlila a Charlie sa už ďalej nepýtal. Pozná už našu rodinu dosť dobre. Takže presne vie, že sa Emmett niekedy správa ako trojročný. Využil som, kým sa Nessie nadšene venovala Charliemu a naklonil sa k Alice.

„Tiež si nás mohla varovať, že príde,“ sykol som naštvane. Pozrela na mňa s našpúlenými perami a na čele sa jej utvorila drobná vráska.

Tak povedz žene, nech vás pri tom neštíti. Vieš, ako sa vždy zľaknem, keď tam mám zrazu len tmu? odpovedala v mysli podráždene. Našťastie nestihla nič dodať, lebo do kuchyne vpálil Emmett a hodil po mne snehovú guľu. Radšej som to nekomentoval, bol tu Charlie.

„Čo máme jesť?“ kričal Jake skôr, ako vošiel do kuchyne. Za ním sa šuchtal Tony a vyzeral ako zmoknuté kura. Z vlasov mu kvapkala voda, ako sa sneh v teple topil.

„Dedko,“ šepol s bolesťou v hlase a zastavil sa v pohybe. V očiach mal des. Jasper príliš rýchlo na človeka vyskočil zo stoličky a kmital pohľadom z Tonyho na Charlieho. Trvalo to možno dve sekundy. Pre Charlieho takmer nepostrehnuteľný okamih, ale pre nás večnosť. „Musím...“ sykol Tony priškrtene, ale vetu nedokončil, len sa otočil a vybehol z kuchyne. Zmätene som pozrel na Jaspera a zarazil sa pri pohľade na jeho černejúce oči.

Cítil som jeho túžbu po krvi, musím na lov, vezmem aj jeho, netráp sa, poslal mi v myšlienkach a vyletel z kuchyne. Alice sa rozbehla za ním. Všetko mi to došlo.

Vedel som, že Charlie Tonymu vždy voňal až príliš dobre. Kým sme boli vo Forks a Charlie bol s nami takmer denne, vedel sa dokonale ovládať. Ale ako sme sa prvýkrát sťahovali a bol s ním menej, mal s tým problém. Vyhýbal sa jeho objatiam a držal si odstup. No výstup ako dnes nikdy nespravil. Vedel som presne, čo sa stalo. Pamätal som si detailne obdobie, keď som lovil ľudí. Ak sa napijete ľudskej krvi, túžite len po nej a trvá dlho to prekonať. Ak vám niekto vonia pridobre, je odolať takmer nemožné.

Nesmie k ľudom, pomyslel som si. A to mal v pondelok prvýkrát nastúpiť do školy. Nessie už jednu strednú vychodila, ale on nie. Zámerne sme ho od ľudí izolovali. Ak niekam išiel, boli sme s ním aspoň dvaja. No pred siedmimi rokmi sme sa dopustili chyby. Verili sme, že už to zvládne a šiel do mesta sám. Vtedy zabil troch ľudí. Bolo to najhoršie obdobie našej rodiny. No odvtedy sa veľa zmenilo. Dospel a jeho ovládanie dospelo s ním. Preto sme verili a aj on veril, že už môže s nami nastúpiť do školy. Ale včera sa stalo, čo sa stať nemalo. Z myšlienok ma vyrušil Charlieho hlas.

„Kam ušiel môj vnuk?“ spýtal sa zmätene a pozrel do našich stále šokovaných tvárí.

„Asi si len odskočil, vráti sa,“ upokojovala ho Nessie a rýchlo mu naložila na prázdny tanier ďalšiu porciu večere. Charlie si len povzdychol, ale viac sa nepýtal. No ak sa tu Tony neukáže po celý čas, kým u nás Charlie bude, pýtať sa začne.

Autor: Ivka77 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem obe svoje deti - 4. kapitola: