Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Milujem obe svoje deti - 2. kapitola

17.08.2012 (07:00) • Ivka77 • FanFiction na pokračování • komentováno 7× • zobrazeno 2373×

Pohľad Bella

Rozbehla som sa k schodisku a naposledy obzrela na manžela. Stál tam a usmieval sa na mňa s rovnakou láskou ako v deň našej svadby. Milovala som ho, keď som bola človekom a milovala som ho aj po premene. Som si úplne istá, že ho nikdy milovať neprestanem. Ako človek som si myslela, že je intenzita mojich citov na maxime, ale až po premene som pochopila, aká intenzívna je láska upíra. Máme spolu dve nádherné deti a jeden druhého, to je viac, než som si kedy dovolila dúfať.

Plná odhodlania som vybehla na druhé poschodie, kde máme s Edwardom našu spálňu a majú tu izby aj obe naše deti. Prešla som okolo dvoch hosťovských izieb a zamierila k dverám na konci chodby. Nadýchom si dodala odvahu a zaklopala. Nečakala som na pozvanie, tušila som, že by som sa ho nedočkala.

„Zlatko, to som ja,“ oslovila som syna pri otváraní dverí. Rozhliadla som sa po izbe a našla ho sedieť v kúte - pri dverách do jeho kúpeľne. Rukami si objímal kolená, ktoré mal pritiahnuté k hrudi, hlavu sklonenú. Prišla som bližšie a pohladila ho po bronzových vlasoch.

„Zlatíčko, pozri sa na mňa, prosím,“ požiadala som a prisadla si k nemu tak, aby som ho mohla objať aspoň jednou rukou. Zdvihol hlavu a umožnil mi pozrieť do jeho slzami opuchnutých očí.

„Mrzí ma to, ja... nechcel som,“ šepol a ja som si ho k sebe ešte viac pritiahla.

„Ja viem, všetci to vieme, netráp sa, prosím, ľúb...“

„Všetci nie, otec ma nenávidí,“ prerušil ma a znova sklopil zrak. Nadvihla som mu bradu, aby sa na mňa musel pozrieť.

„To už nikdy viac nepovedz, otec ťa miluje, ja ťa milujem a nikto sa na teba nehnevá,“ snažila som sa dať do svojich slov čo najviac pokoja, aj keď mi trhalo srdce, že ho takto vidím. Položila som si hlavu na jeho rameno a chytila ho za ruku. Takto sme sedeli ešte pol hodinu, slová boli zbytočné, všetko bolo vyjadrené v objatí. Možno by sme tak sedeli ešte dlhšie, ak by sa mu nezačali zatvárať oči.

„Ráno je múdrejšie večera a ty potrebuješ spať.“ Postavila som sa a podala mu ruku, aby som pomohla vstať aj jemu. Zo skrine som mu vybrala pyžamo a natlačila som ho do kúpeľne. Využila som čas, kým si dával sprchu a rozostlala som mu posteľ. 

Keď vyšiel z kúpeľne, doslova som ho nastrkala do postele, zababušila do deky a ľahla som si k nemu. Musela som sa pousmiať. Môj syn je takmer o hlavu vyšší a vyzeráme už pár rokov na rovnaký vek, no pre mňa je to stále moje malé dieťa. S Nessie prestali starnúť pred ôsmimi rokmi a odvtedy vyzerajú na osemnásť. Neskutočne sa podobajú jeden na druhého. I keď Nessie má moju výšku a vyzerá krehká. Jej brat má naopak postavu po otcovi, len je o pár centimetrov nižší. Napriek tomu by nikto nikdy nepochyboval, že sú dvojčatá. Oči majú obaja zelené ako môj manžel za ľudského života a ich vlasy majú silne bronzový nádych. Majú aj jeho krásne rysy, len ústa zdedili po mne.

„Mami, nemusíš tu ostávať, otec sa bude hnevať,“ prerušil moje myšlienky.

„Mňa sa len tak nezbavíš,“ zasmiala som sa a začala som ho štekliť. Nechala som ho vydýchať, až keď som zahliadla náznak úsmevu na jeho perách. Sú aj s Nessie strašne štekliví a ja  si toto ich mučenie vždy patrične užívam. Nemajú možnosť brániť sa, som silnejšia. Predsa len v nich je polovička z človeka.

Hlavne som ho chcela priviesť na iné myšlienky. Otočil sa tvárou ku mne a pohladil ma po ruke. Zvažovala som, že sa spýtam, ako sa to presne stalo, ale keď som videla, že sa mu už zatvárajú oči, zavrhla som túto myšlienku. Na to sa môžem spýtať aj Alice.

Pár sekúnd po tom, ako bol Tonyho dych pravidelný, som začula nervózne podupkávanie nohou pred dverami. Žiť s jasnovidkou je niekedy naozaj des. Čo najopatrnejšie som vstala z postele, aby som ho nezobudila a vyšla som pred dvere.

„Bolo to fakt divné,“ spustila bez toho, aby počkala, kým sa niečo spýtam. „Nič som nevidela,“ poklepala si po spánku a nervózne prehrabla vlasy.

„Skús od začiatku, kde ste boli, čo ste robili? A poďme dole, nemá tak dobrý sluch, ale aj tak ho nechcem zobudiť,“ potlačila som ju k schodisku. Zišli sme do kuchyne a posadili sa oproti sebe k jedálenskému stolu.

„Už?“ spýtala sa netrpezlivo a ja som si len priložila ukazovák k ústam, aby som jej naznačila, nech je ticho. Započúvala som sa do zvukov v dome. Musela som sa pousmiať. Počula som len pravidelné oddychovanie Nessie a Tonyho a neznesiteľné Jakeovo chrápanie. Nikdy nepochopím, ako pri ňom môže Nessie spať. Keď som ani po ďalšej sekunde nezačula iný zvuk, bolo mi všetko jasné.

„Nemusíte počúvať natlačení na stenu, môžete prísť aj sem,“ šepla som. Z pracovne vedľa kuchyne okamžite vyšla Esme s Carlisleom, ospravedlňujúco sa na nás usmiali a sadli si vedľa Alice. Edward potichu zbehol po schodoch a posadil sa vedľa mňa. Ruku si položil na moje stehno a začal ma po ňom nežne hladiť. Za veľkého hrmotu dobehol aj Emmett a po ceste nezabudol zhodiť vázu. Našťastie ju rýchlo zachytil a vrátil na miesto.

„Zobudíš deti,“ sykla Rosalie, ktorá sa objavila hneď za ním a strelila mu výchovný pohlavok. Všetci pri stole sa uškrnuli. Pozrela som sa na dvere a čakala som na Jaspera.

„Jasper išiel na lov, bolo toho na neho veľa. Sám sa skoro neovládol,“ objasnila mi Alice a ja som jej naznačila, aby pokračovala.

„Dnes ráno mala prísť nová kolekcia od Diora a chlapci sa ponúkli, že mi pomôžu s taškami,“ začala.

„Iste, ponúkli,“ uchechtol sa Emmett a schytal znova pohlavok, tentoraz od Alice.

„Dobre, dobre, Jasperovi som sľúbila v noci malú odmenu a Tonymu, že bude mať odo mňa dva týždne s nákupmi pokoj,“ šepla a všetci u stolu sa rozosmiali. Aspoň na chvíľku nás to takmer hmatateľné napätie opustilo.

„A čo presne si ešte mohla po sedemdesiatich rokoch manželstva Jasperovi sľúbiť v posteli, aby to stálo za nákupy s tebou?“ uškľabol sa Emmett a tentokrát sa mu ušli pohlavky z oboch strán, jeden od Alice a druhý od Rosalie.

„Emmett, toto je vážna vec, neprerušuj sestru,“ uzemnil ho Carlisle.

„Pokračuj, prosím,“ posmelil ju Edward, lebo Alice sa stále tvárila, akoby sme jej pred nosom vysali srnku. No nakoniec sa spamätala.

„Okolo desiatej, keď už bolo tesne pred záverečnou, som ešte nutne potrebovala kúpiť jedny čižmy,“ začala s vysvetľovaním a ja som jej bola vďačná, že preskočila opis prvých piatich hodín nákupov.

„Tony si chcel ešte kúpiť niečo jesť, tak som mu strčila do ruky tašky, aby ich cestou vzal k autu a s Jasperom sme šli po tie čižmy. Neboli sme dlho, naozaj, možno desať minút.“ Smutne na nás pozrela.

„Ak by som vedela... nikdy by som tie čižmy nechcela.“ Podala som jej cez stôl ruku a ona ju vďačne prijala. Vedela som, že za nič nemôže. Nemala som v úmysle nikomu to vyčítať. Možno len sebe. To ja jediná som mohla za to, že sa časť štítu, ktorá prekrýva ľudské pachy preniesla len na Nessie. Možno, ak by som... Neviem, ak by som vedela, že čakám dve deti a prihovárala sa v tehotenstve obom. Ak by som nedúfala, že sa mi narodí jedno zdravé dieťa. Ak by som už v tehotenstve milovala obe svoje deti.

„Hneď, ako sme prišli k autu, vedela som, že sa niečo stalo. Cítili sme krv, bolo jej veľa. Rozbehla som sa k tomu miestu a nedýchala. Tá intenzita bola aj pre mňa neznesiteľná. Jasper bol na tom ešte horšie, ostal stáť desať metrov od toho tela. Tony už sedel na zemi, toho muža mal v náručí. Asi ho prepadli a dobodali, stratil veľa krvi, bola všade. Podľa mňa by aj tak neprežil,“ povzdychla si.

„Odviedla som Tonyho do auta a Jasper sa zatiaľ zbavil tela. Potom sme prišli domov a to už viete,“ dokončila, pozrela na nás a čakala otázky. Prvý sa odhodlal Carlisle.

„Takže ho nezabil len tak?“ spýtal sa, čo ho najviac trápilo.

„Nie, prišiel tam až potom, ako ten muž už silne krvácal a neodolal,“ šepla. Carlisle sa s úsmevom postavil a pozrel na nás.

„Tak si myslím, že sme to vyriešili. Každému z nás sa mohlo stať to isté a my sa nikdy nebudeme vzájomne odsudzovať za zlyhania, nech sú akékoľvek,“ pousmial sa. Použil slovo každému, aj keď jemu sa to za štyristo rokov nikdy nestalo, on nikdy nezlyhal. Napriek tomu zlyhania jednotlivcov neodsudzoval.

„Myslím si, že by sme pred Tonym o tom nemali hovoriť, pokiaľ nezačne on sám. A to platí aj pre teba, Emmett, žiadne hlúpe vtipy,“ prísne pozrel na syna. Ten len s vážnou tvárou prikývol. Dokáže si robiť srandu zo všetkého, ale pozná hranice a môjho syna úprimne miluje. Tak ako celá rodina.

„Dobrú, deti,“ postavila sa aj Esme a zmizli s Carlisleom na schodisku. Ostatní sa vytratili pár minút po nich. Zostali sme s Edwardom sami. Stále mal neprítomný výraz a hladil ma po stehne. Letmo som ho pobozkala na líce a on si ma k sebe pevnejšie pritiahol.

„Zlatko, dnes nie,“ zasmiala som sa a odtiahla. „Dnes strávim noc s iným mužom,“ uškrnula som sa.

„Tak bež,“ šepol a vtisol mi vášnivý bozk. Takmer sa mi podlomili kolená aj odhodlanie. Našťastie mal dosť rozumu za nás oboch a nechal ma ísť. Vybehla som na druhé poschodie, na chvíľku sa zastavila pred dverami našej spálne a potom som už len rýchlo prešla na koniec chodby. Otvorila som dvere a opatrne si ľahla vedľa môjho syna.

Autor: Ivka77 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Milujem obe svoje deti - 2. kapitola: