Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Memento Mori - 25. diel

08.09.2013 (18:30) • PrincessCaroline • FanFiction na pokračování • komentováno 8× • zobrazeno 1210×

Bolo mi jasné, že je vyvedený z miery. V dome panovalo úplne ticho. Pohladila som Renesmee po vlasoch a vstala z kresla. Kráčala som k Paulovi a snažila som si zachovať pokojnú tvár.

„Poďme von,“ zašepkala som, keď som šla okolo neho k dverám. Vedela som, že to bolo jedno. Počuli by nás aj o kilometer. No nechcela som byť pod dohľadom. Paul sa bez slova oprel o zábradlie a ja som sa oprela o dvere. Hľadeli sme na seba bez slova.

„Mohla si zavolať skôr. Tvoje zmiznutie mi spôsobilo priveľa bolesti,“ nadhodil Paul odmerane. Sklopila som oči. Takéto privítanie som si nepredstavovala.

„Je mi to ľúto. Našli ma a strážili ma. Nemohla som sa ozvať skôr,“ zašepkala som. Stáli sme tam oproti sebe, akoby sme si už ani nemali, čo povedať. Počula som jeho srdce tak isto, ako on moje. Jemné záchvevy pri tom, ako sme jeden na druhého prehovorili. Nemala som odvahu povedať niečo viac. Zdal sa, že sa s tým vyrovnal. Prečo ja nie? Si strašná masochistka.

„Čo sa s tebou stalo? Si iná.“ Jeho oči ma prepaľovali. Snažila som sa na neho pozrieť. Až príliš dlho som utekala pred pravdou.

„Vždy som bola iná, Paul. Nikdy som nebola úplný človek,“ povedala som pevným hlasom. Trhlo ním od prekvapenia. Zamračil sa.

„Si tiež upír? A čo tvoje srdce?“ Prudko som sa odrazila od dverí a prešla k nemu. Zastala som blízko k nemu. Cítila som jeho dych na mojej tvári.

„Pozri sa na mňa. Vyzerám ako upír? Voniam tak?“ spýtala som sa drsne. S kamennou tvárou na mňa pozrel. Potom pokrútil hlavou.

„Nie som upír.“

„Ani človek,“ dodal chladne. Zaklipkala som očami. Moje srdce búchalo silno v jeho blízkosti. Nič som mu na to nepovedala.

„Nie si tá, ktorú som poznal,“ povedal potichu a odlepil sa od zábradlia. Zdalo sa, že som dostala z jeho tónu takú facku, až sa mi rozmazalo videnie. Odstúpila som od neho. Nemalo to zmysel. Miloval len prelud. Otočila som sa chrbtom, aby som zakryla slzy, ktoré sa mi tlačili do očí. Chcela som vyraziť preč zo schodov, keď ma zachytil. Držal ma za ruku, no neotočila som sa.

„Miloval som ťa. Predstierala si to, čo bolo medzi nami po celý čas?“ Vytrhla som mu ruku zo zovretia.

„Bodaj by,“ zasyčala som naštvane a rozutekala som sa preč do lesa.

Kurva, toto mi bol čert dlžný. Čo som si myslela, že asi tak urobí, keď sem prídem? Bude mi nohy bozkávať? Bože, ja som zas všetko dokurvila! Prišla som o svoj jediný domov, čo som mala. Nechala som v štichu svoju vlastnú mamu a ešte som od seba odvrhla jediného tvora, ktorý ma kedy miloval. Zlostne som zrevala a preskočila rieku. Potkla som sa o skalu a padla na zem. Demetri. Rozplakala som sa viac. Paul. To bolelo. Nemôžem mať obidvoch. A po dnešku už ani jedného. Zlosť sa vo mne hromadila a tričko som mala mokré od sĺz. Nemala som silu sa postaviť znovu na nohy. Do uší mi bilo zurčanie vody. Bola som dole pri rieke. Musela byť ľadová. Utrela som si oči a pozrela ako dravo tečie. Nebola práve najplytšia. Keď tam padne človek, nemá šancu sa odtiaľ vydriapať. Roztrasene som sa postavila na nohy. Šla som pomaly k rieke.

Čo tak sa nechať trocha uniesť prúdom? Preč, aby som sa mohla spamätať? Vstúpila som prvou nohou a voda mi siahala skoro po kolená. Bola ľadová. Cítila som, ako mi myká nohou. Vkročila som aj druhou. Šla som ďalej. Bola široká a ja som sa snažila dostať sa až do stredu. Ledva som sa dokázala udržať na tom istom mieste. Nemala som už trpezlivosť a hodila sa do vody. Chytila som však spodný prúd a stiahlo ma to pod hladninu. Dávno som si nepoplávala. Začula som vo vode. Niečo ma chytilo za ruku a ťahalo ma proti prúdu. Padla som chrbtom na zem až mi skoro vybilo dych. V nose som cítila studený vietor a rozlepila som oči. Nado mnou stál Paul a triasol sa. Prekvapene som na neho pozerala. Čo tu robí? Upieral na mňa zlostné oči.

„Zbláznila si sa?“ vybuchol naštvane a obliekal si tričko. Nezmohla som sa ani na slovo. Zacítila som nostalgiu.

„Do vody ťa zásadne hádžem ja!“ Hodil sveter na zem vedľa mňa. Naštvane na mňa pozeral a zdalo sa, že každú chvíľu ma roztrhá na kusy. Nekontrolovateľne som sa rozosmiala. Pocítila som nekonečnú úľavu, keď mi to celé doplo. Hneval sa na mňa. Za to, že som skočila do vody. Zarazene na mňa pozrel.

„Čomu sa smeješ?“ spýtal sa udivene. Pokrútila som hlavou a pozrela na neho.

„Myslela som si, že ma nenávidíš,“ poznamenala som si a vyzliekla si mokré tričko. Ani som si neuvedomila, že sa trasiem na celom tele. Paul na mňa navliekol sveter.

„Myslel som si, že to nie si ty. Mýlil som sa,“ povedal a objal ma. Zacítila som neuveriteľné teplo. Bože, ako mi to chýbalo. To teplo, čo by ma vedelo rozohriať aj medzi studenými stenami Volterry. Nasúkala som sa, čo najbližšie k nemu a zavrela oči.

„Musíš si nechať vysušiť tie veci. Prechladneš,“ povedal a vstal aj so mnou. Pokrútila som hlavou a stále ho držala.

„Teraz nie. Nechcem sa od teba vzdialiť,“ povedala som potichu, ale úpenlivo. Vyzeral, že bojoval sám so sebou.

„Dobre.“ Dal si dole nohavice a podal mi ich. Zarazene som ich chytila. Videla som ho nahého už asi miliónkrát, ale teraz som cítila, ako sa mi hrnie krv do líc. Nemala som čas na premýšľanie. Predo mnou zrazu stál obrovský vlk a ľahol si. Hlavou mi kývol na chrbát. Nechápavo som na neho pozrela. Vedela som, čo chce. Ale prečo? Jeho oči boli netrpezlivé. Ako on.

Vyšplhala som sa na huňatý chrbát a on vyrazil. Stromy sa mihali okolo nás a on ma unášal niekam preč. Šli sme len chvíľu a ocitli sme sa v hustom lese. Zastal a po chvíli som mu podala nohavice. Chytil ma za ruku a viedol ma Ku skalnatému zrazu. Pod nami sa rozprestieral hustý les. Museli sme byť niekde v strede národného parku kam nikto nechodil. Sadol si a stiahol ma k sebe do lona. Vďačne som sa k nemu pritúlila a vdychovala jeho nádhernú vôňu. Objal ma a jednou rukou mi prechádzal po chrbte.

„Vieš, ako som si prial zažiť ešte raz takúto chvíľu?“ povedal potichu a zaboril hlavu do priehlbiny môjho krku. Nato sa strhol a zmätene na mňa pozrel.

„Cítim z teba upíra,“ zamrmlal znepokojene. Sklopila som oči.

„Možno, keď sa začucháš bližšie, tak zistíš, že niečo z upíra mám,“ zamrmlala som sklesnuto a zaborila hlavu do jeho hrude. Jeho nádherná vôňa.

„Nie, na tvoju vôňu som si už zvykol. Je to iná vôňa,“ trval na svojom. Trhlo so mnou, keď som si spomenula, že na tom mieste sa do mňa zahryzol Demetri. Cítila som radosť aj bolesť. Bolesť? Otvorila som oči a pozrela na Paula. Len som presvedčivo pokrútila hlavou. Pozeral na mňa trochu nedôverčivo. Nechcela som, aby som sa s ním pochytila. Bol výbušný a to som teraz nepotrebovala.

Aj keď ho predsa miluješ pre jeho ohnivú povahu. Pobozkala som ho, aby som mu vymietla myšlienky z hlavy. Dnes som chcela byť len s ním. Žiadne spomienky. Prekvapene zalapal po dychu a pozrel na mňa. Bolo mi to jedno. Vyšplhala som po ňom a privalila k zemi. V očiach som zazrela ten povestný oheň. Jedným ťahom mi vyzliekol sveter a prevalil ma pod seba. Zacítila som na jeho ihličnatej vôni niečo ďalšie.

Niečo, čo ju zjemňovalo. Vanilka? Pustila som to z hlavy po jeho nenásytnom bozku. O ďalšiu sekundu som už bola nahá a triasla som sa pod návalom emócií. Bolo to tak neočakávané a o to krajšie. Držal ma pevne za boky, divoko dorážal a niekedy ma len nežne bozkával. Nemohla som zabrániť sledu udalostí a ani nechcela. Cítila som sa vytrhnutá z môjho tela. Vznášala som sa v radosti a rozkoši. Nikdy v živote som si nemyslela, že sa to znovu stane. Že tentokrát to bude tak nespútané. Nechala som sa unášať.

Počula som jeho prerývaný dych pri uchu. Počula som ako mi šepká, že ma chce milovať navždy. A nakoniec, pri mojom vstupe do božského raja som počula ešte jedno slovo. Odpusť. Nemohla som sústredene rozmýšľať. Moja láska k nemu bola stále silná, no neprehlušila ostatné pocity. Ten pocit zrady sa mi rozliezal po chrbte a pálil. Demetri. Uvedomila si, že je jedno, s ktorým z nich by som chcela byť. Milovala som ich oboch, no nemohla som byť ani s jedným z nich. Zatvorila som oči. Aké poetické.

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Memento Mori - 25. diel: