Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Memento Mori - 19. diel

01.04.2013 (08:15) • PrincessCaroline • FanFiction na pokračování • komentováno 13× • zobrazeno 1641×

Nemyslela som si, že polrok v škole ubehne tak rýchlo. Že láska môže liečiť. Aspoň vo filmoch to tak hovorili. Všetci kamaráti, boli dobrí kamaráti. Upírí, vlčí a aj tí ľudskí. Po toľkých rokoch v Taliansku, som si konečne mohla nakladať so životom ako som chcela. Mohla som mať normálnych kamarátov, chodiť na party (aj keď z toho Paul penil), ulievať sa zo školy a tráviť s ním čas. Paul sa stal jednou z mojich priorít. Priorita udržať sa na žive a udržať na žive jeho. Byť s ním len, čo sa dalo. Bol plný života, elánu, tiež sarkastický a egoistický, keď sme boli u Emily, no inak nežný a milujúci. No trocha sa zmenil. Zdalo sa, že po Janinom útoku sa trochu uzamkol do seba. Niekedy, keď som ho len tak tajne pozorovala, hľadel pred seba a bol duchom neprítomný. Brali sme našu lásku inak. On sa stále trápil, že raz môže prísť tá druhá a ja, že raz to celé praskne. Nepýtala som sa na jeho rodinu a on sa nepýtal zas na moju. Zdalo sa, že sme úplne normálna dvojica, a pritom sme robili toľko vecí inak. Chcela som ostať vo Forks, nikdy sa nevrátiť a nikdy sa neodpútať od ilúzie. Lenže moja ilúzia stála mamu veľké úsilie a bola slabá. Preto bola stále preč. Nebola by schopná prežiť ani jeden prepad upíra. Ako by som vysvetlila Paulovi, že starnem oveľa pomalšie? Že niekde v okolí sto kilometrov behá moje dvojča, ktoré chce zahryznúť našu sesternicu a všetci ju chcú za to pretrhnúť? Že som miláčik aristokratických upírov? Že s každým nastávajúcim dňom sú všetci vo väčšom nebezpečenstve? Už som sa dozvedela, že Victoria si pravdepodobne založila bandu novorodencov. Teda, vedela som to len ja. Mne to doplo. Vicky sa neukázala tak, ako mi to sľúbila. Hoci začala som príliš počítať čas.  Nie som človek Trpko som si uvedomovala, že tu nemôžem byť dlho. Že to krásne nemôže trvať navždy. Ale ani som si nemyslela, že to bude tak neuveriteľne krátke.

Otvorila som oči. Cez závesy mi prenikalo jasnejšie svetlo. Ponaťahovala som si unavené svaly a šla odostrieť. Oslepil ma sneh, ktorý mi zakryl celé auto. Za mnou sa ozvalo nesúhlasné mrmlanie. Pozrela som sa na Paula ako si cez tvár tlačí vankúš.

„Zastri to! Inak ťa do toho snehu hodím,“ vyhrážal sa ospalo. Zaškerila som sa.

„Nebodaj si sa nevyspal,“ povedala som provokačne a znovu zastrela závesy. Vrhla som sa k nemu do postele a zakryla dekou. Áno, spala som u neho. Nebolo to prvýkrát. Zbožňovali sme chvíle ako tieto. Zbožňovali sme náš sex. Keď mi horúcimi dlaňami prešiel po studenom bruchu a stisol za zadok. Bozkával ako boh. Boh ohňa. V duchu som sa uškrnula. Koľká podobnosť. Ach, tá irónia. Nestihla som premyslieť, čo bude ďalej. Len sme opakovali celú noc.

„Si nádherná,“ zachrapčal a dotýkal sa ma. Prešla som rukami po jeho hrudníku. Bol tak mocný. Cítila som sa pri ňom taká drobná, no v bezpečí. Hlava sa mi nehorázne krútila.

„Chcem ťa, teraz!“ Všetko zapadlo do svojho miesta. Cítila som, ako sa slabo trasie. Stále sa bál, že sa neovládne. Pohladila som ho po širokom chrbte a donútila som ho, aby sa mi pozrel do očí. To mu trošku pomohlo. Zaryla som nechty do jeho chrbta a hryzla ho do krku. Zrýchlil tempo a zrazu do mňa neľútostne dorážal. Zastonala som a nechty zaryla silnejšie. Zatriasol sa a ja som ho prevalila na chrbát.  Zobrala som to vlastných rúk. Zrýchľovala som tempo. Chytil ma pevne za boky a pozeral sa mi do očí. Z nás dvoch vymizla všetka neha a ostala len túžba a pud. Cítili sme to obidvaja. To ma prinútilo byť tvrdou a zrýchliť. Páčilo sa mu to. Koniec nastal tak rýchlo, že nás oboch prekvapil. Náš sex bol len pudový. Živočíšny. Bez lásky a nehy. Len tvrdosť. Nevadilo to ani jednému. Nikto z nás sa nad tým nezamýšľal. Konečne som napoludnie vstala z postele. Nohy sa mi triasli ako po týždňovom maratóne.

„Musím skočiť domov. Charlie bude zas šalieť, či si ma nepredal niekam do zahraničia a musím pomôcť s oslavou. Vieš Claire si zaumienila, že oslava Adamových narodením  sa musí konať cez prázdniny,“ hundrala som otrávene. Pozeral na mňa z postele a neprehovoril. Šibla som smerom k nemu a ticho sme na seba pozerali. Po chvíli vstal z postele a pevne ma objal.

„Milujem ťa,“ šepol do vlasov a pobozkal ma. „A o štvrtej teda prídem.“ Usmiala som sa a obliekla. Zakývala som mu z dverí a bez nálady nasadla do auta. Nechcelo sa mi od neho. Dnes viac ako inokedy. Pri odchode som si stále pripadala ako z Friends with Benefits, nebyť jeho milujem ťa. Cestou späť som rozmýšľala nad tým, aký darček kúpim Paulovi. Jeho narodeniny sa blížili. Bola som tak zamyslená, že som si len zrazu všimla, že niečo leží na zemi. Začala som prudko brzdiť, chytila som šmyk, no obišla som to. Zabrzdila som a vydesene som pozerala do zrkadla. Na zemi ležal nejaký človek. Všade plno krvi. Srdce mi bilo až v hrdle. Odlepila som pohľad zo spätného zrkadla a pred autom som zbadala Vicky. Myklo ma od šoku až som skoro pridala plyn. Vypla som motor a vystúpila z auta.

„Si dnes nejaká vynervovaná,“ neodpustila si pobavenú otázku. Objala som ju a sadla na kapotu auta. Nakrčila nos.

„Fuj, smrdíš ako mokrý pes,“ zatiahla znechutene. Prekrútila som očami. Myslela som, že túto fázu mám už za sebou.

„Sú to priatelia,“ vysvetlila som jej stručne. Zlomyseľne sa uškrnula.

„Jedine, ak by si ich všetkých šukala.“ Na to som na ňu ostala nemo civieť.

„Si nechutná,“ vyprskla som. Zasmiala sa.

„Neviem, kto z nás. Je to v podstate zoofilizmus, ty a vlk. Fuj!“ Zoskočila som z kapoty.

„Sú to normálni ľudia, ktorí sa menia na vlkov.“ Vypleštila na mňa oči a zodvihla ruky na ústup.

„No, tak to by som už mohla začať chápať. Moja malá sestrička si užíva orgie s vlčím mužom, aké šokujúce.“ Mozog sa mi začal pozastavovať nad našou konverzáciou, ktorá nedávala absolútny zmysel. Nevnímala som už ani tému rozhovoru. Bola som sťastná. Že je oproti mne. Že ju vidím usmievať sa. Po toľkých rokoch.

„Ostaň so mnou,“ vyhŕkla som a chytila ju za ruku. Zamračila sa. Chytila som ju aj za druhú ruku a pevne ju stisla. Nemala som v úmysle ju nechať odísť.

„Rada by som, ale ja nie som tak kultivovaná aby som niečo také zvládla. A ešte k tomu, máme rôznych priateľov.“ Vtom sa narovnala.

„Nemám ďalší čas. Už sú blízko a nechcem, aby si nás zmýlili. Ešte si ťa nájdem,“ vyhŕkla Vicky a než som stihla zaregistrovať, vyšmykla sa mi a utekala do lesa. Zlostne som zafučala a rozbehla som sa za ňou. Nenechám ju už utiecť. Vyhodila som z hlavy všetky zábrany, všetky problémy. Ona je moja sestra a ja ju potrebujem! Šla som za jej pachom, snažila sa zrýchľovať, no rýchlo som prišla k limitom. Počula som jej beh a vrčanie, keď zistila, že ju sledujem. Pár kilometrov za sebou som počula vlkov. Musím ju dobehnúť skôr ako oni. Neviem koľko sme bežali, stromy sa príliš mihali na to, aby som počítala kilometre. Odrazila som sa od skaly a preskočila už tretiu rieku. Pridala som do kroku a zavrčala. Uhýbala sa mi, snažila sa ísť okľukou. Lesy redli, hory sa začali strácať a zacítila som viac morského vzduchu. Slnko začalo zapadať a ja som stále držala jej smer. Zrýchlila tempo a po chvíli sa mi stratila. Teraz alebo nikdy. Odrazila som sa od spadnutého stromu a zrýchlila. Svet sa mi rozkmital, mojou pokožkou preletel elektrizujúci pocit a ja som mala pocit, že som preletela cez ľadovú sprchu. Prudko som zabrzdila a zbadala som svetlá. Všade samé svetlá.  Nohy sa mi zaborili do mäkkej zeme a ja som si zakryla oči. Oslepovalo ma to. Chvíľu som si zvykala na svetlo. V šoku som zistila, že som pri prístave. Som pri Seatlli. Moja videnie a sluch sa zlepšil. Mala byť tma ale ja som videla akoby bol len zamračený deň. Zadívala som sa  do vody. V mojom odraze svietili dva zelené smaragdy. Pretrhla som ilúziu. Moja nočná mora. Celé telo ma hrialo novo nabitou energiou. Počula som každý lístok v okruhu pár kilometrov. Kam teraz? Do Forks nemôžem takto. Musím ísť za mamou. Ponesiem za to následky. Vicky sa mi už znovu stratila. Musím, čo najrýchlejšie zmiznúť.

„Sophie?“ zaznel za mnou hlas. Hlas, ktorý mi rozklepal kolená, prefackal ma, urobil zo mňa lavínu citov, spŕšku nadávok, a hlavne to najpodstatnejšie, prebudil túžbu i nenávisť. Otočila som sa a bez zamrkania sme na seba pozerali.

„Demetri,“ zašepkala som.

______________________________________________________________________________________________________________

Dlho som vyberala dievča, ktoré by mi sedelo...

                       Victoria                                                          Sophie

Autor: PrincessCaroline (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Memento Mori - 19. diel: