Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Medzi nebom a peklom - Prológ

06.03.2013 (07:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 2490×

Bella

Nový rok. Konečne maturita, a potom Edward splní, čo sľúbil. Viem, že ho to trápi, ale bude to lepšie. Pre nás oboch. Viem, snaží sa, aby ho nelákala moja krv, no predo mnou to nezatají.

Vošli sme do triedy. Jass, Ang, Eric a Mike sa smiali a rozprávali sa, aké boli prázdniny. Ja a Edward sme zamierili k úplne zadnej lavici. Zazvonilo a všetci sa usadili. Trieda stíchla.

„Vítam vás v poslednom ročníku. Prajem vám veľa úspechov...“ zrazu sa zarazila a všade bol šumot.

„Niekto chýba,“ ozrejmil mi Edward, keď som na neho s prosbou pozrela.

Zrazu sa otvorili dvere a učiteľka si vydýchla. Do triedy vošiel chalan vysoký asi tak ako Edward. Chudý ako špilka, aj keď kde tu sval bol, ale na Emmetta nemá. Mal čierne nohavice a tričko. Vlasy v miernom rozcuchu.

Pozrela som na Edwarda a ten sa len mračil.

„Čo je?“ Buchla som do neho.

„Neviem mu čítať myšlienky,“ zašepkal a ja som stuhla. Čože?!

„Takže, žiaci, toto je náš nový študent. Prišiel s rodičmi z Aljašky, čiže dúfam, že sa k nemu budete správať slušne. A tam vzadu vedľa pána Cullena a slečny Swanovej je voľná lavica. A teraz k učivu...“ Učiteľka mlela ďalej a ja som pozrela na Edwarda. Iba tupo hľadel na stôl. Vytrhla som papier z notesu a rýchlo som načmárala otázku: Je jeden z vás?

Odkaz som mu posunula. Prečítal si ho a ladným krasopisom mi odpísal: Nie a papier mi posunul naspäť.

Tak čo potom je? Posunula som mu papier a trochu sa pousmial začal klepkať ceruzkou o stôl a mykol hlavou k tabuly aby som dávala pozor. Keď som pozrela na tabuľu bola zapísaná schémami a poznámkami čiže som rýchlo začala opisovať.

Nemohla som sa ubrániť a cez vlasy som nakukla k novému žiakovi. Vôbec nedával pozor, len si listoval v akejsi knihe viazanej v koži.

Zazvonilo a on bol medzi prvými, ktorí vyrazili preč z triedy.

„Jasper nás chce vidieť pred jedálňou,“ povedal a ja som nič nenamietala a išla som hneď za ním.

„Čo myslíš že je?“ Nadviazala som potichu na debatu na papieri.

„Neviem. A to ma desí.“ povedal Edward, chytil ma za ruku a pridal do kroku.

„Edward. Čo sa deje?“ zahromžil Jasper a zvyšok Cullenovcov okrem nás troch vôbec nič nechápalo.

„Je tu nový chalan. Nie je upír a neviem mu čítať myšlienky,“ oznámil Edward.

Nasledovala dlhá debata, v ktorej sa v podstate nič moc nevyriešilo, keďže sme vedeli iba o tej knihe, že je buď punkáč, alebo emák a okrem toho nič. Nevedeli sme ani to, ako sa volá. To som dostala za úlohu zistiť ja, aj keď Edward bol proti.

Keď som si cez ďalšiu prestávku zistila, že má skrinku skoro vedľa (3 skrinky), tak som k nemu prišla.

„Ahoj,“ pozdravila som a čakala som na odpoveď. Ale tá stále nie a nie prísť.

Chalan na mňa prekvapene pozrel.

„Som Bella Swanová. Ty si ten nový, že?“ Vystrela som ruku.

„Jetro Brawn.“ Potriasol mi rukou a ďalej sa šmátral v skrinke.

„Ak by si potreboval pomôcť len povedz.“ Nahodila som a on na mňa pozrel so zdvihnutým obočím.

„Myslím, že tvoj frustrovaný priateľ by mal niečo proti tomu. Počkaj nechodila si na Middle school vo Phoenoxe?“ Tým mi vyrazil dych.

„Jasné. Prečo?“ Nechápala som, pretože som si ho nepamätala.

„Keď som bol u iných náhradných rodičov, tak som mal brata ktorý s tebou chodil do triedy. Pamätám si ťa. Našťastie mi k osemnástke dali títo rodičia voľnosť a vlastný byt. No bude môj, až si ho splatím, ale to sa nejak zbúcha. Stále lepšie, ako žiť s desiatimi deckami.“ zasmial sa a zavrel skrinku.

„To verím,“ zasmial sa Edward, ktorý sa zrazu objavil za nami, skoro som schytala infarkt.

„Ahoj.“ Jetro sklopil hlavu, vzal si učebnicu Biológie a knihu v koži a išiel preč.

Počkala som, kým zájde ďalej.

„Nič som nezistila,“ zašomrala som.

„Ibaže bol v tom istom čase ako ty vo Phoenixe,“ skonštatoval Edward.

„To nič nedokazuje!“ zašepkala som nahnevane.

„Máš pravdu.“

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Medzi nebom a peklom - Prológ: