Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Medzi nebom a peklom - 2. kapitola

12.03.2013 (09:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1978×

„Chcela si tú knižku,“ zjavil sa pri mne Jetro keď som stála pri skrinke. Nesmelo mi podával knižku viazanú v koži.

„Dám na ňu pozor, sľubujem.“ Opatrne som ju vzala a odložila som ju do tašky.

„Len o nej nikomu nehovor,“ povedal a poobzeral sa.

„Jasné. Hodíš ma domov? Auto mám na šrot. Včera som pichla gumu a Edward aj s rodinou išli k priateľom.“ Jasné, že nešli, ale je slnečno a on nesmie ísť na slnko inak by všetci tušili že nie je človek.

„Pravdaže. Ale budeš ma musieť navigovať. Som rád, že trafím domov,“ zasmial sa. Ja som zatvorila skrinku a kráčali sme uličkou.

„Takže nie som jediné nemehlo? Potešujúce,“ zasmiala som sa aj ja.

„To ti teda pekne ďakujem. Vieš koľko sklamania ma stála v minulosti moja dôverčivosť?“ zdvihol obočie, ale hlavu mal stále sklonenú k zemi. Niečo ho trápilo.

„Viem. Tiež som si to zažila.“ Potom sme už len mlčky kráčali k jeho autu. Bol to starý ošúchaný volkswagen golf. Sadol si za volant je vedľa neho.

„Pôjdeš ako keby si išiel k obchodu, ale zabočíš doprava. Potom ťa už budem navigovať.“ Zaradil rýchlosť a auto s rachotom vyštartovalo. Na moje však svojim hlukom nemalo, ale oproti Edwardovmu to poli ako výbuchy z dela.

No stalo sa niečo divné. Jetro asi odbočil zle a mieril smerom preč z Forks.

„Jetro, musíme sa vrátiť.“ Nereagoval. Išiel stále ďalej. Chytila som mu ruku na radiacej páke. Bola teplá. Nebola horúca ako Jakova ani studená ako Edwardova.

„Nemusíš sa báť. Upír nie som,“ povedal a preradil.

„Kam teda ideme?“ Došli sme k lesu. Prudko zabrzdil a otočil sa ku mne.

„Ty nechápeš, o čo tu ide. Nepochopila si, o čom som ti rozprával ten príbeh?“ zahľadel sa mi s prosbou do očí.

„O dievčati roľníka...“

„Bella! Ty si vážne nepochopila, že som rozprával o tebe? A ten krásny syn doktora. To je tvoj Edward. Bella, ak ťa Edward premení, stane sa niečo zlé. Vlastne to niečo zlé sa už deje. Ver mi. Edward to tuší.“ Nenechal ma ani dopovedať a už mi skočil do reči. Keď to dopovedal a vyrazil mi dych otočil auto a než som sa stihla spamätať už sme uháňali naspäť do Forks.

Auto zrazu nadskočilo.

„Asi sme dačo prešli. Prosím nevychádzaj. Ak ti je život milý, ostaň v aute.“ Dostal ma.

Vystúpil z auta a zatvoril dvere. Kľakol si k niečomu za zadkom auta. Keď sa zrazu postavil, stála oproti nemu nejaká postava. Tackavo sa blížila k nemu.  Niečo na ňu zakričal. Vystrel ruku. A postava letela dozadu. Rýchlo nasadol do auta a dupol na plyn.

„Čo to bolo?“ Stále pozeral na cestu a nejavil známky toho že by mi chcel odpovedať. Tak som to vzdala. Vytiahla so knihu z tašky a začala som si ju prezerať.

„Takže tie dorochy sú vlastne niečo ako duch, ktorý prináša zimu.“ Chcela som si spresniť to čo som si práve prečítala a vlastne aj nadviazať rozhovor.

„Nie tak úplne. Skôr zmrazia všetko na vôkol... A... Počkať. Ty to vieš prečítať?“ zarazil sa a pozrel na mňa.

„No ne vôbec však je to napísané normálne,“ povedala som na svoju obranu.

On otvoril doširoka oči a išiel ďalej.

„Môžem ťa ešte poprosiť? Vie, že som ti sľúbil, že ti ju požičiam, ale niečo mi napadlo a chcem sa na to ešte raz pozrieť.“ Za jazdy som mu podala knihu.

Odviezol ma domov a ospravedlnil sa za všetok stres. Odchádzal však ešte čudnejší ako keď som ho videla prvýkrát

 „Si doma nejak skoro. Kde je Edward?“ spýtal sa ma Charlie rozvalený na gauči a sledujúci televíziu. Bolo to už nejak tak zvyčajné že som sa nad tým ani nepozastavovala.

„Je s rodinou preč. Vravela som ti to.“ Už som chcela ísť hore.

„Bells. Volal Jake. Vraj  sa ti chce ospravedlniť a chce začať odznova a ... Čo ja viem čo ešte. Zájdi prosím za nim. Vyvolával tu celý čas.“ Charlie sa ani nepozeral mojim smerom. Ďalej hľadel na televíziu.

„Idem mu zavolať.“ Vybehla som hore schodmi a zhodila tašku.

Vytočila som Jakovo číslo a ozval sa mi odkazovač. So známym: „Zanechajte mi odkaz.“

„Ahoj, Jake. Tu je Bella. Volal si Charliemu. Ja mám auto v keli, čiže nemôžem prísť. Keby si dorazil s motorkou, mohli by sme ísť k tebe. Ozvi sa.“ Zložila som a hodila telefón na posteľ.

Otvorila som učebnicu a začala som za učiť. Vtom tom začula hluk na ulici a vedela som, kto to je.

 Jake.

Pozrela som z okna a moje predpoklad sa splnili. Zakýval mi a ja som zbehla dolu.

„Idem  s Jakom do La Push,“ zakričala som a zavrela som za sebou dvere.

„Vedel som že sa ozveš.“ Keď som sa na neho pozrela, zhrozila som sa. Na čela mal veľkú jazvu.

„Zasa si sa pobil?“ Vedela som, že povie áno. Sadla som si za neho a dala som si prilbu.

„Vlastne nie. Zrazilo ma auto,“ povedal pokojne, naštartoval a vyrazili sme.

Zrazilo ho auto? Dnes? Je možné, že sme to boli my?

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Medzi nebom a peklom - 2. kapitola: