Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Mám umrieť, to nezmeníš - 3. kapitola

16.07.2010 (13:00) • rossieC • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 934×

List som položila do trávy a zhlboka sa nadýchla. Nádych, výdych, nádych, výdych. Aj tak mi to nepomohlo a po mojej tvári sa začali kotúľať slzy. Slzy, ktoré sa ešte pre nikoho nevyliali, ani pre René, ktorú som brala ako svoju vlastnú matku. Pomohla mi zo všetkým. Zrazu som pocítila v hrudníku bodaví pocit. Naraz som mala pocit, že sa na mňa všetko sype. V lese bolo ticho, prerušované mojím trhavým dýchaním. Prečo mám pocit, že som sama. Sama na celom šírom svete. Ako je možné, že si vlastne nič nepamätám. Už neraz som sa na to René pýtala, ale ona sa vyhla odpovedi alebo povedala, dozvieš sa to v praví čas. Ale kedy bude ten praví čas. Veď je mŕtva, ako mi to chce povedať?  Vylezie zo záhrobia? Veď tam mám list aj od René! Bože ako na niečo také môžem zabudnúť, som až taká blbá? Šmátrala som okolo seba rukami, no vôbec som nemohla nájsť obálku. Kde som ju ja krava dala!? Začínal ma ovládať strach. Čo keď sa nikdy nedozviem, kto vlastne som, ale to už viem poloupír. Kde je tá zatratená obálka! Pomaly som strácala nervy. Oblial ma pot. Rukami som to tu snáď celé presnorila, ale keďže je už tma, hľadá sa mi ťažšie. Postavila som sa a čo nevidím? Po celý čas som na tej obálke sedela. Znova sa mi po tvári začali kotúľať slzy. Prečo som ju len nenašla skôr? Cítim sa ako negramotná. Áno som debil, to je jediná možnosť. Keď prúdy sĺz ustali vytiahla som z obálky aj druhý list.

Bella, keď toto čítaš, som už mŕtva. Chcela som sa poistiť, keby som ti to nebola schopná povedať osobne, tak som napísala tento list. Zo svojho detstva si nič nepamätáš. Môžem za to ja. Áno, len ja. Určite sa divíš ako som to urobila. Stretla som upíra. Volal sa Paul. Teraz už vieš, že upíri môžu mať dar. On jeden mal. Môže človeku upraviť pamäť ako len chce. Požiadala som ho, nech tú tvoju vymaže. Viem, že bude lepšie, keď si to nebudeš pamätať. Ľutovala by si veľa vecí.

Mala si brata. Prepáč mi to, ale nechala som ho tam v lese. Tvoja matka mi povedala, či sa postarám o jej dcéru, nie o 2 deti. Ešte k tomu poloupíre. Napísala som list aj jemu. Neviem ako sa naučila čítať, ale dúfam, že vie o tom, kto je. Dala som mu meno Ryan. Prosím, nevyčítaj mi, že som ho tam nechala. Skús sa do mňa vžiť.

Bella, vyzeráš na 17, ale už máš 24. Aspoň vieš naisto, že si nesmrteľná a nestarneš. Už v siedmych rokoch si vyzerala ako teraz. Potrebovala si krv, ja som ti však dávala každý deň menej, až si sa odnaučila piť. Ak ju ochutnáš, myslím, že ti bude chutiť. U Charlieho neostávaj dlho. Po štyroch rokoch sa odsťahuj, ľuďom by bolo nápadné, že nestarneš. Pamätaj, Charlie si myslí, že si jeho dcéra!

Keďže som si prečítala list od tvojej matky, ešte raz sa ospravedlňujem, zistila som o tebe toto. S porovnaním s človekom si až príliš krásna, bledá a ľadová. Si veľmi silná. A to veľmi, neraz si zbúrala steny v byte v ktorých sme žili. Si taktiež rýchla no na to si nejako zabudla, prepáč. Máš aj ľudské potreby. Spať, však moc dlho nemusíš, však ty už vieš. Myslím, že by si mala piť krv, stačí zvieracia, tak ako to robila tvoja matka počas tehotenstva. A aké máš zmysly? Vieš, že to ja vedieť nemôžem. Ty musíš posúdiť, či vidíš, cítiš, alebo počuješ niečo viac ako človek. Viac som o tebe nezistila, srdiečko. Možno máš nejaký dar, ale to budeš musieť zistiť sama.

Skús nájsť  Ryana. Neviem, či ešte žije, ale pokúsiť sa o to môžeš. Držím palce v novej škole. Na bankovom účte máš peniaze na rozbeh. Kreditku máš vloženú v obálke.

Teraz je už večer, čo? Poznám tie tvoje večerné vychádzky do lesa. Tak sa zober a bež domov, aby Charlie nemal strach. Nezablúď, poznám tie tvoje orientačné zmysly.

René.

Listy som vrátila do obálky a strčila si ju do vrecka. Obzrela som sa okolo mala pravdu. Krajina bola ponorená do tmy. Na obzore bolo vidieť jemnú stopu po západe slnka. Rýchlo som odvrátila tvár a bežala som tam odkiaľ som prišla. Teda to som si myslela až kým som sa neocitla v hustom kroví. Poobzerala som sa okolo, že sa vrátim. Naraz som  však nevedela odkiaľ som prišla. Mám pocit akoby mi niekto vygumoval mozog. Rozhodla som sa ísť po pravej ruke, ale mala som pocit, že som čím ďalej tým hlbšie v lese. Tak, teraz sa vyštverám na strom a uvidím medovníkovú chalúpku, pomyslela som si ironicky. Kráčala som však ďalej a ďalej. Pocítila som neznámu vôňu, celkom mi zamotala hlavu. Bola tam však, akoby prímes nebezpečenstva. Srdce sa mi hlasite rozbúšilo a ja som pocítila príval adrenalínu. Odrazu som chcela ísť hlbšie a hlbšie za tou vôňou. Neviem však ako, ale otočila som sa a rýchlym krokom som pálila preč. Krv mi pulzovala v žilách a ja som búšenie svojho srdca cítila až v hlave. Príval adrenalínu vystriedal príval strachu. Cítila som ako sa mi klepú nohy, ruky, vlastne celé telo. Spomalila som a poobzerala som sa. Mojimi očami som však nič nezahliadla. Chrbát som pritlačila k stromu a modlila som sa nech to stretnutie prežijem. Mala som pocit, že nebezpečenstvo je už blízko. Cítila som tu vôňu, po ktorej som pred chvíľou šla. Upír. Nik iný to nemôže byť. Počula som tiché kroky na pravej strane. Potom sa ozvalo mohutné vrčanie. Zachytila som pohľad zlatých očí, lesk bronzových vlasov v mesačnom svetle. Potom som pocítila prudkú bolesť na pravom spánku ocitla som sa  v tme. No zbohom, som mŕtva. Nič iné ma nenapadlo.

2. kapitola Ω 4. kapitola

Kapitolu je pre ACullen, RenQaCullen a Zuzka7.

Ďakujem za krásne komentáre.

P.S.: Áno bol to Edward, aj tak si myslím, že ste na to prišli.

Autor: rossieC (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Mám umrieť, to nezmeníš - 3. kapitola: