Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 5. kapitola

20.06.2011 (13:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 35× • zobrazeno 4629×

5. kapitola

Bella:


Kto by veril, že Edward tak rýchlo vyrastie? Ja teda nie. Stále nemôžem uveriť tomu, že ho dnes už čaká prvý deň v škole. Tých päť rokov prešlo strašne rýchlo a ja si každým dňom uvedomujem, že on je, narozdiel od nás, smrteľný človek. Keď vyrastie, budeme ho musieť nechať ísť vlastnou cestou.

Edward o našej identite, samozrejme, nevie. Skrývame to, hráme sa na ľudí, pravidelne s ním jedávame a večer chodíme akože spať. Nechcem, aby sa to dozvedel. Nechcem, aby nás hneď znenávidel. Má síce len šesť rokov, ale šikovnejšie dieťa som ešte nevidela. Je priveľmi bystrý. Čítať sa naučil už pred pár mesiacmi a odvtedy sa neodtrhne od knižiek. Presne ako sme hovorili, vyrástol do samej krásy. Krajšieho prváčika ste určite nikdy nevideli.

Už keď sme ho prvýkrát pred tromi rokmi priviezli do škôlky, zbehli sa okolo neho všetky dievčatá, aby mohol byť ich kamarát. Stále mám pred očami ten výraz, keď sa na mňa vtedy pozrel. Len sťažka som dokázala odísť pri tom smutnom výraze.

Trávime spolu takmer každú sekundu. Myslím, že bez seba nevydržíme ani chvíľočku. Edward je na mne závislý a jemu sa nedá odolať. Preto som sa obávala tohto dňa. Dňa, keď budeme od seba odlúčení pol dňa. Edward nastúpi ako prváčik na základnej škole a ja so súrodencami musíme nastúpiť na strednú školu vo Forks.

Včera večer ma Edward odmietal pustiť, keď vedel, že musí ísť zajtra prvýkrát do školy. V noci spinkal a ja som ho pevne u seba držala. Hladila som ho po bronzových vláskoch a vychutnávala si pohľad na toho anjelika.


„Rose, kde si tak dlho? Čakáme len na teba!" kričala som na svoju sestru.

„Veď vieš veľmi dobre, že sa prezlieka," poznamenal Edward znudene. S Emmettom sme vybuchli od smiechu. Carlisle s Esme sa len potichu chichotali.

Emmett si kľakol k Edwardovi a vážnym pohľadom sa na neho pozrel. „Edward, potom mi nezabudni povedať, koľko si zbalil dievčat a koľko balilo teba, dobre?" spýtal sa ho.

„Emmett." Pokrútila som len hlavou a nechala to tak.

„Už idem," ozvala sa Rose z poschodia a konečne kráčala dolu. Samozrejme, musela mať to najodvážnejšie oblečenie.

„Tak poďme!" Všetci išli do áut, no mňa zastavila Edwardova ruka. Kľakla som si a pozrela som sa do jeho zelených očí.

„Čo sa deje, miláčik?" spýtala som sa ho a pohladila ho po strapatých vláskoch.

„Belli, sľúb mi, že ma budeš čakať po škole," šepol nežne. Smutne som sa na neho usmiala a dala mu bozk na čelo.

„Sľubujem, anjelik." Edward sa zoširoka usmial a už cupital s taškou na chrbte do garáže. Rozosmiala som sa a išla za ním. Bol neskutočne roztomilý. Nasadla som do auta s Edwardom a išli sme spolu len my dvaja.

„Tešíš sa?" spýtala som sa ho cestou, keď bol potichu, inokedy mu idú ústočká stále a teraz nič.

„Trošku, ale bol by som radšej, ak by si tam bola so mnou." Blažene som sa usmiala nad jeho slovami.

„Neboj sa, zvládneš to. Bude tam aj Lizzie," uistila som ho. Lizzie bola jeho veľmi dobrá kamarátka už od škôlky, aj keď to ona sa s ním chcela kamarátiť, Edward vraj žiadnych kamarátov nepotrebuje, keď má nás. Ale ja chcem, aby mal normálny ľudský život, priateľov, šťastnú budúcnosť...

„Ja chcem teba, nie Lizzie. Naposledy sa ma pokúšala pobozkať, ale ja mám radšej, keď mi dávaš ty pusinku na líčko," šepol a trochu sa začervenal. Potichu som sa zachichotala, a už som parkovala pred základnou školou. Otvorila som Edwardovi dvere a dala mu tašku na chrbát. Všetci sa na nás pozreli a ich pohľady pristáli na Edwardovi. Ani sa im nečudujem. Alice mu obliekla čierne nohavice a k tomu bielu košeľu. Bol to proste neodolateľný prváčik.

„Bella, poď už, nestíhame." Všetci sa rozlúčili s Edwardom a popriali mu veľa šťastia, no ja som vedľa neho ešte ostala.

„Ver mi, bude sa ti tam páčiť, po škole ťa počkám, dobre?" Dala som mu bozk na čelo a usmiala sa na neho.

„Ahoj, Belli." Zakýval mi a Esme s Carlislom s ním išli do triedy. Ešte raz som sa za ním obzrela a všimla som si, že sa na mňa tiež pozrel. Mrkla som na neho a nasadla do auta. Z oka mi skĺzla malá neposlušná slza a vyrazila som do školy. A tam sa znova opakovalo to isté. Všetci na nás hľadeli s úžasom a takmer slintali. Možno by mi to malo lichotiť, ale bola som znechutená.

„Emmett, môžeš začať počítať, koľko chalanov pozve dnes Rose na rande," rýpla som si do neho za to, čo povedal Edwardovi. Aspoň si môže začať rátať aj on. Emmett privrel oči a nahnevane sa rozhliadol po parkovisku, kde väčšina chalanov vyzliekala moju sestričku pohľadom. Zasmiala som sa a vykročila do školy. Museli sme sa ísť zapísať a potom sme išli do svojich tried. Ja s Alice a Jasperom sme v druhom ročníku, Emmett s Rose sú v treťom ročníku.

Prvú hodinu som mala s Jasperom, tak sme išli do učebne dejepisu. Všetky pohľady pristáli na nás, len som prevrátila očami a sadla si do poslednej lavice s Jasperom.

„Zvládaš to?" spýtala som sa ho, určite mu museli tie pocity liezť na nervy.

„Povedzme, že môžem byť rád, že tu nie je Alice," poznamenal so smiechom.

„Znova je tu polovica chalanov nadržaná ako... ?" spýtala som sa znudene.

Jasper vyprskol od smiechu. „Keby len polovica."

Usmiala som sa a moje myšlienky hneď zaleteli k Edwardovi. Ktovie ako sa má? Dúfam, že sa mu tam páči. Našťastie sa nemusím báť, že by nemal nejakých kamarátov, ani si nechcem predstaviť, koľko dievčat okolo neho behá.

„Je to poriadku, neboj sa," uistil ma Jasper.

Škola ubehla celkom rýchlo. Boli síce nervy kvôli všetkých zvedavcom, ale už som si zvykla. Našťastie sme mali len krátke vyučovanie, tak som išla po Edwarda. Bohužiaľ, v ostatné dni pre neho bude musieť chodiť Esme.

Šmykom som zaparkovala pred jeho školou, keď zazvonilo a deti vybehli z tried, až som uvidela Edwarda. Rozhliadal sa po parkovisku. Zoširoka som sa na neho usmiala, keď ma uvidel, rozbehol sa ku mne. Vletel mi do náručia a na líce mi dal veľkú pusu.

„Zlatíčko, uškrtíš ma," poznamenala som, keď ma nechcel pustiť, ale je samozrejmé, že by mi nič neurobil.

„Chýbala si mi," šepol mi do ramena a pustil ma.

„Ty mne tiež, anjelik. Ako sa ti páčilo?" spýtala som sa.

Všimla som si tie malé iskierky v jeho očiach. „Dobre," povedal jednoducho a chytil ma za ruku. V aute som ho posadila dozadu a išli sme domov. Celú cestu bol tichučko a stále mi ma prezeral, sledovala som ho v zrkadle. Keď som zastavila pred domom, už u neho všetci stáli. Emmett si ho zobral do náručia a začal sa s ním točiť.

„Tak, počítal si?" spýtal sa ho.

„Jasné, nebalil som žiadnu a mňa balilo asi sto," odpovedal mu. Zachichotala som sa nad jeho vážnym výrazom. Natiahol ku mne ruky, tak som si ho zobrala. Všetci sa ho hneď začali vypytovať, ako bolo. Edward mi sedel na kolenách a pevne ma držal za ruku. Vychutnávala som si jeho prítomnosť a bozkávala ho do vláskov.

4. kapitola - 6. kapitola

V tejto kapitolke mal ísť pôvodne do Edward ešte len do škôlky, ale keď som si všimla, že sa tak strašne tešíte, až bude z neho teeneger, tak som to trochu zrýchlila. Snáď vám to nevadí. A v ďalšej by už mohol byť Edward ako sedemnásťročný. Teda, ak budete chcieť.

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 5. kapitola: