Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Malý chlapček - 12. kapitola

01.08.2011 (09:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 33× • zobrazeno 4397×

12. kapitola

Bella:

„Ďakujem, že si sa so mnou odviezla a robila mi spoločnosť, cítim sa s tebou krásne,“ šepol a už mi otváral dvere. Omámene som vystúpila.

„Toto som nečakala,“ poznamenala som hanblivo, keď sme prechádzali okolo všetkých áut. Nenašiel sa asi jediný človek, ktorý by na nás nezízal.

„Ja áno, len sa priprav na tie klebety, ktoré sa budú o nás šíriť,“ zasmial sa a otvoril mi dvere. Rýchlo som vbehla dovnútra, aby som utiekla pred tými pohľadmi.

„Asi by sme nemali byť spolu na verejnosti,“ odvetila som so smiechom.

Zamračil sa. „To by som nedokázal.“ Šibalsky na mňa mrkol a zastavil, keď sme už boli pri mojej triede.

„Uvidíme sa na obede,“ povedal mi a natiahol zrazu ruku k mojej tvári. Prstami ma pohladil po líci, čarovne sa usmial a išiel do svojej triedy. Mala som šťastie, že boli dvere otvorené, lebo by som do nich v omámení asi vrazila. Len sťažka som sa posadila a pretrela si tvár, aby som sa spamätala. Takto to som sa nikdy necítila.

O chvíľu si ku mne prisadol Edward, len kývol hlavou a položil si knihy na stôl.

„Čo sa s tebou znova deje, Edward?“ spýtala som sa ho zmätene.

„Nič, čo by sa malo diať? Len som sa zle vyspal,“ odvrkol, dlane si položil na stôl a oprel si o ne bradu.

„Aha.“

Steven:

Bola taká rozkošná. To jej krásne červenanie mi stále na tvári vyčarovávalo úsmev. Je taká nežná a jemná. Nemohol som si to priznať, ale zaľúbil som sa do nej. Pri nej zabúdam na všetko, čo bolo v minulosti. Ona sa akoby stala mojim osobným anjelom.

„Čo sa tak priblblo usmievaš?“ spýtal sa ma ten jej veľký brat – Emmett.

„Povedal by som, že tvoja sestra ma úplne vyvádza z miery,“ priznal som, ale asi som to nemal robiť. Predsa len je to jeho mladšia sestrička. Aj som mal pravdu...

„Hej, dávaj si pozor! Ublížiš mojej sestričke a ostane z teba len prach. Nikdy nedovolím žiadnemu hajzlovi, aby jej zlomil srdce,“ upozornil ma a tváril sa fakt dosť nebezpečne.

„Nemám s ňou žiadne vedľajšie úmysly, cítim sa s ňou skvelo. Je strašne rozkošná.“ A znova som sa priblblo usmieval.

„Tak to teda je. Proste moja malá sestrička. Myslím... teda, ak by niečo medzi vami bolo, tak budeš jej prvá... prvá láska,“ koktal Emmett. Myslím, že to ani nechcel povedať, ale všimol som si, že on taký proste je. Ale dosť ma prekvapilo, čo povedal. Nemohol som tomu uveriť, muselo mať o ňu záujem stovky chlapcov či mužov.

„Naozaj ešte nikoho nemala?“ spýtal som sa ho trochu ohromene.

„Nie, ale ani jej to neskúšaj povedať, lebo ma prizabije.“ Zachechtal som sa nad tým jeho vážnym výrazom. Tipujem, že on je hlavným klaunom ich rodiny.

„Dobre. A keď sa môžem spýtať, ako ste sa vlastne dostali k Edwardovi?“

Emmett sa zamyslel. „Bella s Carlisleom ho našli v lese, Bella si ho chcela hneď nechať. Najskôr to bolo ako by bola jeho matka, starala sa oňho. Miluje deti a v tomto mi je jej strašne ľúto - nemôže mať žiadne...“ Emmett sklesol, obaja sme ostali zachmúrení. Možno to bolo skoro, ale hneď sa mi vyjavil obraz seba, jej a nášho bábätka. Bol to krásny obraz, prekrásny. Ale nereálny.

Emmett si nakoniec vytiahol mobil a písal si esemesky s Rosalie, ktorá mala hodinu vedľa. Mal som pocit, že začne o chvíľu slintať.

Moje myšlienky sa stále vírili okolo nej. Mal by som jej kúpiť nejaké kvety. Na takom poriadnom rande som nebol také storočie, ale vlastne išlo vždy len o sex, takže som asi nikdy nemal ozajstné rande. To miesto, ktoré jej chcem ukázať, je nádherné, ale viem, že pri jej kráse to nebude nič, úplne ju zatieni, oči budem mať len pre ňu. Keď som si spomenul na tie jej plné pery ružovkastého odtieňu, mal som chuť ju hneď pobozkať.

Mal som chuť držať ju vo svojom náručí, zaboriť si tvár do jej mahagónových vĺn a nadýchnuť sa tej sladkej vôňe, ktorú cítim vždy, keď okolo mňa prejde. Bože, ja ju zbožňujem. Som v tom až po uši, som totálne zaľúbený do tej princeznej.

Edward:

Bolo to strašné, sedel som vedľa nej a sledoval ten zasnený výraz. Márne som si mohol predstavovať, že sníva o mne, ale všetko bolo len okolo neho. Keď skončila hodina pred obedom, líca sa jej mierne začervenali a išli sme na obed. Bola taká krásna, až sa mi z nej podlamovali nohy. Bol som si svojimi citmi k nej stopercentne istý, ale ona sa to nikdy nedozvie, nesmie. Pokazil by som tým celý vzťah medzi nami. Možno by som si naozaj mohol nájsť nejaké dievča a zabudnem na ňu. Možno sa tým moje city k nej zmenia a budem ju brať len ako sestru.

Keď sme boli takmer pri jedálni, zbadal som Stevena s Emmettom. Emmett sa, ako vždy, olizoval s Rose, čím urobili také menšie kino a Steven so širokým úsmevom pozeral na Bellu. V tejto chvíli som si pripadal úplne zbytočný. No zrazu sa mi okolo pliec ovinula malá ruka. Alice.

„Vďaka,“ naznačil som jej perami. Len sa usmiala, obišli sme Bellu so Stevenom a išli do jedálne.

„Budeš v poriadku?“ spýtala sa ma, keď som si bral jedlo.

„Myslím, že áno.“ Povzbudzujúco som sa pousmial. Keď sme si sadli, pohľad mi skĺzol k pultom s jedlom. Obaja tam stáli, Bella mala znova líca rozkošne červenkasté. Musel som to priznať, ale pozeral na ňu zaľúbene, až príliš zaľúbene.

Keď sa obaja otočili smerom k nám, rýchlo som sklopil oči a vrhol sa do jedenia. Stoličky sa posunuli a Bella si sadla vedľa mňa, Steven hneď oproti nej. Jasné, aby na ňu mohol vidieť. Bože, bolo mi z neho zle. Mal by sa spamätať.

„Kam idete dnes vlastne von?“ spýtala sa Rose Belly. Musel som prevrátiť oči, čo dosť pobavilo Jaspera.

„To je prekvapenie,“ odpovedal ten slizký upír. Bella sa naňho krásne usmiala a ja som mal v tej chvíli chuť vzdychnúť nad toľkou nádherou. Ale jej oči patrili len jemu, na mňa sa ani len nepozrela, ale nezazlieval som jej to. Aj keby vedela o mojich citoch, nemohli by sme byť spolu. Esme s Carlisleom by neuznávali takýto vzťah, aj keď sme len nevlastní súrodenci.

„Edward, dnes po škole ideme všetci na nákupy, mohol by si ísť s nami,“ navrhla mi zrazu Alice. Videla, v akom som rozpoložení.

„Poobzeráš sa po nejakých babách...“ povedal Emmett zamyslene a stále prikyvoval s hlavou, asi si to už predstavoval.

„Fajn, pôjdem,“ súhlasil som. „S tými babami máš pravdu, už to začína byť nuda a takmer každý chalan z ročníku chodí s nejakým dievčaťom.“

Zrazu sa mi do hlasu nabrala radosť. Áno, toto bol môj hlavný problém. Stále som si všímal len Bellu, všetky dievčatá som ignoroval, a to ich bolo naozaj dosť. Áno, musím si nájsť nejaké dievča!

Bella:

Sledovala som Edwarda, ako sa mu zrazu rozjasňuje tvár. Akoby si niečo uvedomil, niečo mu urobilo radosť a potešilo to aj mňa. Konečne vyzeral šťastne, ale prečo?

Vtom mi zavibroval mobil vo vrecku. Zmätene som ho vytiahla, oprela sa o stoličku, aby mi naň nikto nevidel a otvorila som novú správu.

Nechceš si ísť radšej sadnúť von, kde je menej ľudí? Prudko som zdvihla hlavu, Steven sa na mňa sladko usmieval.

„Idem si radšej sadnúť von, je tu príliš dusno,“ oznámila som svojim súrodencom.

„Idem s tebou,“ odvetil rýchlo Steven. Rose na mňa mrkla a Emmett sa zachechtal, asi sa v tom pekne vyžívali.

Steven mi zobral podnos s jedlom a ja som išla poslušne za ním. Musím priznať, že mi pohľad skĺzol na jeho zadok a takmer som zavzdychala. Bol neskutočne sexi a ešte k tomu aj gentleman. Je vôbec možné, aby niekto taký existoval?

Vonku bolo len pár ľudí, čo jedlo, tak sme si sadli, čo najďalej od nich.

„Dúfam, že ti to nevadí, ale cítim sa príjemne, keď som s tebou sám,“ povedal to s takou úprimnosťou, až som mala pocit, že sa roztopím.

„Nie, nevadí mi to, pri stole nás bolo až príliš veľa,“ súhlasila som s ním. Zoširoka sa usmial a zrazu ku mne natiahol ruku. Jeho nežné prsty mi prešli po spánkoch až po bradu. Zachvela som sa pod tým dotykom a privrela som viečka od toho krásneho pocitu.

„Si nádherná, Bella,“ šepol a jeho zlaté oči na mňa upreli nežný pohľad. Ach, bol taký sladký.

„Ďakujem, ešte... ešte mi to nikto nepovedal.“ Bože, zase som musela povedať takú blbosť. Vzchop sa, Bella!

„Tak to musia byť všetci slepí. Plánoval som to síce až na naše dnešné rande, ale mám strašnú chuť ťa pobozkať,“ priznal a mne sa zatočila hlava. Pomaly sa ku mne nakláňal, oči mi skĺzli k jeho plným perám. Samovoľne sa mi privreli viečka a Steven sa mi nežne otrel o spodnú peru. Zavzdychala som a opakovala jeho pohyb. Bolo to krásne, bola som v tom až po uši. Takto beznádejne zaľúbená som mohla byť len do tohto upíra.

11. kapitola - 13. kapitola

Túto kapitolku by som chcela venovať kikuske za jej krásne slová, ktoré ma podporili v písaní. Ďakujem ti. A všetkým vám ďakujem za komenty pri minulej kapitolke. :)

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Malý chlapček - 12. kapitola: