Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ludus quum fatalis 9.kapitola

23.09.2009 (12:15) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1788×

Hra osudu

9.kapitola

Moje tehotenstvo bolo naozaj zvláštne. Raz mi bolo dobre inokedy som vracala a inokedy ma dieťatko tak kopalo až mi to polámalo pár rebier. Ale môžete nenávidieť niečo s kým ste neustále spolu? Nedokážem zabiť niečo čo milujem. Tak ako nedokážem nenávidieť Edwarda tak nedokážem nenávidieť to malé. Edward ma prosil, sľuboval, žobral nech to dieťa môže Carlisle dať preč. Ale vždy som odmietla a ešte som sa s ním ani nebavila. Chcel zabiť môjho futbalistu! Tak som to dieťatko stihla nazvať. Keďže ma stále kopalo a snívalo sa mi o dokonalom, bronzovlasom chlapcovi zo smaragdovými očami.

Bol to môj futbalista alebo Ej. Môj Ej. Aj teraz som sa z Edwardom nebavila. Sedela som v našej spálni a znudene prezerala všetky kanály na našej plazmovej televízii. Musela som odísť naspäť do Volterry. Lebo Carlisle aj napriek tom, že je lekár, nedokázal zohnať krv, pre môjho futbalistu. A Aro mohol krvi nazbierať koľko chcel. Takže teraz som v šiestom mesiaci a moje bruško je tak povediac pekné zaoblené a vypuknuté. Ale ak si dám šaty alebo tričko do zvonu tak ma neodhalia. Do školy sa mi už nechcelo chodiť a vo Volterre nijaká škola nebola. Teda áno bola ale nie pre upírov alebo poloupírov a ja som ,samozrejme, všade musela chodiť s Edwardom.

Aj keď mu teraz Aro odkázal trón musel veľa vecí poopravovať ale niečo riešiť nestarala som sa o tom, po pravde ma to ani nezaujímalo. Stále som sa v poslednom čase s Edwardom iba hádali. Stále mi chcel niečo kupovať. A ja som nič nepotrebovala ale on to vždy nedodržal. Vrcholom bolo keď mi kúpil zámok. Vo Francúzku. Vo Versailles. Skoro ma hodilo o zem! A ja som si vždy myslela že nie je na predaj ale edward povedal, že ak si Volturi všetko je na predaj. Edward bol stále preč a neskoro v noci chodil domov. Teda on bol stále doma ale neskoro chodil ku mne. A ja som nesmela chodiť von z hradu. Aj keď som chcela zdrhnúť Felix alebo Emmett či garda ma dotiahla naspäť. Nemohla som nič bola som ako nesvoj právna. Teda mohla som chodiť po hrade ale počúvať tie nesmrteľné, hlúpe upírky ktoré si mysleli že zvedú Edward. A zase od rána do večera sa okolo mňa skákalo, ale koho by po mesiaci bavil režim dňa: raňajky o dvanástej, potom prechádzka, obed, manikúra, pedikúra, kozmetika, dejiny a tak ďalej a tak ďalej. Cullenovci tu nemohli byť tak často. Nieže nemohli, nechceli.

Chápala som ich. Kto by chcel dva krát do týždňa počúvať ľudský nárek. Aj ja som musela vypadnúť aspoň do záhrady. Rada som sledovala kvetinky a motýliky ako opeľujú kvietky. Potom ma zase odtiahli do hradu. Že vraj preto aby ma nezabili. Svojmu malému futbalistovi som rozprávala rozprávky ale ani to ho nebavilo. Začalo nespokojne kopať . Ej mal taký zvláštny režim. Vždy dva krát za týždeň bol neuveriteľne silný. Vždy mi zlomil rebro a ja som musela piť krv. Iba krv. Zvykla som si.

To som celý deň ležala na posteli, prepínala jeden program za druhým a chlastala krv. Nie ja som nepila ja som naozaj chlastala. Bola som ako alkoholička ale ja som nepila alkohol ale krv. Tak potom som bola krvocholička? Blbosť. A takými to blbostiami som sa zaoberala celé dni. Edward neskoro večer prišiel a skoro ráno odišiel. Charliemu som tiež volala ale o tom čo robím som mu musela klamať. Aj keď som bola trošku okrúhlejšia túžba po Edwardovi neutíchala. Práveže rástla a rástla. Opýtala som sa Andrei či by sme sa mohli milovať a ona povedala áno.

Ale Edward bol iného názoru ak som si ho niekde odchytila a chcela ukojiť moju túžbu povedal, že ublížime dieťatku. Bol taký chladný a odtiahnutý a aj keď som chodila do izby nahá nič to s ním nerobila. Nič. Začínala som mať podozrenie, že má inú upírku ale Alice povedala že nie. Tak som začala byť chladná aj ja. Asi posledných pár dní chodil ku mne častejšie ale zo začiatku nič nechcel dovoliť a ja som to vždy zdala ale teraz som bola rovnaká ako on. Chladná ako kus ľadu.

Ležala som na asi tristo vankúšoch, to som si iba tipla, možno ich tam je aj viac, mala som na sebe tuniku do zvonu a trojštvrťové nohavice. Pod mojim bruškom som mala plnú misu uhoriek a nutely. Uhorka plus nutela rovná sa pochúťka sveta. Alebo chleba s nutelou a na to uhorky mňa! To som mohla od rána do večera. Ej mal radšej krv aj tú som pila. To bol vždy ako dezert. Pozerala som nejakú telenovelu a strašne som plakala. Všetky moje emócie boli akosi zväčšené a podnietenejšie. Keď som nebola tehotná tak ma hocičo nerozplakalo ani Titanic a teraz?

Jedna telenovela a ja som vyplakal skoro všetky kapesníky čo sme mali na hrade. Keď sa u mne pridalo ďalšie telo. Kto iný ako Edward. Poláskal ma po líci. To bola jeho hra. Rozvášniť ma a potom utiecť, preto som sa ním teraz ani nerozprávala, včera sme zašli tak ďaleko. Obaja sme boli iba v spodnom prádle. Pobozkal na krk. A rukou mi sťahoval nohavičky keď sa zdvihol a odišiel. A mňa tam nechal roztúženú.

Odstrčila som jeho ruku a odtiahla sa na úplný koniec postele. Povzdychol si a ľahol si ku mne. Namazal si prst od nutely a potrel mi nimi pery, už už som si to chcela dať dole a vynadať mu keď mi ruky uväznil a vášnivo ma pobozkal. Jazykom zlízol všetku nutelu.

„Čo? Už si dostal chuť?“

„Bella prosím nechajme to tak.“

„Jasné nechajme to tak!“ zavrčala som. Odsotila som jeho ruky ktoré mi blúdili po bruchu a odišla trucovať do kúpeľne. Bola som ako decko ale čo! Nemal ma naštvať. Hovoril že mi dá všetko čo budem chcieť a toto mi odmieta dať? Napustila si vaňu vyzliekla sa a ešte som dala aj penu do kúpeľa. Vlasy vypla do drdola. Pena skoro všetko zakryla, trčala mi iba hlava. Do rúk som si nabrala troška peny a fúkala ju po celej kúpeľni. Veľmi som sa pri tom smiala. Keď som bola šťastná ja tak bábätko ani nehovoriac. Hladkalo ma zvnútra. No keď, že bola voda chladná tak som sa začala umývať. Otočila som sa po hubku ale už tam nebola. A zrazu mi začalo niečo drhnúť chrbát.

„Edward?“

„Áno, láska“

„Čo to robíš“

„Umývam ti chrbát, môžem?“

„Keď ti poviem nie tak aj tam ho umyješ ,nie?“

„Áno, aj tak.“

Umyl ma úplne celú a keď mi umýval prsty na nohe a sedel chrbtom ku mne. Zatiahla som ho za tričko a on spadol do vody.

„Bella!“

„Áno“

„Čo robíš“

„Ťahám ťa do vody!“ Umyl mňa ale odo mňa sa nechcel umyť. Už som to nevydržala a vybuchla som.

„Máš niekoho iného kto ti umýva chrbát! Alebo to je niektorá! Budem hádať Tanya alebo Violet! Však áno krásne a nesmrteľné! Načo tebe bude nudné ľudské dievča a ešte tehotné! A škaredé! No načo?!“ zakričala som na prekvapeného Edwarda. Stála som v osuške pred vaňou.

„Bella tak to....“

„Prestaň!“

„Bella, ale..“

„Hovorím ti mlč!“

„Bella, nechaj si to vysvetliť.“

„Ahá, takže niekoho máš!“

„Nie, ale.“

„Preboha, aké ale!“ slzy sa mi pustili po tvári. V izbe som zhodila uterák, zaviazala som sa županom a vyletela von z izby. Nevedela som kam bežím ale išla som na druhé krídlo hradu. Otvorila som prvú izbu. Mala som šťastie bola prázdna a veľká posteľ ma vábila. Krb bol okamžite pripravený na zapálenie, a nad ním boli zápalky. Počkala som kým sa rozohriala celá izba zhodila som zo seba župan a nahá sa stúlila na veľkej posteli stočila som sa okolo môjho malého balóniku.

„Pšššt mamička je tu. Nič sa nestalo. Pšššt. To bude dobré. Mamička sa pohádala s tvojim otcom nič viac.“ Hmkala som môjmu futbalistovi melódiu, ktorú som si práve vymyslela a Ej bol pokojný. Aj keď nebol nejako zvláštne rozrušený. ..

Premkli ma výčitky svedomia. Takto sme sa s Edwardom ešte nikdy nepohádali. Nie tak aby nás počul celý hrad. Nemala som na neho tak nakričať, veď Alice mi hovorila, nemá inú upírku. Ale nejako sa to vo mne nazbieralo. Asi o hodinu si ku mne niekto ďalší ľahol. Mala som iba zatvorené oči, nespala som. Niekto sa sklonil k môjmu uchu.

„Bellinka spinkáš“ Edward. Ja by som sa mala ísť k nemu líškať a nie on ku mne. Zanedbáva ma. Moje túžby po jeho tele zanedbáva a to mi vadí.

„Nie, už nie.“

„Prepáč , že som ťa zobudil.“

„Edward, čo chceš“

„Teba.“ Zašepkal a vkĺzol pod perinu rukou.

„Si nahá? Píjemné potešenie.“ Zapriadol a počula som ako sa uvoľňuje pracka jeho opasku.

„Prečo to robíš? S pocitu viny?“

„Nie, nemám právo si ťa hocikedy vziať“

„Nie, to teda nemáš!“ zavrčala som a chcela sa postaviť no držal ma pevne.

„Čo si vôbec myslíš že sa ti poddám hocikedy a ty si nenájdeš nikdy čas? Alebo keď bude čas tak nebudeš mať chuť?! Som fakticky zvedavá kto ti tú chuť berie!“

„Bella! Prestaň hovoriť také nezmysli!“ otočil si ma smerom k čelu.

„Ja, že hovorím nezmysli?!“

„áno, niekedy. Teda keď si myslíš, že ťa podvádzam. Bella, láska moja, moje mačiatko, moja bábika nikdy ale naozaj nikdy by som ťa nedokázal podviesť.“

„Tak potom prečo? Chceš aby som sa z tej túžby zbláznila!“

„Nie, to nechcem ale potom si vášnivejšia.“

„Vášnivejšia? Tak ty chceš vášeň!“ strhla som zo seba prikrývku a sadla si na Edwarda obkročmo cez jeho pás. Rifle som stiahla dole. Tričko čo mal na sebe som mu vyhrnula a pobozkala ho na jeho hruď. Každý jeden sval som mu pobozkala. Jeho perám som sa zásadne vyhla. Až asi po hodine keď som láskala jeho hruď, pretočil pod seba.

„Ty ma trápiš!“ obvinil ma a pobozkal medzi prsia. Dával pozor aby ma nepriľahol a neublížil Ejovi. Prešiel mi po bruchu, prsiach kľúčnej kosti až k perám.

„Prečo?“ zadychčala som.

„Čo prečo?“

„Prečo ma odmietaš.“

„Nedokážem Vám ublížiť.“ Vydal sa na dlhú cestu po mojom tele.

„Ale tým, že ma nechceš mi ubližuješ.“

„Ja viem, a mrzí ma. Snáď mi to odpustíš.“ Pobozkal ma na vnútornú stranu stehien.

Ani neviem ako, ani neviem kedy. Som zaspávala spotená po vášnivej noci na jeho pleci. Neviem kedy sme začali ale mohli byť tak deväť preč a my sme sa od seba odtrhli keď už slnko bolo na oblohe...

Zobudila som sa na pradenie do ucha. Otvorila som oči. Ešte stále som Edwardovi ležala v náručí. A on mi priadol do ucha. Hladkal mi nahé bruško.

„Bré ráno.“ Pobozkal ma.

„Ahoj, láska. Ako si spinkala?“

„Celkom fajn.“ Pozeral sa tak sústredene na moje brucho.

„Čo sa stalo?“ prstami som mu zdvihla hlavu, aby sa mi zahľadel do očí.

„Ako sa bude volať“

„Čo navrhuješ?“

„Keď dievčatko tak určite Isabella.“

„Nie, určite nie Isabella.“

„Prečo?“

„to je také moc o používané.“

„tak o tom pochybujem.“

„Ako sa volala tvoja matka, Edward?“

„Elizabeth.“

„A bábätko musí mať priezvisko Volturi?“

„Myslím, že je lepšie ak má také meno. Upíry budú mať rešpekt.“

„Takže keď dievčatko Rennesme Elizabeth Volturová ale z toho sa jej zlomí jazyk. Mne sa ale vždy páčilo meno Kornélia. Páči?“ opýtala som sa Edwarda.

„Je to krásne meno.“ Povedal mi a zamilovane sa mi zahľadel do očí.

„Nie nie je! Aj Kornélia je moc ošúchané.“

„Ale môžeme ju volať Nessie.“ Navrhol Edward.

„Ako morská príšera?“

„Napríklad.“

„Dobre s tým sa zmierim, možno. A ak to bude chlapec tak určite Edward.“ Povedala som pevne.

„Má cenu ťa presviedčať?“

„Nie, asi, nie.“

„Hm, tak to asi vzdám. Čo by si teraz povedala ak by sme išli navštíviť Cullenovcov?“

„To myslíš vážne?!“

„Samozrejme. Teda pozveme ich do tvojho zámku.“

„Do Versailles?!“

„Áno.“

„Má cenu teba presviedčať?“

„Nie.“

„Tak ale ešte než ich stihneš zavolať, možne niečo stihneme...“ nedokončila som a už ma umlčal svojimi perami...

Za dve hodiny som si balila oblečenie kozmetiku a iné potrebné veci. Edward odišiel zistiť či tam budem v bezpečí. Bolo nádherné sa pozerať do jeho zamilovaných očí a vidieť tam tú túžbu a lásku a hlavne vernosť. Po tom som v živote túžila. Po Edwardovi. Milujem ho a vždy ho budem milovať. Nedokážem prestať. Myslela som na Edwardové pery, bozky, jeho pokožku, tú jemnosť a nežnosť keď sa so mnou miloval, ale zrazu sa Edwardová tvár pretransformovala do inej tváre. Bledosť nahradila tmavú, červenú pokožku a Edwardové nádherné zlaté oči nabrali tmavohnedý odtieň. Bola to tvár Jacoba Blacka...

Ako sa asi má môj ľudský priateľ? Má sa dobre má aj on nejakú ľudskú lásku? Možno, že aj jeho láska je tehotná a keď sa spriatelíme budeme obe kočíkovať. Od Edwardovi som si vybojovala aby sme sa potom aspoň na chvíľu vrátili do Forks. Aby aspoň raz Charlie videl svoju vnučku. Jacob bol môj kamarát, najlepší. Určite bude rád, že som si našla lásku. Určite to pochopí ale čo k nie? Nebol do mňa zaľúbený, našťastie. Niekto ma zozadu objal.

„Všetko zabelené?“

„Áno, zobrala som ti dvanásť košieľ, šesť nohavíc, spodné prádlo a ostatok tam bude alebo ho pôjdeme dokúpiť.“

„Ty a nakupovať?“

„Samozrejme, za chvíľu budem tvoja žena ,dúfam, a musíš vyzerať reprezentatívne.“ Utrápene sa mi zahľadel do očí.

„Prečo so povedala ´dúfajme?“

„No čo keď si to rozmyslíš? Ja ti porodím dediča a teba už ku mne nič neviaže.“ Zahľadela som sa do zeme. Zdvihol moju ľavú ruku.

„Nič?“ poláskal mi bruško.

„Nedokázal by som ti to dieťa zobrať. A nedokázal by som tomu dieťaťu zobrať matku.“

„Tvoja manželka alebo Violet by mu tú matku mohli nahradiť.“

„Nahradiť, nie dať.“

„Čo ak je toto iba zaľúbenosť? Čo ak tá po rokoch vyprchá?“

„Nevyprchá, nemusíš sa báť a ak áno ,čo sa nestane, mi Félix sľúbil že ma zabije.“

„NIE! Ty musíš žiť!“

„Ale s tebou.“

„To je jedno ale musíš žiť.“

„Bella,...“

„Pšššt! Daj ruku!“ zobrala som mu jeho dlaň, vyhrnula si šaty a položila mu ju na moje bruško. Ej sa práve prvý krát pohol. Bolo to niečo nádherné. Nie len také slabé pohyby ale teraz ako keby niečo spravil. Preložil si jednu nohu alebo niečo iné. Bol to taký úžasný pocit. Edward sa na mňa šťastne zahľadel.

„To bolo...nádherné.“

„Ja viem. Však Ej. Si náš malý chlapec. Náš miláčik.“

„Ako si ho to práve nazvala?“

„No ja si sním vždy pokecám. A musela som ho nejako nazvať a keďže to bude chlapec a tak Edward, tak som mu vymyslela prezývku Ej, vadí ti to?“ celá červená som s apozerala na čierne parkety a huňatý koberec.

„Ako vieš, že to bude chlapec?“

„Cítim to.“ Bola to pravda. Môj jeden sen mi povedal, že t bude chlapec. A verím mu. Nádherný chlapec. S bronzovými vláskami a zlatými alebo zelenými očami. Bude to celý Edward a bude nádherný.

„Cítiš to?“ posmešne sa ma opýtal.

Pleskla som ho ruke a tým som udrela aj bábätko. Nespokojne ma jemne koplo do brucha. Zasmiala som sa. Sladko som sa Ejovi prihovorila. Otočila sa Edwardovi chrbtom a ľahla si na posteľ.

„Pšššt. Miláčik, maminka ti nechcela ublížiť, len ocko maminku vytočil a tak mu to odplatiť ručne stručne, pššt, Ej.“

„Bella?“

„Áno?“

„Ak chceš, môžeme Cullenovcov prekvapiť a môžeme priletieť a potom aj z Forks odletieť.“

„Áno! A pôjdeme konečne aj k Charliemu a ukážem mu tie fotky z ultrazvuku! Aby videl svoju vnučku! Bude to také prekvapenie.“

„Ako chceš, láska.“

„Kedy letíme?“

„Aj teraz, teda ak sa na to cítiš.“

„Poďme! Poďme! Poďme!“ skandovala som po celom hrade a ťahala Edwarda niekam. keď sme dorazili do kuchyne a tam som videla ako Gianna vykladá nutelu ani som nečakala na povolenie a už som všetkých desať balení držala v rukách aj s lyžičkou a ťahala Edwarda do garáže.

Mal som na sebe blúzku zastrčenú v sukni aby bola vidieť príčina môjho odchodu. chcela som ukázať Charliemu, prečo neprídem domov. v lietadle sme boli iba my dvaja. ja a Edward. garda bola iba Jane a Alex. naša garda teda len Edwardova ale aj mňa mali ochrániť. nikoho iného sme nepotrbovali. Jane nás aj s Alexom dokonale ochránia.Ležala som opäť rozvalené na sedačke prvej triedy a v Edwardovom náruči. mi bolo naozaj dobre. konečne opäť uvidím Charlieho a Jacoba a Angelu. Cullenovci sa presťahovali do Forks opäť. aby nenabrali podozrenie, že sa vyparili, zničoho nič, z rána do večera. bola som taká spokojná, všeko bolo presne tak ako malo. tehotenstvo bolo pokojné a šťastné. Edward sa konečne preniesol cez tému sex a Charlie sa o mňa nebál keď som mu povedala, že prídem. a keď som mu povedala že aj s prekvapením, tak sa zdal až nadšený. s Renné som prestala komunikovať, teraz má svoj život a ja konečne svoj. pozrela som sa na môj prstienok a na moje veľké bruško. Šiesty mesiac, ani veriť sa mi nechce! a koľko som sa toho obávala! A bránila! A nakoniec som našla muža mojich snov a otca mojich detí. detí?! Nie, bohužiaľ, iba jedného dieťaťa. Ja už nebudem viac matka. iba raz.

Môj dávny sen sa mi rozplinul pred očami. Sen o vekej rodine a veľa detí. Pohladkala som si bruško. A veď neskôr, môžeme spraviť to čo Esme! Dieťa si adoptujeme. Ak bude Edward chcieť. Ale prežijem pôrod? Možno ani nie. Možno zomriem skôr ako uvidím svojho futbalistu. Alebo malé dievčatko. Čo ak to Carlisle nestihne? Čo ak zomriem? Začala som sa báť smrti. Aká je smrť?

Veľa ľudí hovorí, že ako zaspávanie, ale veď oni sami to nemôžu vedieť.Nikto sa zo spárou smrti nedostal. Alebo je proces smrti bolestný? už nikdy nemusím otvoriť oči. Už nikdy sa nemusím dotknúť Edwardovej pokožky, jeho pier. Možno nikdy neuvidím svoje dieťa! Nepodržím si ho v náručí. Nikdy sa nepozriem do dokonalých očí a tvári mojej druhej rodiny nikdy sa nemusím pozrieť do vráskavej tváre môjho otca. Jacobovej tváre. a čo je hlavné nikdy nemusím vidieť Edwarda! Čo ak sa to naozaj stane? čo ak....zomriem?

Neviem, Ale Carlisle mi sľúbil, že spraí aj nemožné aby ma zachránil. a ja mu verím...

pozrela som sa na Edwarda, vyzeral taký pokojný. Ešte, že mi nevie čítať myšlienky. Zase by sa trápil a to ja nechcem, nemôže sa trápiť! nesmie! Mal prehodenú ruku cez moje plecia. Ak mám zomrieť tak pripravená. poobzerala som sa či je Jane naozaj v kabíkne a potom si obkročmo sadla na jeho lono. Prekvapene na mňa pozrel.

"Čo to robíš, Bella?"

"Chcem ťa, hneĎ, teraz, okamžite!" začial čo som ho lačno bozkávala na krku a postupne mu vyzliekala košeľu. Bolo to dosť komplikované. S vekým bruchom som sa k nemu nemohla úplne natlačiť. Ale Ej akokeby vycítil, že chceme byť sami a úplne som na neho zabudla. je to naozaj inteligentné dieťa.

"Bella!"

"Čo sa deje? Vari sa Ti to nepáči?" prešla som mu po celej línii jeho hrude. Netrpezlivo mi vyzliekol sukňu a nohavičky. a aj napriek tomu, že asi tri metre od nás sú dva upíry s dotieravým sluchom, sme si naplno užívali. Hrýzla som Edwardovú pokožku, napriek tomu, že bola tvrdá a bol to ako hrýzť do kameňa, bolo to vzrušujúce. Edward ma nedočkavo ťahal za vlasy a škriabal na chrbte. musel si dávať pozor aby ma nepohrýzol. neprežila by som keby som prišla o futbalistu a Edward o trón. teda nie ale našli by mu nejakú inú nevestu a ja by som odišla na vedľajšiu kolaj.

Keď Edward, konečne, spojil naše telá v jedno a Netrpezlivo sa vo mne pohyboval, myslela som, že vybuchnem šťastím. Konečne som mala aj jeho telo, ktoré mi do včerajška odopieral. zarosila sa mi čelo, ktoré som si obtierala o Edwardové líce. Sklopili sme operatká na ruky a vytvorili si celkom pohodlnú posteľ. Aj keď tie vo Volterre boli oveľa lepšie a komfortnejšie. O tri hodiny sme sa spoločne obliekali. Edwardové pery a ruky sa až často zastavovali na mojom bruchu. Teraz som si ti vychutnávala, mohla som byť stále hore. Inak som bola stále pod Edwardom. nieže to nebolo dobré ale aj tak. Edward sa obliekal ale mne sa nechcelo.

"Edward?"

"Áno, láska?"

"Mne sa nechce obliekať." zaskučala som a Edward sa usmial na koniec ma obliekol on. Takže teraz som opäť ležala na jeho hrudi. napadlo kde budeme bývať. Ale všk mi odlietame do Francúzka no ale ja chcem byť chvíľu vo Forks.

"Edward?"

"Áno, láska?" odpovedal mi ale zasmial sa. odtrhol pohľad od knihy, ktorú práve čítal ani by som nepovedala, že pred piatimi minútami sme mali spolu sex.

"Ja chcem byť chvíľu aj vo Forks." rozkázala som si.

"Aká si rozmaznaná! Ale čo by som pre teba nespravil. Samozrejme, že tam chvíľu ostaneme."

"Kde budeme bývať?"

"Je tam jeden domček, ktorý je náš." dopre viem, čo znamená domček nejaká vila. Lebo keď mi kúpil zámok tak povedal, že ma pre mňa taký väčší dom. to som si myslela, že to bude niečo ako majú Cullenovci. Ale nie rovno zámok.

"Jasné domček?! čo to bude tento raz? "

"No...."

"Nič nechcem počuť. kde mám tu nutelu?"

"Tu." podal mi kýblik nuteli. Bola som dosť vyčerpaná a tak som zaspala na jeho pleci. pod vplyvom jeho omámnej vône...

"Bellinka stávaj, miláčik."

"to už sme tu?" zmätene som sa porozhliadla po okolí. Jane s Alexom sedeli na predných sededlách limuzíny a vonku nesvietilo svetlo ale bolo pod mrakom, stáli sme pred námestím. všade boli obchody a bol tu park s deťmi.

"Kde sme?"

"Charlie nie je doma a Alice s rosalie a Emmett s Jasperom sú v škole a Esme je u Carlisla v nemocnici. Tak sme prišli na námestie sa troška rozhýbať ale ak chceš môžeme ísť niekam inam." uvidela som veľkým napísané ZMRZLINA viac som nerozmýšľala, ťahal som Edwarda z auta. bola som riadne hladná.

"Dáme si zmrzlinu?" opýtala som sa Edwarda keď som ho dotiahla k stánku zasmial sa.

"Akú si prosíš Me cherri?" milovala som ak ma oslovoval po francúzky bolo to také romantické.

"Čokoládovú, minula sa nutela." smutne som si povzdychla. Edward mi podal kelímok asi s šiestimi kopčekmi. prekvapene som sa na neho zahľadela. ale on hľadel inam. pozrela som sa kam on a v tom som to uvidela. oproti mne išiel Sam Ulei, Jacob, Paul, EMbry, Quil. Nadšene som potiahla Edwarda za rukáv.

"Jacob!" vyhŕkla som a oslovený sa na mňa zahľadeľ. okamžite som sa rozbehla do jeho náruče. automaticky ma objal, ale až prisilno a Ej začal protestovať.

"Jacob! Jacob!"

"Bella! Bella!"

"Jake! pusti ma! to bolí."

šťastne sa na mňa zahľadel ale čo bolo najhoršie. pozeral na mňa tak zamilovane. Edward sa objavil a v očiach mu horela žiarlivosť. Jacob nasal vzduch a šokovane sa na mňa pozrel. musím to Edwardovi vysvetliť.

"Láska? " oslovila som Edwarda a zároveň videla ako sa Jacob strhol pri tom oslovení.

"Áno, Bella?"

"Edward, toto je Jacob, môj najlepší priateľ." Edward ma majetnícky chytil okolo pása a Jacob prevŕtaval pohľadom jeho ruku, keď vyvaliľ jeho čierne oči na moje brucho.

"Bella? to čo je?"

"Som tehotná! a budem sa vydávať! no nie je to skvelé!" Jacob sa začal nekontrolovane triasť a ostatný ho museli odtiahnúť násilým. Sam sa na mňa obviňujúco pozrel. nechápala som jeho pohľadu. Začo ma obviňuje? otočila som sa na Edwarda a čakala na vysvetlenie ale ten ticho a hlavne rýchlo rozprával do telefónu. o päť minút som sedela v limuzíne, ničomu som nechápala. Prečo sa na mňa Sam tak pozeral? Aj všetci ostatný Jacobovi kamaráti? A saotný Jacob? Čo som spravila? Videla som jeho pohľad, ale dobre vedel, že e to môj kamrát a musela som si priznať milovala som ho, ale nie tak ako on mňa alebo ja Edwarda tak sestersky, milovala som ho ako brata. O desať minút som vystupovala pred Charlieho domom. Charlie celý natešený o ďalších desať minút vystupoval z auta a obímal ma.

"Bella! Bellinka! Vitaj doma!"

Mačkal ma dobrých desať minút a pomaly ma začalo bolieť brucho. Pozrela som sa na Edwarda. Podišiel ku nám a jemne zakašlal. Charlie sa celý napol a pozrel na mňa. Obzeral si ma, na moje brucho vyvalil oči. Nebol hlúpy, vedel čo to znamená.

„Bella! Ty si tehotná?!“

„Ocko, je mi zima, môžeme ísť do vnútra?“

„Mladá dáma, toto mi vysvetlíš! A kto je toto?“ Bola naozaj zima, akosi sa ochladilo...

„Oci, mrznem!“ nie, svietilo slnko ale po dlhšej abstinenčnej dobe so sexom sa to bábätku asi nepáčilo. Práve prišiel ďalší môj záchvat. Prevrátila som oči a padala k zemi...

Pomaly som otvorila oči. Najprv tma a potom silné svetlo. Točila som sa na druhý bok a rukami som si zakryla oči.

„Och, Bella, toto mi nesmieš robiť.“ Zašepkal Charlie.

Otvorila som oči. Ležala som na mojej malej posteli, oproti posteli vo Volterre to bolo ako kufor. Pri mojej posteli bol Charlie, Edward a Carlisle. Aj Cahrlie aj Carlisle sa otcovsky usmievali, bolelo ma to, ale zároveň tešilo. Keďže boli obidvaja pri sebe tak som ich oboch stisla. Poriadne.

„Dcérka.“ Povedal Charlie. Videla som, že to chcel povedať aj Carlisle ale potom sa zastavil.

„Bella.“

„Carlisle!“

„Edward.“ Povedal Carlisle konzervatívne, keď sa so mnou doobímal .

„Zdravím, Carlisle, ako sa má Esme?“

„Ďakujem Edward, má sa dobre.“

„Poviete mi tu niekto niečo?!“

„a čo ocko?“

„Prídeš a potom zase odídeš a zase sa vrátiš, tehotná s chlapcom čo nie je starší od teba a tváriš sa spokojne!“

„Ale ocko, ja som spokojná!“

„Bella, ale Jacob trpí!“

„Ocko, ja som mu povedal o svojich citoch.“ Charlie padol a kolená k mojej postele.

„Bella, dcérka, koľko poznáš toho chlapca?“

„Volá sa Edward a je to môj....“ pozrela som sa na Edward. Jemne sa usmial a poklepal Charlieho po pleci.

„Veľmi ma mrzí, že sa ešte nepoznáme, volám sa Edward, Edward Volturi.“

„Charlie, Charlie Swan.“ Povedal odmeravo.

„Viem, že som sa mal opýtať najprv vás, bol som tak vychovaný ale Bella už súhlasila, tak si pýtam, len Vaše požehnanie.“ Povedal Edward s ľadovým pokojom. Charlie vypleštil oči a zdesene sa na mňa pozrel.

„Bella, ja nemôžem!“ zakoktal. Sadol si na stoličku a schoval si tvár do dlaní. Okamžite som vyskočila z postele ale moc rýchlo a malé sa zľaklo, musela som sa pridržať postele, dlaň som upokojivo položila na bruško.

„Pšššt, mamička nechcela. Prečo, ocko nemôžeš?“

„Ja som sa dohodol s Billym.“

„A na čom?“

„Vydáš sa za Jacoba.“ Všetko vo mne sa začalo búriť, moja pubertálna stránka. Bojovne som sa pozrela na Chalrieho.

„Nežijeme v 18. storočí ale v 21. otec. Nemôžeš ma prinúť, som plnoletá!“

„Ale Bella! Vieš aký bude Jacob nešťastný?!“

„Ako si mi to mohol spraviť, otec?“

„Dcérka, milujem ťa, ale Edwarda poznáš pol roka a Jacoba celý život, jemu môžeš viac veriť, myslel som si, že budeš šťastná.“

„Niekto myslel a vymyslel fúrik, lenže potom ho musel aj tlačiť! Ja sa vydám ale za Edward, otec.“ Charlie ma chytil za plecia.

„Bella, nemôžem a nechcem Ti brániť, máte moje požehnanie ale mysli na Jacoba, aspoň mu zavolaj!“

„Ďakujem, ocko!“ skočila som mu do náruče. Potom som skočila okolo krku aj Carlislovi a aj Edwardovi. Zišli sme do kuchyne. Tam nás Charlie začal vypočúvať. Carlisle sa rozlúčil a Edwardovi niečo pošepkal.

„Tak ako ste k tomu došli?“

„No bola som na stáži v Taliansku a potom som sa utopila v Edwardových očiach. Najprv sme mali iba rande a potom sme došli k bábätku.“ Klamala som a bola som prekvapená ako mi to ide.

„ A potom som ju požiadal o ruku.“

„Aha, no ja idem vysvetliť Jacobovi, to nedorozumenie, ale Bells aj tak mu zavola, si dobrý človek, Bells.“

„Ďakujem, ocko.“

„Nezabúdaj na to, že ťa ľúbim, dávaj mi na ňu pozor.“ Vyhrožoval Edwardovi ale nakoniec ho potlapkal po pleci a my sme odišli.

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ludus quum fatalis 9.kapitola: