Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lucy Volturi - Prológ

19.09.2011 (17:15) • VampireAlice • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1388×

Eleazar:

Sedel som vo svojej izbe vo Volterre. Čítal som knihu, keď vtom niekto zaklopal.

„Ďalej,“ zvolal som. Bol to Felix.

„Aro ťa čaká v pracovni,“ povedal a odišiel. Odložil som knihu a bežal za Arom.

„Mám pre teba novú úlohu, Eleazar. Už dlho sa k nám nepridal nikto s veľmi výnimočným talentom. Odkedy máme Jane a Aleca ostatné talenty ma nudia. Chcem, aby si mi priviedol nejaký naozaj výnimočný talent. Môžeš ísť!“ povedal mi.

„Áno, Aro.“ Otočil som sa a odišiel.

Narazil som na jedného chlapca, ktorý vedel rozpoznať pravdu. Nebolo to nič super, ale lepšie ako nič. Ďalej som sa túlal a zrazu som zacítil nejaký silný talent. Otočil som sa a uvidel dievča s darom vidieť budúcnosť. Tak toto sa Arovi bude páčiť!

Išla domov s kamarátkami. Zaumienil som si, že ju Arovi musím doviesť. Mal som šťastie. Rozlúčila sa s ostatnými dievčatami a išla domov parkom sama. Prebehol som okolo nej a vyskočil na strom. Znepokojene sa obzrela. Priskočil som k nej a buchol ju zozadu do hlavy. Okamžite stratila vedomie. Chytil som ju do náručia a utekal k môjmu autu za parkom. Našťastie bolo zamračené a v parku nikto nebol.

Položil som ju dozadu k tomu chalanovi s pravdou. Zavolal som Arovi, že veziem dvoch ľudí do Volterry, nech im dá pripraviť izby. Nechcel vedieť aké majú talenty, vraj sa nechá prekvapiť. Zložil som a zasmial som sa. Celý Aro. Do Volterry to nebola dlhá cesta. Bol som len v mestečku Bibione. Je to len nejakých štyristodvadsať päť kilometrov od Volterry.

Keď som ich doniesol pred Ara, práve sa prebúdzali. Začali sa obzerať okolo seba. Potom sa na seba akoby mimochodom pozreli.

„Lucas?“ zvýsklo to dievča. Ten Lucas sa na ňu lepšie pozrel.

„Lucy? Sesternička, čo tu robíš?“ povedal a objal ju. Mne sa otázka „čo tu robíš?“ zdala zbytočná, veď on sám to určite nevedel. Aro si odkašlal. Obaja sa neho pozreli.

„Vitajte vo Volterre. Ako som sa dozvedel z vášho stretnutia, ste Lucas a Lucy,“ usmieval sa na nich. Potom sa obrátil na mňa.

Pokynul mi prstom, aby som prišiel k nemu. V zlomku sekundy som bol pri ňom. Lucy a Lucas zalapali po dychu. Áno, nadľudská rýchlosť. Nebojte, za pár dní to čaká aj vás. Podal som Arovi ruku a on mi hneď všetko vyčítal z hlavy. Cítil silu Lucy z mojich myšlienok. Zažiarili mu oči, keď sa na ňu pozrel.

„Výborne, Eleazar. Po takom talente, aký má Lucy, som vždy túžil. Lucas nič moc, ale aj ten sa nám zíde,“ zašepkal. Obrátil sa na tých dvoch, čo na nás vyvaľovali oči. Zrejme nič nepočuli.

„Lucy, ty pôjdeš so mnou. Eleazar, ty sa postaraj o Lucasa. Verím ti.“ Otočil sa a odišiel s Lucy. Jasné, Aro chce, aby som ho premenil. Pozrel som a na Lucy, ktorá ešte kývla Lucasovi. Vôbec sa nebála. Divné.

Lucy:

Išla som domov zo školy s Anne a Claire. Stále som mala pocit, že ma niekto sleduje. Zrazu ma napadlo ísť cez park pri našom dome. Rozlúčila som sa s dievčatami a vydala sa k parku.

Rozmýšľala som nad Andy, mojou kamoškou, ktorá dnes písala opravnú písomku z matiky. Zrazu sa okolo mňa niečo mihlo. Obzrela som sa, ale nikoho ani nič som nevidela. Vtom som pocítila tupý úder a omdlela som.

Sníval sa mi zvláštny sen. Bola som vo veľkej miestnosti s tromi trónmi. Na nich nesedeli ľudia, ale niečo iné. Upíri. Neviem, ako som to vedela, ale potom sa mi začal snívať iný sen. Ja som bola ako oni aj s mojím bratrancom Lucasom. Vtom som začula silné buchnutie, akoby sa zatvárali veľké ťažké dvere. Začala som sa preberať.

Ocitla som sa v tej miestnosti zo sna. Nebolo mi to čudné, lebo aj v minulosti sa stali veci, ktoré sa mi snívali. V sne som nemala dosť času na poobzeranie sa.

Pozrela som sa na strop. Bol krásne zdobený. Ako som sa pozerala na steny, zavadila som očami o nejakého chalana. Veď je to Lucas! Môj bratranec, s ktorým som sa nevidela takmer dva roky. Naše rodiny, teda hlavne moja mama a jej sestra, sa nemali príliš v láske. Ja a Lucas sme boli aj napriek tomu dobrí kamaráti. Mal inak upravené vlasy, kratšie, ako keď som ho naposledy videla. Ale stále to bol on.

„Lucas?“ zvýskla som. Lepšie sa na mňa pozrel. Akoby ma nemohol spoznať.

„Lucy? Sesternička, čo tu robíš?“ spýtal sa ma a objal ma. Ozvalo sa zakašlanie.

Ja aj Lucas sme sa pozreli na toho, ktorý sedel na strednom tróne. Bol krásny. Ale ten, čo nás priviedol, bol ešte krajší. Vlastne, keď to zhrniem, všetci boli veľmi krásni. Vtedy som si spomenula na niečo zo sna. Že oni sú neľudské bytosti. Upíri. Neviem prečo, ale neznepokojilo ma to. Vtedy ten v strede prehovoril.

„Vitajte vo Volterre. Ako som sa dozvedel z vášho stretnutia, ste Lucas a Lucy,“ usmieval sa na nás.

Potom sa obrátil na toho, čo nás priviedol. Pokynul mu prstom, aby prišiel bližšie. Než som stihla zažmurkať, bol pri ňom. Zalapala som po vzduchu. Počula som, že Lucas urobil to isté. Fúha, ten je ale rýchly. Asi upírska vec. Aj s tou krásou.

Hneď mu podal ruku. Vtom sa na mňa pozrel (ten stredný) tak... ohromene? Potom niečo zašepkal tomu, čo nás doviedol. Napínala som uši, aby som niečo zachytila. Nič. Neprekvapovalo ma to.

Pozrela som sa na Lucasa. Vyzeral veľmi prekvapený a vyvaľoval na nich oči. Došlo mi, že aj ja by som mala hrať prekvapenú. Vyvalila som oči rovnako ako Lucas. Ten stredný sa k nám obrátil. Pozrel sa na mňa a potom na nášho dovozcu.

„Lucy, ty pôjdeš so mnou. Eleazar, ty sa postaraj o Lucasa. Verím ti,“ povedal. Vedela som, o čo ide. V mojom druhom sne sme boli ako oni. Takže nás ide zmeniť, premeniť na upírov.

Lucas sa na mňa vystrašene pozrel. Povzbudivo som mu kývla. Eleazar, ako som sa práve dozvedela, sa na mňa udivene pozrel. Nevedela som prečo. Otočila som sa a odkráčala za tým stredným. Myslela som na premenu. Bude to bolieť? pomyslela som si. No nebála som sa. Teraz som pripravená na všetko. Dúfam.

Aro:

Pozrel som sa na Lucy. Mala na tvári úplne vyrovnaný výraz. Vôbec sa nebála - narozdiel od Lucasa. Dúfam, že Eleazar Lucasa nezabije. Má dobré sebaovládanie, čiže riziko je minimálne. A Lucas ani veľmi dobre nevonia. Lucy vonia naozaj dobre. Tú by som Eleazarovi nezveril. Verím mu, to áno, ale viac verím sebe.

Znova som sa na ňu pozrel. Spýtavo na mňa hľadela. Vtom mi napadlo, že som sa jej nepredstavil.

„Volám sa Aro Volturi. Ale nie som človek. Som...“ No nedopovedal som, lebo ma prerušila:

„Upír. Ste upír. Ja viem,“ povedala. Vyvalil som na ňu oči. Ako to mohla vedieť? Eleazarovi som to zakázal povedať! Ale v jeho myšlienkach nebolo nič o tom, že by jej niečo povedal.

„Podaj mi, prosím, ruku.“ Dala mi ju a vtedy som uvidel jej myšlienky. Aj ten sen, v ktorom nás videla. Ten sen jej dokonca našepkal, čo sme. A ona videla seba ako upírku. Obdivne som sa na ňu pozrel. Ona sa vôbec nebojí. Nevie, čo ju čaká.

Zrazu mi bolo ľúto, že tu nie je Matteo. Mal naozaj zaujímavú schopnosť. Keď on uhryzne človeka, premena nebolí. No jeho schopnosť som využíval málokedy, keďže má biedne sebaovládanie. Medzi ľuďmi vydrží, ale keď už niekoho uhryzne, skoro nikdy nie je schopný prestať. Jeho schopnosť som využil napríklad pri mojej manželke. Sulpicia nevoňala až tak dobre. Niežeby som jej to niekedy povedal. To by som mal veľký problém. Ale keď nad tým takto premýšľam, Lucy by som mu nezveril. Ten by ju zabil.

„Bude to bolieť?“ opýtala sa Lucy odrazu.

„Áno, bude to bolieť. Bude to najhoršia bolesť v tvojom živote. Nepreháňam. Ani ťa nechcem strašiť. Len ťa na to pripravujem. Ale máš na výber. Buď ťa premením na upíra alebo zomrieš. Pustiť ťa nemôžem, vieš o upíroch. Takže dve možnosti. Premena alebo smrť.“

Aby som jej dal aj druhú možnosť, musel som sa premáhať. Povedz premena, prosím! Neprešla ani minúta, keď vykríkla:

„Nie!“ Keby mi bilo srdce, vynechalo by úder. Čo nie? Nechce zomrieť alebo nechce byť upír? Do kelu, toto ma mučí. Ale to dievča sa mi páči. Asi si ju adoptujem. Už mám dve nevlastné deti - Jane a Aleca. Dobre viem, že Jane by chcela sestru. Nikomu by to nikdy nepovedala, ale v myšlienkach po tom túži. Stop! Ešte neviem, ako sa rozhodla. S nádejou som sa na ňu pozrel. Zhlboka sa nadýchla.

„Chcem byť upír. Vždy som po tom túžila. Čítala som knihy o upíroch. Neverím tomu, že spíte v rakvách a ostatné hlúposti.“ Najradšej by som ju objal. No ona objala mňa.

„Ďakujem, Aro,“ povedala, „ale teraz ma už premeň!“ A usmiala sa na mňa. Vykrútil som sa z jej objatia.

„Budem tvoj nadriadený, takže takéto prejavy si odpusti,“ mračil som sa na ňu. Zdalo sa, že to s ňou vôbec nepohlo. S tou sa nudiť rozhodne nebudeme.

Už sme prišli do izby, ktorú som dal pre ňu pripraviť, keď mi Eleazar zavolal, že ide späť s dvoma ľuďmi. Bolo to dosť skromné, no hneď jej dám pripraviť novú izbu. Vďaka jej talentu sa automaticky posunula na úroveň Jane a Aleca. A aj tým, že sa stane mojou dcérou.

Ľahla si na posteľ a zatvorila oči. Vyzerala pevne rozhodnutá. Prišiel som k nej.

„Pripravená?“ opýtal som sa. Len kývla hlavou.

Priblížil som sa k jej krku a uhryzol ju. Jej krv bola naozaj dobrá. Za pár sekúnd som sa odtiahol. Zmietala sa v bolestiach. Zatiaľ nekričala. Zatiaľ. Odišiel som z jej izby. Vrátim sa sem približne za dva dni. Idem za Sulpiciou. Musí vedieť, že bude mať ďalšiu dcéru

1. kapitola - Zhrnutie VampireAlice

Autor: VampireAlice (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lucy Volturi - Prológ: