Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? - 5. kapitola

10.09.2010 (08:15) • Nessienka, NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1556×

5. kapitola 

„Máme podmienky, ktoré buď splníš, alebo s tebou bude koniec,“ hovoril pohŕdavo Sam akoby som nebola o nič lepšia ako špinavá handra. Nemám mu to ani za zlé, veď som sem prišla, aby som ublížila ľuďom, ktorých miloval. Som snáď lepšia ako iní vrahovia? Nie, to veru nie som. Ja som ešte horšia...

„Povedzte mi ich, urobím čokoľvek.“ Nerada som im ukazovala svoju slabosť, ale v tejto chvíli mi to bolo jedno. Mala som taký hlúpy pocit, akoby sa moja črtajúca sa budúcnosť rozplynula ako obláčik dymu.

„Budeš sa živiť len zvieracou krvou.“ Čo najrýchlejšie som mu to odkývala, aby pokračoval. „Nikdy bez povolenia neprekročíš hranicu.“ So samozrejmosťou som mu to odkývala. Vedela som všetko o hranici a preto to pre mňa nebol žiadny problém. Okrem vegetariánstva a zákazu vychádzania mi mohli dať aj horšie podmienky. Ešte by ma dal strážiť alebo čo.

„Mysleli sme si, že hranica sa už pominula. Ale ako vidím, tak nie,“ priplietol sa do rozhovoru Carlisle. Zmätene som sa na neho pozrela, keďže som absolútne nevedela, o čom rozpráva. Hovoril predsa, že majú s vlkmi dohodnuté hranice, ktoré nesmú prekročiť...

„Carlisle, mrzí ma to. Zistili sme, že sa s vami dá vychádzať a tvoja pomoc Jacobovi ma v tom len utvrdila, ale pochop nás. Je novorodená, nemôžeme si dovoliť takto riskovať. Neskôr sa uvidí, podľa toho, ako sa to vyvinie,“ odpovedal mu slušne Sam. Ale o akom Jacobovi to hovoria? Mierne som sa zarazila... Je možné, že ich je ešte viac?

„Samozrejme, chápeme to,“ uistil ho pohotovo Carlisle, opäť sa zachovajúc ako pravý diplomat.

„Tak, naspäť k tebe, Bree. Najväčším našim kritériom je, aby si sa do dvoch mesiacov naučila ovládať. Prídeme si to overiť. Ak sa to nenaučíš, prídeme si po teba.“ Neochotne som prikývla. Zamrazilo ma. Urobím všetko, ale toto nezvládnem, ani keby som neviem ako chcela. Ako si asi predstavuje, že sa má novorodený upír naučiť za dva mesiace dokonale ovládať, keď ani Jasperovo ovládanie – po toľkých rokoch – nie je stopercentné?

„Sam, prosím, daj nám viac času. Za takú krátku dobu to nezvládne,“ prosila Esme a opäť vyzerala, že by sa najradšej rozplakala. Ako môže niekto povedať, že títo upíri sú bezcitní? Veď prejavujú viac citu ako podaktorí ľudia.

„Prepáč, Esme, ale nejde to. Nemienime byť v pozore pol roka. Dva mesiace zvládneme, ale viac nie,“ povedal a jeho hlas jasne prezrádzal, že sa o tom nemieni ďalej baviť.  

„Ale...“ pokúšala sa niečo namietnuť Esme, ale Carlisle si ju pritiahol do náručia a tým ju umlčal.

„Pôjdeme a ty, Bree, sa snaž,“ povedal opovržlivo a s týmito slovami všetci odišli a s nimi aj divný smradľavý pach. Vedela som, že nie je možné, aby som to zvládla. Nie som silná, nezvládnem to.

„Počula si ho, snaž sa,“ ozval sa Edward. Nahnevane som sa ne neho pozrela. Jemu sa to hovorí, keď ani nevie aké to je, keď nemá na výber. Stala som sa figúrkou v pomste, ktorá nikdy nebola moja, nemala som na výber. Myslela som si, že príchodom do tejto rodiny sa to zmení a ja konečne dostanem možnosť vybrať si svoj osud, ale opak je pravdou. Opäť sa našiel niekto, kto by rád ovládal môj osud. Smutne som si povzdychla a až teraz si uvedomila, ako si ma Edward zarazene premeriava. Bolo mi to srdečne jedno, aj tak ma nemá rád, tak prečo by som sa mala snažiť?

„Och, Bree, tak ma to mrzí. Urobíme všetko, aby sme ťa ochránili a pomohli ti,“ povedala Esme matersky a vrúcne ma objala. Esme bola proste skvelá. Nie, ona bola dokonalá. Premerala som si všetkých členov rodiny. Všetci sa na mňa povzbudivo usmievali, a dokonca aj Edward. To je ale pokrok... Pred chvíľou vyzeral, že by ma najradšej roztrhal na mikroskopické kúsočky.

„Poďme dnu,“ povedala Rose a jej ľadový hlas sa razom roztopil a nahradil ho milý a prívetivý. Ten sa mi páčil omnoho viac. Rola ľadovej kráľovnej jej ani trochu nepristala.

„Ale čo bude s Bellou?“ pýtal sa nešťastne Edward a v jeho očiach sa odrážala mne úplne neznáma bolesť. Rada by som ju spoznala. Chcela by som vedieť koho sme mali v skutočnosti zabiť. Edward sa na mňa zarazene pozrel a začal potichu vrčať. Zase ma nepochopil!

„Prepáč, nemyslela som to tak. Ja len... rada by som sa s ňou zoznámila. Vidieť koho tak Victoria nenávidela. A hlavne spoznať človeka, ktorého miluješ,“ povedala som obranným tónom a zvidla ruky v geste, že sa vzdávam. A je to tak. Vážne vzdávam pokus pochopiť tohto upíra, keďže sa ani nesnaží, aby mi to zjednodušil. Len si povzdychol a nechal to tak.

„Edward, teraz tu proste Bella nebudem môcť chodiť. Všetko bude ako pred tým, len tu nebude chodiť. To nie je také hrozné,“ povedal Jasper upokojujúcim hlasom a povzbudivo sa na neho usmial. Jasper bol skrátka neuveriteľný. Nebola to len jeho schopnosť, ktorá vedela dokonale ovládať emócie, bol to aj on sám. Vedel, čo presne má povedať, aby sa človek cítil lepšie.

„Bree, nechcela by si trénovať svoju schopnosť?“ spýtal sa Carlisle z ničoho-nič. Mierne som sa nad jeho ponukou zarazila. Nikdy mi nenapadlo, žeby som mohla svoju schopnosť – alebo čo to vlastne je – nejako ovládať. Neisto som prikývla.

„Carlisle, to nemyslíš vážne.“ Nesúhlasne krútil hlavou Edward. Carlisle si ho vôbec nevšímal a pokračoval: „Zavolám priateľov z Denali. Sú pre nás ako rodina. Je medzi nimi jeden upír, ktorý vie rozoznávať schopnosti, možno nám pomôže. Volá sa Eleazar. Bola by to dobrá príležitosť naučiť ťa loviť zver. Bolo by nás viacej a ľahšie na teba dohliadneme,“ povedal pomaly, ako to mal vo zvyku. Keby to povedal niekto iný, mala by som pocit menejcennosti, ale vedela som, že chce pre mňa len to najlepšie. A ešte k tomu, môj osobný detektor lží by mi povedal, keby sa ma snažil oklamať.

„Oni sú tiež vegetariáni?“ vytresla som bez rozmyslu a zadívala sa na premýšľajúceho Carlisla. Vyzeral byť na míle vzdialený, takže mi odpovedal opäť Jasper:

„Oni sú to naša najbližšia rodina, ako už hovoril Carlisle, a tiež je to jediná rodina vegetariánov, samozrejme, okrem nás. Je ich päť: štyri upírky a jeden upír. Myslím, že Kate a Irina by sa ti mohli páčiť, sú milé,“ povedal a povzbudivo sa na mňa usmial. Na tvári som vyčarovala niečo, čo sa mohlo vzdialene podobať na úsmev, ale asi mi to nevyšlo, lebo sa všetci ako na povel zamračili.

„Viem, že je to pre teba ťažké, ale neboj sa, zvládneš to,“ povedal povzbudivo Jasper, ale v mojej hlave sa opäť rozblikalo to známe červené svetielko, ktoré mi napovedalo, že opäť klame. Dokonca som mala nejasný pocit, že si nie je celkom istý tým, že to zvládnem. Možno v živote videl príliš veľa neovládateľných novorodených, aby mi teraz mohol len tak veriť, že to zvládnem bez ťažkostí. Úprimne povedané, ani ja sama som tomu neverila.

„Nemusíš sa nútiť veriť niečomu, čomu nikto neverí. Chápem, že v živote si videl veľmi veľa novorodených na to, aby si mi teraz dokázal veriť, že všetko pôjde ako po masle,“ povedala som potichu a poťapkala ho po ruke. V izbe nastalo hrobové ticho. Ak som si niekedy predstavovala upírov, tak to bolo presne takto: ako dokonalé sochy s výrazom zabijaka.

„Ako si to tak presne vedela?“ spýtala sa nakoniec Alice, keď sa ako prvá prebrala zo šoku. Len som pokrčila ramenami a poťukala si na čelo. Chápavo sa usmiala.

„Asi by som mal zavolať Eleazara,“ zašomral si pre seba Carlisle a vybehol po schodoch, pravdepodobne do svojej pracovne. Zdvihla som sa zamierila k dverám, okamžite však predo mnou stál Emmett a z jeho výrazu bolo jasné, že ma nikam nepustí.

„Môžem sa ísť prejsť?“ spýtala som sa nevinne. Chvíľu bolo ticho, ale potom na neho Edward mávol a tak ma pustil. Nikto už nič nehovoril a ja som mala voľnú cestu von. Potrebovala som premýšľať a tak som sa vybrala do lesa. Ani neviem ako a zrazu som stála na lúke, ktorá sa mi mohla stať osudnou, a ktorá sa mi vďaka Esminej láskavosti ani osudnou nestala. To však nemožno povedať o mojich... ‘spolubojovníkoch‘. Stála som tam a snažila sa na nič nemyslieť, keď ma náhle prepadol pocit, že ma niekto sleduje. Zdvihla som hlavu práve včas, aby som zbadala upíra z dlhšími svetlohnedými vlasmi a urastenou postavou. Nevidela som mu do tváre, pretože sa rýchlo odvrátil a rozbehol sa preč. Chcela som za ním utekať, ale prekvapilo ma, že za sebou nezanechal žiadnu pachovú stopu. Kto to bol a čo tu asi chcel? Plná obáv som sa čo najrýchlejšie rozbehla do domu. Čo ak to bol nejaký nepriateľ?

nessienka

NoemiVolturiCullen

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), NoemiVolturiCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? - 5. kapitola :