Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luck future for Bree? - 3. kapitola

10.08.2010 (12:15) • Nessienka, NoemiVolturiCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1543×

3. kapitola

No, skôr do niekoho... Vzhliadla som k tej osobe, bol to Jasper. Dívala som sa na neho prekvapene, ale aj zahanbene. Pravdepodobne som nebola taká nenápadná ako som si myslela a on bol rýchlejší ako ja.

„Čo to vyvádzaš?“ pýtal sa ma pohoršene. Z jeho slov som vycítila, že veľmi dobre vie, kam idem a prečo. Do pekla, čo jeden upír ani nemôže odísť bez toho, aby ho niekto nezastavil?

„Už som sa rozhodla,“ povedala som rozhodne a chcela ho obísť, ale chytil ma za rameno a prinútil zotrvať na mieste.

„Nerozhodla,“ protirečil mi. „Mňa neoklameš, cítim to.“ Pre utvrdenie si položil ruku na srdce. Trochu som sa pousmiala, nad jeho gestom, ale potom som si znova spomenula na to, o čo tu ide a úsmev mi opadol.

„Jasper, nejde to. Už teraz sa cítim odstrčená. A čo potom, keď to nezvládnem, keď vás sklamem,“ povzdychla som si. Nemalo zmysel, klamať mu, aj tak by to odhalil.

„Tento krát ti nepoviem, že to zvládneš, pretože to ti nemôže zaručiť nikto,“ odmlčal sa a tento krát mi to niečo hovorilo, že mi neklame, ale je ku mne úprimný. „Ale s istotou ti poviem, že ti v tom všetci pomôžeme. Spoločne, ako rodina.“ Rodina, tak po nej túžim, najviac na svete. Ale zvládnem to? Nikdy som nemala rodinu, ako sa vôbec v takej rodine správať, čo to obnáša? Mám strach, veľký strach. Nechcem po prvý raz v živote získať rodinu a potom ju stratiť. Možno bude lepšie, ak ju nikdy nezískam.

„Z čoho máš strach tento krát. Chcel som ťa povzbudiť, a nie odradiť.“

„Nie je to tebou, Jasper. Ja len... ani neviem, čo to rodina vôbec je. Ako sa v nej chovať,“ podelila som sa so svojimi myšlienkami a zahanbene som sklonila hlavu, ale on mi zdvihol tvár a povzbudivo sa na mňa usmial.

„Bree, chápem ťa. Ja som sa taktiež bál, keď som prišiel do tejto rodiny. Bál som sa toho, či ma prímu, či ich nesklamem, ale pomohla mi Alice, je to môj anjel. Lenže ty nás máš všetkých, budeme pri tebe stáť. Aj ja mám ešte vždy problém s ovládaním, ale cítim sa lepšie, ako keby som mal zabíjať ľudí,“ zdôveril sa mi. Musím to skúsiť, nič predsa nestratím, iba získam. Možno raz túto rodinu sklamem, ale to budem riešiť až potom, keď sa to stane...

„Rozhodla si sa. Ostaneš?“ opýtal sa s nádejou. S úsmevom som prikývla. Jasper sa zaslúžilo pousmial a objal ma jednou rukou okolo ramien. Pomaly sme kráčali naspäť do domu. Neviem či to bolo Jasperovými schopnosťami, alebo za to mohol fakt, že začínam odznova, ale po prvýkrát vo svojom nesmrteľnom živote som cítila niečo viac ako nenávisť a zlobu. Ja... cítila som nádej. Nádej, že som konečne našla niečo, čo som hľadala celý svoj ľudský život – miesto, kam patrím. Miesto, kde by som sa mohla vrátiť, kde by som mala domov a milujúcu rodinu, na ktorú by som sa mohla spoľahnúť.

„Bree! Kde je, Bree!“ počuli sme vykrikovať Esme. Neváhali sme a rýchlo sme sa rozbehli do domu. Vošli sme zadným vchodom, ktorým som predtým vošla, len s tým rozdielom, že teraz ma všetci videli. Len Esme pobehovala po dome a keď ma zbadala, skočila mi okolo krku. Nebyť upírom, asi ma jej objatie zabije. Ale cítila som sa neskutočne spokojná, aj keď ma objímala všetkou svojou silou, cítila som sa dobre. Ako doma.

„Ach... zlatíčko. Už som sa bála, že si odišla. Prepáč, že sme ťa ignorovali,“ ospravedlňovala sa za celú rodinu a potichu vzlykla. Presne takto som si vždy predstavovala mamu.

„Rozhodla si sa?“ zmenil tému Carlisle.

„Áno. Ostanem.“ S úsmevom som im oznámila.

„Tak, mám ďalšiu sestričku,“ zaradoval sa Emmett a zobral ma z Esmeinej náruče. Mala som obavy, čo chce urobiť a tie sa len potvrdili, keď ma začal vyhadzovať do vzduchu ako plyšovú hračku. Akoby som nevážila nič. Pre neho to tak určite muselo pôsobiť, keďže bol asi dvakrát taký veľký ako ja.

„Poď, ukážem ti svojee hračky,“ ťahal ma Emmett za ruku.

A tak som strávila celý deň a celú noc nad pozeraním jeho autíčok a súhlasným prikyvovaním, že sú určite všetky nádherné. To aj boli. Modely áut. No, dobre, boli úžasné, veď vyzerali ako skutočné autá, len boli v zmenšenej podobe. Už keď som bola človek, páčili sa mi autá, ale vtedy som ich mohla pozorovať len z diaľky, keď prechádzali okolo môjho úkrytu. Teraz si môžem také aj kúpiť. A nie len jedno. A tak sme celý deň obzerali jeho hračky, no keď sa dostal k tým hračkám, ktoré mal spoločné s Rose, vybehla som okamžite z izby. Túto lekciu si radšej odpustím.

„Bree, ale no tak. Ešte som ti neukázal všetko!“ kričal za mnou Emmett a potom som začula jeho hurónsky rehot. On to snáď plánoval. Po pravde, ak takto má vyzerať rodina, dlho tu neostanem.

„Prepáč mu to, Bree. On ešte nestihol dospieť,“ ospravedlňovala sa za neho Rose, a hneď na to išla za ním. Stavím to všetko, čo nemám na to, že uhádnem na prvý pokus, čo sa bude diať v tej izbe teraz.

„Nezačalo to najlepšie,“ povedal si pre seba Jasper a ja som sa na neho okamžite otočila, ale on sa len pobavene uškŕňal.

„Už som to pochopila, prečo je vaša rodina taká veľká.“ Zamyslene som sa mu zdôverila po dlhšom tichu, ktoré zavládlo.

„Prečo?“ nechápal.

„Na Emmetta jeden nestačí.“ Pokrútila som hlavou. Na to sa ozval zborový smiech všetkých Cullenovcov a nahnevané zaprskanie z poschodia, ktoré stopercentne nemohlo patri nikomu inému okrem Emmetta.

Potom sme ešte dlho sedeli v obývačke a rozprávali sa o mojom živote a o ich živote. O tom, ako táto robina vznikla. Bola som prekvapená, keď hovorili ešte o jednom členovi, ktorého som nevidela. O Edwardovi. O prvom skutočnom členovi tejto rodiny. Ale kde je? Na tej lúke som ho tiež nevidela. Cítila som, že mi niečo taja, niečo podstatné, ale nevedela som prečo. Boja sa ako zareagujem? Veď už nie som novorodená. Mám síce len zopár mesiacov, ale už sa viem ovládať. Vŕtalo mi to v hlave, stále som nad tým premýšľala, tak som si ani nevšimla, že sa otvorili dvere a niekto vošiel. Zaregistrovala som to až vtedy, keď jemný vánok zaniesol ku mne sladkú vôňu človeka. Nebol to ale človek, len niekto kto tak voňal, nepočula som srdce. Čo ma však zarazilo viac, bol fakt, že to bol pach, ktorý sme sledovali na ceste zo Seattlu. Pach, ktorý sme mali vystopovať a zabiť osobu, ktorej patril. Nejakej dievčine. Ale prečo ňou páchne nejaký upír?

Prekvapene som sa postavila na nohy a zvedavo si obzerala prichádzajúceho upíra. Pravdepodobne to bol Edward, čo mi však vŕtalo v hlave bol fakt, že voňal ako človek. Prečo tak voňal? Teraz som mala ešte intenzívnejší pocit, že mi niečo zamlčali, ale nevedela som čo. Čo majú spoločné s tou dievčinou?

„Ty si Edward, však?“ spýtala som sa namiesto pozdravu. Cítila som, že nás celá rodina sleduje, ale bolo mi to jedno. V hlave mi vŕtal červík pochybností a bola som odhodlaná zistiť prečo to tak je.

„A ty budeš tá malá upírka, Bree však?“ spýtal sa namiesto odpovede. Takže je to Edward. Hmm... Predstavovala som si ho inak. Rozhodne nie ako strapaté ucho. No vážne, vôbec sa mi nepozdával a to sú upíry krásni. Ale tento sa mi nepáčil. Možno je to upír s ’dobrým srdcom‘, ale jeho zjav sa mi nepáči.  Až jeho mierne zaskočený výraz mi pripomenul, akú má schopnosť. Hups. To sa mi nepodarilo.

„To teda nie, ale asi ti to odpustím,“ povedal a usmial sa na pol úst. No dobre, asi si budem musieť dávať pozor na myšlienky.

„Kde si bol?“ spýtala sa zvedavo Esme, keď sme si posadali. Upriamila som pozornosť na ich rozhovor.

„Na love,“ povedal a opäť sa ozval ten blikajúci inštinkt, ktorý mi hovoril jediné: klame! On klame, on klame. Opäť sa mi rozoznela v hlave poplašná siréna. Ale prečo klame? Prečo mám pocit, že to súvisí s tým dievčaťom?

„Klameš,“ povedala som potichu, ale je jasné, že upíry vás počujú aj keď šepkáte.

„Neklamem,“ povedal presvedčivo a nebyť mojej schopnosti, či čo to je, tak by som mu aj uverila.

„Nie, klameš. Nebol si na love. Neviem čo, ale niečo mi zamlčujete a ty teraz klameš. Chcela by som poznať pravdu ale zo všetkého najviac by som chcela vedieť, prečo páchneš ako tá červená blúzka, ktorú nám doniesol Riley.“

nessienka

NoemiVolturiCullen

Autor: Nessienka (Shrnutí povídek), NoemiVolturiCullen, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luck future for Bree? - 3. kapitola :