Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 17. kapitola

14.08.2010 (08:30) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1698×

Kapitolu s neskonalou vďačnosťou za komentáre venujem lucke224, jaane, mo, JasmineCullen, JaneVolturi a samozrejme LyndsayCullenVoltury a naozaj dúfam, že mi odpustite to meškanie, ale som proste mimo...

Bella:

Chvíľu som váhala. V podstate som nechcela byť s tými, ktorí o moju prítomnosť nestoja, ale nechcela som byť ani neslušná, lebo Alice som si naozaj obľúbila. Prebehla som tváre všetkých okolo, akoby som hľadala pomoc. V podstate sa mi jej aj dostalo. Jediný pohľad do Edwardovej tváre ma presvedčil, že o strávenie dňa so mnou nestojí. Vyzeral, akoby ho moja prítomnosť ubíjala.

„Vieš, Alice, nebude to možné, prepáč, dnes nie, ale možno inokedy,“ snažila som sa ju slušne odbiť. Chvíľu sa mi dívala do očí. Neviem, čo tam hľadala ani či to tam našla, ale nakoniec prikývla.

Zľahka ma objala a odišla aj s celou tou kolónou v pätách. Ja som tam zostala stáť absolútne prekvapená a s otvorenými ústami.

Prebral ma až štuchanec do rebier od Sandry.

„Tak budeme pokračovať v tých nákupoch?“ spýtala sa ma s pobavením v hlase. Už pri zmysloch som jej prikývla a tak sme sa vybrali opačnou stranou ako pred chvíľou Cullenovci.

Deň nám ubehol veľmi rýchlo. Na stretnutie s Cullenovcami sme po chvíli zabudli a nerušene sa zabávali ďalej. Obehali sme asi všetky obchody, doplnili si už aj tak preplnené šatníky, kúpili sme si drobnosti pre radosť a tiež nejaké to občerstvenie a pitie na nasledujúci oddychový deň.

Nejakým zázrakom sa nám to podarilo popchať do auta a tak sme mohli vyraziť na adresu, ktorú som zadala do GPS navigácie. Keď sme konečne zaparkovali, podala som kľúče od auta  a peniaze na pitie Sandre, nakoľko ja som vrecká nemala a nechcelo sa mi so sebou ťahať kabelku. A ja som si do ruky zobrala zväzok bankoviek, ktoré budem potrebovať ako vstupné.

Po chvíli sme stáli pred majestátnym klubom, kúsok od centra. Vyzeral naozaj veľkolepo. Pozrela som sa na Sandru, Amandu a Kevina a aj oni boli zjavne prekvapení, že tu majú niečo také. Nečakali sme však dlho a pristúpili ku vchodu. V ceste nám stál jeden svalnatý černoch.

„Ahoj dámy, máte prachy?“ spýtal sa nás hrubým hlasom. Usmiala som sa a spoza chrbta vytiahla peniaze. Bolo vidieť, že ho to prekvapilo, ja som mu však peniaze strčila do ruky a spolu s mojimi kamarátmi sme sa vybrali do vnútra.

Keď sme vkročili, oslepili nás ostré lúče farebných svetiel. Bolo to neuveriteľné. To miesto bolo preplnené aj napriek tomu, že zaberalo tri poschodia s množstvom balkoníkov, barov a parketov...

Usadili sme sa úplne na vrchu v jednom z boxov, zatiaľ čo Kevin išiel objednať pitie. Bavili sme sa o blbostiach a Sandra priznala, že sa teší na to, že si tu niekoho nájde. A vtedy som aj ja začala premýšľať o tom, že by som si s niekým zatancovala, ale len tak nezáväzne. Rozhodne som si nechcela narobiť problémy...

„Ahojte, neverili by ste, koho som stretol,“ prihovoril sa nám Kevin, keď sa vrátil. V očiach mal úžas, pohoršenie, záujem... jednoducho mal tam priveľa emócii a to ma dosť desilo.

„No koho si stretol?“ spýtala sa ho už nedočkavo Amanda. Z hlboka sa nadýchol a potom to zo seba vysypal.

„Sú tu. Adela, Ash, Zac a aj tí ostatní, čo sme ich stretli v obchodnom centre.“ V jeho hlase som počula také opovrhovanie, nabrala som odvahu a spýtala sa ho na to.

„Prečo sa k sebe tak správate?“

„Ako?“ spýtala sa s nezáujmom Sandra.

„Ale no tak, tú nevraživosť vidí každý.“ Všimla som si ako sa na seba pozreli Amanda a Kevin a potom ku mne prehovorila Amanda.

„No vieš, oni sú asi najobľúbenejšia partia na škole, ale nám vôbec nejde o to. Tú svoju slávu si získali svojim nemorálnym správaním. Ja som s Kevinom už dlho a sme spolu šťastní. No a keď Adela videla, že ja som šťastná, snažila sa zviesť Kevina. No on o ňu nemal záujem, ale ona si nedala pokoj. Raz keď som išla za ním po hodine som videla, ako ho bozkávala. Ona ma asi videla, pretože sa v jednu chvíľu pozerala na mňa. Tie pocity sa ani nedajú opísať. Už som chcela odísť, ale vtedy ju od seba prutko odtrhol a začal po nej kričať, že čo si to dovoľuje, a že on už má priateľku, ktorú miluje a nehodlá ju podvádzať.

Vtedy som sa k nemu rozbehla. Videla som, že si ma pred tým nevšimol. Objala som ho a povedala, že mu verím a že ho ľúbim. Myslím, že na to nikdy nezabudnem. Ale ide o to, že Adela je mrcha prvej triedy. Dlho potom do nás zapárala, ale my sme si ju nevšímali.“

Po krátkej chvíli, kedy boli všetci ticho, len Kevin láskal Amandu vo vlasoch sa ozvala Sandra.

„No a Ash ma chcel znásilniť za jedným klubom, ale našťastie tam prišiel Kevin s Amandou. Hľadali ma a nebyť ich, tak neviem, ako by som skončila. Odvtedy sme taká zohraná partia. A akí sú tí, u ktorých bývajú?“ Tak to priznanie mi vyrazilo dych, ale rozhodla som sa odpovedať na jej otázku.

„No tých deciek je päť. Je tam Emmett, myslím, že on chodí s Rosalie. Potom, je tam Jasper, ten je s Alice. A Edward, ktorý vie perfektne tancovať.“ Tú poslednú vetu som si nemohla odpustiť, pretože to bola pravda.

„Podľa mňa sú v pohode, ale v podstate ich vidím iba v škole, takže neviem akí sú v skutočnosti. Ale správajú sa slušne a vychovane a nerobia ani také problémy ako hovoríte o Adele, Zacovi a Ashovi,“ snažila som sa im to vysvetliť ako sa len dalo.

„To je dobre, že sú takí normálni, lenže ak je to naozaj tak, tak si nedokážem vysvetliť, ako ich zvládnu na celý mesiac. Úprimne ich už teraz ľutujem,“ hovorila Sandra, ale prerušil ju mne už dosť známy hlas.

„Bella, ako rada ťa zase vidím,“ zavolala na mňa Alice v tom ruchu a hudbe, no napriek tomu som ju počula.

„Aj ja teba,“ povedala som si a v myšlienkach si vravela, že ako nerada vidím ten zvyšok. O Jasperovom zvláštnom správaní a Rosalinom nevraživom chovaní som síce nehovorila, aj keď som ich vnímala, ale nechcela som ich ohovárať, keďže ich nepoznám. A teraz, keď som vedela aká je Adela a jej kamaráti, tiež som netúžila po ich spoločnosti.

„Je super, že sme sa znova stretli,“ hovorila ku mne ďalej s očividnou radosťou a povedala by som, že aj vďačnosťou?

„Mali by sme si ísť sadnúť, už ma bolia nohy,“ prerušila ju Adela.

„No dobre, neskutočne rada som ťa videla, dúfam, že sa ešte porozprávame.“ Naposledy sa usmiala a už mierila k boxu oproti cez uličku.

„No aj ja si myslím, že sú v pohode, mala si pravdu a naozaj mám pocit, že už asi zistili čo sú Adela, Zac a Ash zač a ak to aj nezistili, určite to zistia, len dúfam, že nerozvráti tie ich páry ako si vravela Emmett s Rosalie a Jasper s Alice. Ale možno pôjde po Edwardovi a to mu vôbec nezávidím... Ale dosť bolo o nich, prišli sme sa sem predsa zabávať no nie?“ spýtala sa naoko rozhorčene Sandra.

„Samozrejme, že áno. Ako som na nete zistila, tak tento klub je delený v podstate na tri časti. Prízemie je určené len na tancovanie, prvé poschodie je určené pre páry a teda pre romantiku, ale pre skupiny kamarátov je určené toto poschodie a preto som nás usadila tu a nie o poschodie nižšie. Samozrejme, všade po klube je rozmiestnených niekoľko barov, a to aj na prvom poschodí,“ oznámila som im a snažila sa prekričať hudbu ktorá búšila z reproduktorov rozmiestnených medzi celým klubom.

„No dobre, takže ideme na prízemie. Všetci,“ usmiala sa na nás Sandra a už nás ťahala von z boxu. Úkosom som sa ešte stihla pozrieť na ich stôl, americkí študenti vyzerali znudene, Cullenovci zaujatí svojimi polovičkami a Edward. Edward sa pozeral na mňa! Vyzeral, akoby nad niečím premýšľal, ale usmial sa na mňa. Úsmev som mu vrátila a hneď na to som sa mu stratila v schodisku, na ktoré už dovidieť nemohol.

Napriek tomu musím uznať, že tento klub bol výborne riešený, lebo z každého poschodia bolo vidieť na ten obrovský parket, kde sa to hemžilo ľuďmi. Vo vzduchu som priam cítila to napätie. A možno bolo iba vo mne. Hrozne som sa tešila na to, keď na tom parkete budem stáť ja.

Dúfala som, že tu bude niekto, kto vie tancovať a vtedy mi myšlienky samovoľne prešli k spomienkam a k tomu dňu, kedy som s ním tancovala sambu. Vtedy sme si tak dokonale rozumeli, hoci to bolo len rečou tela.

Konečne sme došli na prízemie. Sandra sa rozhliadla, čo jej umožňovala jej výška a nakoniec nás ťahala do jedného radu.

„My dve si sadneme k baru a budeme čakať, kým nás vyzve do tanca niekto, kto za to stojí,“ oboznamovala ma s plánom Sandra. No dnes v noci je naozaj nejaká akčná.

Amanda s Kevinom sa už stratili na parkete. DJ hral nejakú hip–hopovú pieseň. No aj keď viem tancovať, prevažne na všetko, nemám takéto štýly veľmi rada. No čo sa dá robiť. Človek si nenavyberá.

Sadli sme si so Sandrou k baru a ona mi vravela niečo o tom, ako sa mám správať, aby som bola zvodná, prístupná, ale zároveň aj rešpektovaná. Snažila som sa ju počúvať, ale v sile tej hudby sa to proste nedalo.

O nejakú chvíľu už bola zaneprázdnená blondiakom s modrými očami, ktorý sa jej očividne páčil a tak, aby som im nechala súkromie, som sa radšej pozerala na parket. Lákalo ma to, veď už som tak dlho netancovala na verejnosti, teda ak nerátam tú hodinu tanečnej...

„Smiem prosiť?“ ozval sa pri mojom uchu nádherne melodický hlas, ktorý by som spoznala asi všade. Otočila som sa k smerom k nemu a len prikývla. Čo iné som mala na takú frázu povedať?

Jedna pieseň už dohrávala, ale on si ma aj tak viedol do stredu parketu a celý ten čas zo mňa nespúšťal oči.

„A teraz si dáme nejakú romantiku,“ zahlásil DJ a jeho hlas sa rinul z mohutných reprákov. Doslova sa mi zahmlelo pred očami. To nemyslia vážne?! Romantiku!!! Teraz? S ním?!

Napriek mojim myšlienkam a tomu, že sa mi triasli kolená, som kráčala ďalej.

Konečne zastal a práve vtedy sa začali šíriť miestnosťou prvé tóny tej nádhernej melódie. Hneď som si to zaradila. To bola rumba – tanec lásky.

Mnohé páry odišli k barom. Zjavne sa im nepáčil takýto druh tanca, ale napriek tomu ich tu zostalo dosť na to, aby sme sa medzi nimi stratili, aspoň som si to myslela.

Dívala som sa do tých prekrásnych zlatých očí a nevedela sa vynadívať. Boli také prekrásne. Videla som v nich všetko, čo má byť v očiach tanečníka rumby. Bola tam láska, bola tam neha, snívanie, nenaplnené túžby, žiadostivosť, jednoducho všetko. Celá som sa triasla, lebo som začínala veriť, že by niečo také mohol cítiť aj ku mne, ale zastavila som sa hneď ako tá myšlienka prišla. Sú tu predsa fakty, jemu by sa nemohol páčiť niekto ako som ja...

Ale teraz tancujeme rumbu a ja musím splniť, čo sa čaká od tanečníčky rumby. Pretože rumba rozpráva príbeh zvodnej ženy, ktorá sa pokúša privábiť vyvoleného muža.

Ja som už prestala vnímať všetko okrem neho, nijaký iný svet neexistoval. Stačilo, že on bol so mnou. Bol studený, ale to mi nevadilo, pretože o to intenzívnejšie som vnímala jeho prítomnosť, jeho dotyk.

Hudba pomaly dohrávala dokonca a vtedy sa to ozvalo.

„Ako sa opovažuješ tancovať tu s ňou po tom, ako si sa vyspal so mnou?!“ zrevala naňho Adela. A bolo po romantike. Ed bol očividne prekvapený z toho, čo povedala, ale ja som tu už nechcela zostať. Ani neviem prečo, ale potrebovala som na vzduch, nech si to vyriešia medzi sebou, či už spolu niečo majú alebo nie.

Veď mňa do toho nič nie je. Nechodím s ním, ani nič podobné, takže nemusím robiť scény ako táto tu. Otočila som sa a hľadala nejakú záchranu a našla som ju.

Rovnako prekvapene sa na Edwarda a Adelu pozerala aj Sandra, ktorá stála v objatí toho blondiaka, len kúsok od vchodu. Neváhala som a vydala sa smerom k nej.

„Daj mi tie peniaze na pitie, a nechaj si kľúče od auta. V GPS je presná cesta domov. Potrebujem ísť na vzduch a do Forks prídem taxíkom,“ hovorila som na ňu rýchlo a dosť ma prekvapilo, že ma bleskovo poslúchla a ešte dodala, že si mám dať na seba pozor a vrátiť sa skoro a že ma chápe.

Ešte som počula, ako sa Edward háda s tou kravou.

„Dobre vieš, že ja by som s tebou nikdy nechcel nič mať,“ zvyšok som však nepočula, lebo som už bola príliš ďaleko. Chvíľu som premýšľala, kam by som mala ísť, ale pre svoju vlastnú bezpečnosť som zamierila k centru.

Samozrejme, bola už noc a mne bola v tých šatičkách aj poriadna zima, ale snažila som sa to prekonať. Išla som ďalej, aj keď som nevedela, kam smerujem.

Práve som prechádzala jednou uličkou, ktorá nebola osvetlená, ale ja som to akosi nevnímala. Teda, nevnímala som to do chvíle, kým som za sebou nezačula volania.

„Ahoj kráska, poď sem, cicuška. Aké ty máš pekné nôžky, nechceš nám ich roztiahnuť?“ Tak to mi dočista vyrazilo dych. Ale kvôli podpätkom na nohách som zakopla. O pár sekúnd neskôr som znova počula tie odporné hlasy.

„Takže princeznička by chcela utiecť, tak to sa u nás nevypláca,“ dopovedal a surovo ma zdvihol zo zeme. Cítila som sa ako handra.

Boli traja, jeden ma držal a druhí ma chytali na stehnách a prsiach. Dvíhal sa mi z nich žalúdok, ale pokúsila som sa kopnúť jedného z nich, ale nevyšlo mi to, lebo ten idiot, čo ma držal mi v tom zabránil.

Boli v presile a ja som bola stratená. Ten kretén čo ma držal ma šmaril o stenu. Celá som sa doudierala a v každom mieste na tele mi pulzovala bolesť. Tento raz ma chytil pod krk.

„Budeš poslúchať a pekne nám tu rozťahovať nohy, rozumela si?“ a s tým ma hodil o zem. Udrela som si hlavu. Na zemi bol asi kameň, je so mnou koniec.

To boli moje posledné myšlienky, pretože som stratila vedomie.

Prebudila som sa ani neviem po akom čase. Oči som nechala zavreté a v duchu si prehrávala čo sa stalo. Vcelku som si to pamätala. Traja... Traja chlapi ma chceli znásilniť. A potom som sa udrela a potom nič.

Moje srdce začalo biť ako splašené a to potvrdzovalo aj pípanie vedľa mňa. Veď ja som bola znásilnená.