Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Luce della Terra - 16. kapitola

22.07.2010 (11:15) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1459×

Kapitola je venovaná PinkVolturi za trpezlivosť a tiež jaane, AngieCullen, JasmineCullen, Die a JaneVolturi1111 za ich komentáre, vďaka ktorým som napísala túto kapitolu.

Cítila som sa inak. Vedela som, že sa niečo deje. Že sa deje niečo, čo nedokážem zastaviť. Začalo svitať, slnečné lúče sa odrážali od vody v jazere. Rozhodla som sa. Vedela som, že niet cesty späť. Vedela som to už od začiatku, no napriek tomu som mala strach. Rozhodla som sa zomrieť.

S trhnutím som sa posadila na posteľ. Čo to mal byť za sen? Bol taký skutočný, až som si naozaj myslela, že by som sa mala zabiť.

Ale to je predsa blbosť. Ja som nikdy po smrti netúžila, tak prečo sa mi o tom sníva? Možno to len znamená, že zomriem… Nie! To je tiež kravina...

Pozrela som sa na budík. No super. Päť hodín ráno a ja už určite nezaspím. Chcela som sa postaviť, ale bola som tak zamotaná v perinách, že som spadla na zem. Našťastie aj s tými perinami, takže ma ani nebolo počuť, a ani ma to nebolelo.

Došuchtala som sa do kúpeľne a zľakla sa vlastného odrazu. Celá som sa triasla a bola spotená. To sa značne prejavilo aj na mojich vlasoch, ktoré som mala pozliepané a niektoré pramene prilepené na čele. Bola som biela ako stena, až na obrovské kruhy pod očami...

Okamžite som zamierila k sprche, kde som strávila asi hodinu. Musela som sa dať do poriadku a asi to aj pomohlo, pretože som striedala horúcu vodu so studenou.

O šiestej som si išla spraviť raňajky a k môjmu prekvapeniu tam sedela stará mama.

„Dobré ráno. Ako vidím, spala si výborne,“ prehovorila ku mne milo a usmiala sa.

„Áno, ešte nikdy som nespala lepšie,“ zamumlala som jej neochotne. To ju len rozosmialo.

Položila som si cereálie s mliekom na stôl a pozrela sa na starú mamu. Nie je možné, že vyzerám, akoby som dobre spala, tak si zo mňa nemusí robiť srandu.

„Tak ako ti to ide s novými žiakmi, nie sú k tebe zlí, alebo tak?“ spýtala sa ma, keď som si do úst vkladala lyžicu s jedlom. Naozaj si nevedela nájsť lepšiu chvíľu na tento rozhovor... Pomaly som to požula a následne prehltla a až potom jej odpovedala.

„Nie, nie sú ku mne zlí, skôr naopak. Sú zlatí a je s nimi zábava.“ Usmiala som sa pri spomienke na včerajšok.

Stará mama povedala ešte niečo v zmysle, že dnes má veľa roboty, takže sa možno uvidíme až pri večeri. Ešte sme sa rozlúčili a ja som v kuchyni zostala sama. Nudila som sa a keďže som nevedela kedy sa zobudia ostatní, vybrala som sa do svojej izby. Chcela som využiť čas a nájsť nejaký super club.

Za chvíľu som ho však našla a tak som sa opäť vybrala do kuchyne aj s knižkou v ruke.

„Dobré ráno,“ pozdravila ma Sandra.

„No skôr obed,“ odpovedala som jej a ukázala na hodiny, ktoré hlásili, že je skoro 12 hodín. Sandra sa na mňa ospravedlňujúca usmiala a prisadla si. Do piatich minút sme tu boli všetci.

Oni sa najedli a hneď zamierili do svojej izby tak ako ja do svojej. Do pätnástich minút som sa pripravila na odchod.

Obliekla som si jedny šaty, v ktorých som sa cítila výborne.

Amanda a Kevin sa držali za ruky a naozaj im to spolu seklo.

V jednej chvíľke som sa pristihla, ako na nich žiarlim. Aj ja som túžila po tom, aby ma mal niekto rád, lenže ja som to šťastie nemala.

Sandra sa dovalila ako veľká voda v perfektne vyzývavom oblečení. Bola som si istá, že večer chce niekoho zbaliť.

Všetkým som pochválila výber oblečenia a konečne sme vyrazili.

Tú prehliadku mesta sme absolvovali v priebehu pol hodiny. Dokonca sme ani nevystupovali z auta vzhľadom k tomu, že začalo pršať.

Po ceste sme sa rozprávali o blbostiach a tiež sme rozoberali ľudí v meste a čo sa tu dá robiť. Dokonca sme si naplánovali aj stanovačku na ďalší víkend. Potom sme si znova zapli hudbu a do Port Angeles sme sa doviezli spoločným spevom.

Ladne som zaparkovala auto pred najväčším obchodným centrom v meste. S očakávaním sme vystúpili a pustili sa do obchodov.

Keď sme odchádzali zo športového obchodu, kde sme si kúpili nejaké hry na nasledujúci deň, narazila som do akejsi blondíny. Bola tvrdá a studená ako kameň, preto som spadla na zem.

Sandra mi pomohla sa z nej zdvihnúť a ja som si všimla, že som narazila do Rosalie.

„Prepáč, ja som nechcela,“ ospravedlnila sa mi s núteným úsmevom. Všimla som si, že vedľa nej je Alice a za nimi boli všetci. Edward, Emmett, Jasper, ktorý sa na mňa díval akosi zvláštne. Ešte so sebou ťahali dvoch chalanov a jednu babu.

„To nevadí, bola to aj moja vina. Mimochodom, toto je Sandra, Amanda a Kevin,“ predstavila som jej mojich nových kamarátov a zároveň ukazovala na menovaných.

„Teší ma,“ chopila sa slova Alice a predstavila nám, teda aspoň mne tých nových: „Inak, toto je Adela, Zac a Ash.“

Pohľad Edwarda:

Už mám toho naozaj dosť. Na myšlienky svojej rodiny som zvyknutý, ale toto naozaj neznesiem.

Bežal som lesom uprostred noci a snažil si vyčistiť hlavu. Vlastne za to môže Alice. To ona navrhla riaditeľovi, aby sme si vzali viac študentov.

Adela chodí so Zacom. Ale keď videla nás, myslela len na to, akoby sa s nami vyspala. Bolo to nechutné. Vidieť, ako si to rozdáva so mnou, s Jassperom, S Emmettom a dokonca tak premýšľala aj o Carlisleovi. Podľa jej myšlienok vraj vôbec nevyzerá, že by bol až taký starý, a že aj keby, tak musí mať veľa skúseností...

Keby som nebol upír, asi by som sa povracal. No Zac sa správal rovnako. Z ich myšlienok som vyčítal, že sú spolu len preto, že sa im to hodí.

A čo sa týka Asha, tak ten bol ešte panic, ktorý sa bál života. Bol živým protikladom tých dvoch. A vlastne oni sa spolu ani veľmi nebavili...

Sadol som si do stredu svojej lúky a pozoroval hviezdy.

Hoci nechcene, ale predsa som myšlienkami zase blúdil pri Belle. Tá jej skrývaná krása ktorá mi brala dych, ktorý som aj tak nepotreboval...

Ani ja sám som si nerozumel. Nemohol som zabudnúť na ten náš tanec, aj keď som sa naozaj snažil.

Prečo mi to robí?! Je taká krásna a záhadná, až z toho šaliem. Má nejaké tajomstvo, pretože nie je normálne ako sa správa a čo robí s našou rodinou. Vlastne, čo robí hlavne so mnou. Alice ju ako jediná berie normálne.

Alice. Pre dnešný deň nás všetkých donútila ísť na nákupy do Port Angeles. Jasne, určite chcela preto toľko študentov, potrebovala nové figuríny...

Keď začalo svitať pobral som sa domov. Alice už nadšene poskakovala po dome a dirigovala, čo si má kto obliecť. Mne do rúk hodila obyčajné nohavice a bielu košeľu. Bez protestov som to na seba navliekol a spoločne s rodinkou sme čakali, kedy sa tí ľudia zobudia.

Nemuseli sme čakať dlho. Po chvíli sa do kuchyne dovalila Adela v čiernej, miestami priesvitnej nočnej košieľke. Zaželala nám pekné ráno a hodila po nás zvodný úsmev.

Nikomu sa to nezdalo normálne. Jasspere myslel len na Alice, ktorú držal v náručí. Emmett si v myšlienkach robil z Adely srandu. Carlisle premýšľal o jej duševnom zdraví. Esmé sa snažila vyzerať pokojne, ale v myšlienkach myslela na to, že ako si môže také decko dovoľovať na jej manžela.

Alice s Rosalie na to, že oni ju v myšlienkach chceli zabiť. Rosalie to už nevydržala a práve keď smerovala k Adele, rozmyslela si to a zamierila k Emmettovi, ktorý sedel na gauči.

Ladne j nemu podišla, sadla si mu na klin a vášnivo ho pobozkala. Emmettove myšlienky sa okamžite prestali zaoberať Adelou a smerovali už len k Rosalie a k tomu, čo by s ňou chcel teraz robiť.

Adela bola zjavne prekvapená, ale nakoniec sa jej podarilo zavrieť ústa. Odišla do kuchyne, kde si niečo zobrala. Možno keby bola normálna, tak jej Esmé niečo uvarí, ale takto...

Do hodiny sme už vyrážali na celodenné nákupy. Bol som naštvaný, pretože všetci išli v Emmettovom Jeepe, len ja som musel viesť Adelu, Zaca a Asha vo volve.

Cesta prebehla v tichu, ale mne to nevadilo. Musel som sa psychicky pripraviť na ten nakupovací maratón.

Ako som povedal, hneď ako sme zaparkovali, Alice vyskočila z auta a bežala k najbližšiemu obchodu a my všetci za ňou.

Všetci sme boli napchatí v kabínach spolu s narastajúcimi kopami oblečenia. Ešte aj Adela, ktorá zbožnovala nákupy si ich pri Alice znepriatelila.

„Prosím, už dosť, som hladná a unavená,“ snažila sa presvedčiť Alice, aby už skončili, ale tá na to mala iný názor.

„Dobre teda, pôjdeme sa najesť do jednej reštaurácie a potom pokračujeme, ešte toho máme veľa,“ povedala jej s úsmevom na perách.

Adela sa otriasla pod tou predstavou a v myšlienkach preklínala Alice aj so všetkými obchodmi.

Nakoniec však pristúpila na ten obchod v domnení, že ten obed bude trvať hodinu. Ani nevedela ako sa mýli. Alice sedela vedľa nej a stále mlela o oblečení, topánkach, kabelkách, doplkoch,...

Adela sa zase snažila čo najrýchlejšie od nej dostať a tak to zjedla v priebehu 10 minút a až potom si uvedomila, čo spravila. No a ja som sa na jej myšlienkach začal smiať, ale zamaskoval som to kašľom.

Práve keď sme mierili do ďalšieho obchodu s oblečením, Rosalie sa zrazila s nejakou babou. Keď vstala zo zeme, všimol som si, že je to Bella. Prečo mi to robí?

Nielenže jej mám bez tak plnú hlavu, ale ešte sa stretneme aj v takom meste ako je Port Angeles...

Nemohol som si pomôcť a tak som začal skúmať myšlienky všetkých okolo. Adela ich zabíjala pohľadom. Vlastne iba tých jej spolužiakov. Belle nevenovala žiadnu pozornosť. To platilo aj pre Zaca a Asha.

Rosalie to brala s nadhľadom. Podľa nej je to náhoda. Nič viac si nechcela pripúšťať. Emmett sa snažil nesmiať, keď videl ako sa Bella tvári pri náraze s Alice.

Jassper sa zameral na jej pocity a teraz cítil ako povoľujú. Bola chvíľami šťastná a chvíľami smutná. Alice sa jej chystala spýtať, či nestrávia zvyšok dňa s nami. A mne došli slová. To nemôže byť pravda...

15. kapitola Zhrnutie 17. kapitola

Taká malá otázka na záver, chceli by ste spoločné nákupy?

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Luce della Terra - 16. kapitola: