V tejto kapitole sa stane niečo, čo Lisa rozhodne nečakala. Na ceste Volturiovcov za spravodlivosť stretne niekoho... no ale to si musíte prečítať vy. :)
15.01.2011 (15:15) • 7bettyna7 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1277×
Odkedy mi Thomas zachránil premenou život, prešiel takmer rok. Hneď v prvých dňoch sa prejavila moja schopnosť - fyzický štít, akési silové pole. Thomas povedal, že tým sa toho dosť mení a musíme rýchlo odísť. Sprvu som mu nerozumela, no potom som pochopila. Spoznala som kráľovskú rodinu Volturiovcov. Aro, Marcus, Caius, manželky, stráže. Hlavne Arovi sa moja schopnosť páčila.
Ako každý mladý upír, aj ja som sa, samozrejme, v prvých mesiacoch nevedela veľmi ovládať, ani seba, ani svoj štít. Musím priznať, že som prinútila Ara urobiť menšiu rekonštrukciu. No čo už, nie hneď som sa naučila ovládať štít.
Síce ma Thomas učil loviť ľudí, ale cítila som k tomu odpor, aj keď zrejme nebol spôsob, ako sa stravovať inak. Stále som musela myslieť na svojho brata. Stále zostane mojím malým Edwardom, aj keď je už mŕtvy. Veľmi mi chýbal... mala som ho tak strašne rada.
Sem–tam sme ja a ostatní z gardy Volturiovcov chodili mimo Volterru naprávať porušenia zákona. A práve pri jednej z takýchto razií som narazilo na niečo, čo mi zmenilo život.
„Lisa? Aro ťa volá. Máš prísť za ním,“ oznámil mi Thomas jedného večera. S ním som mala trochu problematický vzťah. Nezainteresovaný človek by mal pocit, že sa ľúbime. A aj sme sa mali radi – svojím spôsobom. Nevedela som, čo k nemu naozaj cítim.
„Dobre, idem,“ zamrmlala som a vyšla som zo svojej izby. Spolu s Thomasom sme prechádzali po dlhých chodbách, ktoré by sa každému inému zdali ako bludisko. Vošli sme do trónneho sálu.
„Už sme na vás čakali,“ povedal Aro. „Nastala jedna... dosť nebezpečná situácia. Znova sme objavili nesmrteľné dieťa. Všetci iste viete, aké nebezpečenstvo od nich hrozí. A navyše u takej talentovanej rodiny! Tuto, náš informátor, Irina, nám oznámila, kde je to dieťa. Zrejme ste už počuli o Cullenovcoch – práve oni ho stvorili. Musíme sa presvedčiť, či bude spravodlivosť vykonaná, teda ideme všetci, celá garda aj naše drahé. Nachystajte sa, prosím.“
Cullenovci? O tých som ešte nepočula, či hej? Hmm... Aha. Už viem, to je tá rodina, čo pije len krv od zvierat. Tuším, že jediná na svete.
„Lisa, toto je dôležitá vec. Ešte si navyše nebola tak ďaleko. Ak chceš, ty môžeš ostať vo Volterre,“ dodal Aro smerom ku mne. Zamračila som sa. Aro ma nikdy nemal bohvieako rád, prečo by mi dával túto ponuku?
„Ospravedlňujem sa, ale chcela by som ísť,“ odvetila som zdvorilo. Zdalo sa, že Ara to nepotešilo, ale nechal to tak.
„V tom prípade sa teda môžete všetci odísť pripravovať. Nemusíme sa ponáhľať, stačí, keď vyrazíme o mesiac.“ Celá garda prikývla a odišli sme.
Práve sme sa prepravili cez Atlantický oceán a celú dĺžku Spojených Štátov Amerických. Nebolo ľahké zorganizovať presun toľkých upírov, najmä, keď za nami išlo toľko svedkov. Rodina Volturiovcov však bola mimoriadne šikovná, aj keď mám niekedy pocit, že ich celkovo riadi Aro.
Mierili sme do malého mesta na západe štátu Washington, do Forksu. Chápala som, prečo by tu Cullenovci mali žiť. Celý čas tu bolo zamračené, slnko takmer nesvietilo, dokonalá príležitosť na to, aby sa upír tváril ako človek. Sčasti som chápala prečo. Ľudia boli zaujímaví, menili sa a navyše... zabíjanie ľudí sa mi priečilo asi rovnako ako Cullenovskej rodine. Tiež som však nevedela pochopiť, ako pri ľuďoch vydržali. Ja by som sa asi nevedela tak ovládať.
Všimla som si, že Aro a Caius (Marcusa vždy akoby vynechávali) spolu komunikujú pomocou Arovho daru. Podchvíľou sa na mňa jeden z nich skúmavo pozrel. Nerozumela som prečo. Žeby som bola až taká zaujímavá? Tak o tomto dosť výrazne pochybujem. Keď som prišla do gardy, Aro sa spočiatku tešil z mojej schopnosti. Bohužiaľ, trvalo to len dovtedy, kým pochopil, že môj talent rozhodne nechcem využívať na zbytočné násilie, narozdiel od Jane. Potom ma jednoducho odsunul zo svojich blízkych kruhov medzi ostatných členov gardy. Dnes som sa ale náročky držala pri Arovi blízko, zaujímalo ma, o čom by sa tak mohli s Caiom rozprávať a kam ideme. Ťahalo ma tam. Zvláštne.
Po dlhom behu sme konečne prišli tam, kde sme mali, čo nám potvrdil Demetri. Zboku sme svojím pomalým, „neporaziteľným“ tempom vošli na čistinku a za nami kráčali naši rozhnevaní svedkovia. Nás aj svedkov prekvapil počet upírov, nebola tam len cullenovská zlatooká rodina, ale aj ďalší, možno ich bolo aj dvadsať, neviem, nepočítala som ich. V ich strede stál obrovský vlk. Čudovala som sa tomu, ale kráčala som stále rovnomerne.
Z lesa sa odrazu vynorilo ďalších šestnásť vlkov. Celá garda prekvapene zastala. Ja som však nezastala kvôli nim. Mňa upútal niekto v strede nepriateľského zoskupenia.
Zhlboka som sa nadýchla. Nie, nie, nie, nie, nie. To je nemožné. Nie.
Medzi upírmi odsúdenými na smrť stál aj môj brat, Edward Anthony Masen.
Autor: 7bettyna7 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Lisa the Vampire - 1. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!