Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Life without Edward - 1. kapitola

14.09.2010 (18:45) • AliceCullen87 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2102×

1. Vzpomienky

Bol neskutočne krásny deň, čo sa stávalo málokedy, v tomto malom, upršanom meste, v štáte Washington, Forks. Sedela som na mojom obľúbenom mieste na First Beach v La Push.

Myslela som na jedno. Na Edwarda. Časom som prichádzala aj na iné myšlienky a hlavne vďaka Jacobovi. Je neopísateľnou oporou. Strašne moc mi pomohol v týchto ťažkých časoch. Edward ma opustil a nechal ma tu napospas trápeniu. Toto mu nikdy neodpustím. Mesiace som nemyslela na nič iné, len naňho a na jeho rodinu. Strašne moc mi chýbali Alice s Emmettom. Ale najviac mi chýbal on. Jeho dotyky, jeho bozky a tie oči plné lásky, nehy, pochopenia. Ale všetko bolo preč. Nenechal mi tu ani fotky. Všetko sa skomplikovalo mojimi 18 narodeninami.

Ráno ma čakal na parkovisku pri jeho krásnom Volve. Nemala som práve najlepšiu náladu. Ale keď som došla k nemu, objal ma a pobozkal ma na hlavu. Za ním stála jeho najmilšia sestra Alice.

„Dobré ráno!“ Alice zatrilkovala a pribehla ku mne, aby ma mohla objať a pokračovala. „Darček ti dám dnes večer u nás. Viem, že sa ti bude páčiť. Videla som to, takže dúfam, že nebudeš vyvádzať a prídeš. Strašne moc sa te...“ Už som to ďalej nemohla počúvať, tak som jej skočila do reči.

„Alice! Spomaľ! O čom to tu hovoríš?“ Zatvárila som sa nechápavo a snažila som sa ešte viac sa uvelebiť v Edwardovom objatí.

„No predsa o tvojej oslave narodenín.“ Usmiala sa na mňa a myslela si, že si z nej uťahujem.

„Prečo si nepamätám, že som usporiadala nejakú oslavu? Ale dobre, nejako to hádam prežijem.“ Alice ma objala a poďakovala. Aj tak som vedela, že nemá cenu sa s ňou hádať. Chytila som Edwardovi ruku a šla do triedy na prvú hodinu.

Edward zastal pre ich domom a keď som vystúpila z auta, skoro mi padla sánka. Okolo domu na stromoch bola krásna výzdoba. Ak vonku nebolo minimálne tisíc svetielok, tak ani jedno. Edward sa ku mne priblížil a chytil na okolo pasu. Pozrela som naňho v nemom úžase. On sa len usmial chápajúcim úsmevom a obaja sme naraz vyslovili.

„Alice!“ uškrnula som sa a vybrala sa k dverám. Hneď ako sme vkročili do domu, každý naraz zvolal.

„Všetko najlepšie Bella!“ Nemohla som sa neusmiať. Bola som na mieste, kde som bola šťastná. Toto je moje miesto kam patrím. Ako prvá ku mne pribehla Alice s veľkým bielym balíkom s ružovou mašľou. Usmiala sa a podala mi ju. Ja som ako poslušné dievča prijala krabicu.

„Ďakujem, Alice.“ a objala ju späť. Takto to šlo aj s ostatnými. Jedine, čo šlo trošku ťažšie, bolo s Rose. Ona mi len podala balík, povedala všetko najlepšie a vrátila sa späť k Emmettovi. Dala som sa na rozbaľovanie darčekov. Ako prvý som otvorila Alicin darček. Neviem, čo iné som čakala, než šaty. Z krabice som vytiahla krásne biele šaty s ružovo-kapučínovími šatami. Boli bez ramienkov a v páse bola kapučínová stužka a mašľou. Fakt nádherné.

Ďalej som otvorila darček od Rose. Boli v tom nádherné biele topánky na vysokých opätkoch. Úplne dokonale sedeli k tým šatám.

Pozrela som darček od Edwarda. Bola to len malá úzka škatuľa. Hneď ako som uvidela jej obsah, oči sa mi zaliali slzami. Bol to ten najkrajší darček, aký som kedy dostala. Bol to neuveriteľne krásny prívesok so srdiečkom, ktoré bolo rozdelené na dve polovice a boli v ňom vryté slová, ktoré mi kedysi povedal. Tie obidve polovičky viseli na dvoch retiazkach.

Pozrela som naňho.

„Ďakujem Edward. Je to nádherný darček. Strašne moc ti ďakujem.“ Hodila som sa mu okolo krku a vlepila bozk na ústa. Usmial sa tým najkrajším úsmevom.

„Nemáš za čo, Belli.“ Oslovil ma prezývkou, ktorou ma mohol oslovovať len on. Usmiala som sa a pozrela na posledný darček, od Carlislea a Esme.

A vtedy sa to stalo. Ako som chcela roztrhnúť baliaci papier, porezala som sa a mne sa na ruke objavila jediná kvapôčka krvi. Vtedy som si uvedomila, čo sa deje okolo mňa. Pozrela som sa smerom kadiaľ sa pozeral aj Edward. Jasper ma neskutočne vyľakal. Pozeral sa na moju ruku so šialeným výrazom. Kým som si stihla uvedomiť, Jasper po mňa vyštartoval, ale Edward ma stihol odhodiť. Ibaže, nejako sa mu nepodarilo odhadnúť silu ktorú do toho vložil a ja som letela až na druhú stranu miestnosti. A tam som dopadla na stôl.

To stačilo. Prebrala som sa zo zamyslenia a uvedomila si, že šialene stískam retiazku na krku. Ako som ju pustila, do prstov mi znova naprúdila krv a moje prsty dostali zas červenkastú farbu. Došlo mi, že po líci mi steká jedna zradná slza. Utrela som si ju a znova sa dotkla retiazky. Druhú polovicu som dala Edwardovi. Na moje prekvapenie ju aj nosil. Až kým ma tu nenechal. Retiazku som našla v mojej izbe na stole.

Zo zamyslenia ma vytrhol Jacobov hlas. Určite som nadskočili minimálne meter, tak ma naľakal.

On, jasne, vybuchol do hurónskeho smiechu. Až sa musel držať za brucho. Keď sa konečne ukľudnil, pozrel sa na mňa s ospravedlňujúcim pohľadom.

„Prepáč mi to, Bells, ale mala si sa vidieť ako si sa naľakala.“ Ešte raz sa zasmial, potom prikročil ku mne a objal ma. „Ale nie to som chcel. Emily odkazuje, aby sme sa zastavili u nej. Robila zase tie chutné muffiny.“ Usmial sa a ja som sa mu pozrela do očí.

„Hej, dobre. Poďme.“

Autor: AliceCullen87, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Life without Edward - 1. kapitola: