Ďalšia kapitola. Snažím sa aby to išlo rýchlo, myslím že sa mi to darí. Čo ešte povedať? Zhodnotťe to ako chcete, budem rada za všetky komentáre. Ďakujem
02.08.2009 (15:30) • Gracen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1893×
Túto noc som iba sedela a hrala sa tým čo mám na krku. Už to nedám dole. No možno by som mala pri love. Nikdy neviete ako svoju korisť vyprovokujete. Tentokrát som k mojej rodine nešla.
Keď som prišla na parkovisko ešte tam neboli. Vždy chodili predo mnou. Oprela som sa o auto. O pár miest ďalej bol Edwin so svojím nákladiačikom. Zase som pocítila to ako sa podobáme. Pozeral priamo na mňa. Tú podobu som nemyslela ako sa k sebe hodíme ale pripomínal mi mňa keď som stretla Edwarda. Problém je že on síce je podobný mne ale nikdy nebude mať postavenie v mojom živote tak ako Edward. Jeho srdce pri pohľade na mňa rapidne zrýchlilo. Viem čo to znamená.
Počula som pradenie dvoch áut rovnako drahých ako dobrých. Z nich vyšli štyri osoby. Boli bledšie ako obvykle ale oči boli sýto zlaté.
Počula som pradenie dvoch áut rovnako drahých ako dobrých. Z nich vyšli štyri osoby. Boli bledšie ako obvykle ale oči boli sýto zlaté.
" Ahojte" pozdravila som ich. Alice zmenila výraz od sústredeného do uvoľneného. Jasper si ju varovne obzeral. Tie výrazy boli podozrivé. Som zvedavá čo ich trápi.
" Čau Bell nákupy čakajú" povedala a ja som ľutovala toho že som si myslela že mi niečo skrývajú.
" Nie Alice prečo?"
" Lebo." Odpovedala urazene. Jasper si ju opatrne prezeral. Trochu sa uvoľnil aj on. Všimla som si že Emmett sa neusmieva od ucha k uchu ako inokedy. To moje podozrenie potvrdilo. Rose so záujmom pozorovala praskliny na betóne.
Emmett sa zasmial.
" Bella, to ťa ten cement tak zaujíma?"
" Emmett, je to betón, cement sa do betónu iba pridáva" upozornila som ho. Zamumlal si niečo ako zrazu nejaká múdra boli podozrivý.
Jasperov pohľad:
Všetci boli napjatý až na Bellu ktorej pocity som nemohol cez jej bolesť identifikovať. Máme jej to povedať? Alice si myslí že to nie je dobrý nápad. Problém je že Edward nám hovoril že sa pred ňou vždy nič neutají. To nám hovoril keď nám oznámil že Bella zistila pravdu o tom kto sme.
Rosaliin pohľad:
Čo budeme robiť? Určite si niečoho všimne. Nemôžeme to pred ňou skrývať je to aj jej vec. Ale čo keď to bude chyba. Snáď si ničoho nevšimne. Aj keď nepridáva fakt že nikto nevníma dokonca aj Emmett je potichu. Nie je blbá toho by som si všimla aj ja. Okrem toho dúfam že svoj štít bude držať tak ako má a nebude nám liezť do hlavy. Aj keď nám vždy liezla do hlavy keď si niečoho všimla. Napríklad keď mala Alice víziu o Edwinovi. Ako sa to vyvinie? Do kelu toto neznášam.
Bellin pohľad:
Chvíľu sme na parkovisku iba stáli. Nakoniec sme museli sa z tohto vymotať.
"Rose máme francúzštinu" pripomenula som jej. Mikla sa a pokrútila hlavou.
" Čo nemáme?" opýtala som sa na jej gesto. Ostaní sa začali poberať do tried.
" Máme ja len nejako som sa zamotala do myšlienok." Emmett ju štuchol a hneď sa vyrovnala a prišla ku mne.
" Fajn mi ideme" oznámila Rosalie. Všetci prikývli.
Cestou na hodinu bola tichá. Aj keď sme si sadli do lavice nikto nerozprával. Ľudia si o mne ešte rozprávali. Veď som sem chodila iba týždeň. Vo Forks to bolo miernejšie ale predsa len ja už automaticky patrím ku Cullenovcom takže som nápadnejšia ako kedysi.
" Rose?"
" Áno?" Zase som ju vytrhla z premýšľania!
" Deje sa niečo?" Mala to v tvári. Mala by som použiť moju schopnosť ale nechcem im narúšať súkromie. Povedala som si že ju používať nebudem.
" Nie prečo?"
" Tváriš sa divne" odpovedala som a skúmala každý jej výraz.
" Vieš Bella, my s Emmettom nemáme v poslednom čase súkromie a všetci sme z toho na nervy. V noci ani cez deň. Nechcela som
to hovoriť práve tebe
lebo... no... ehm... ty... teda vy s Edwardom ste ešte nemali... no vieš." Keby som bola človek som červená ako paradajka. Jaj tak to ju štve. Poznám tých dvoch. Fyzická láska je pre nich dôležitá. Bože najradšej by som sa prepadla od hanby.
to hovoriť práve tebe
lebo... no... ehm... ty... teda vy s Edwardom ste ešte nemali... no vieš." Keby som bola človek som červená ako paradajka. Jaj tak to ju štve. Poznám tých dvoch. Fyzická láska je pre nich dôležitá. Bože najradšej by som sa prepadla od hanby.
" To je pravda." Odpovedala som jej a sklopila zrak.
" Vedela som že by som sa o tom asi mala porozprávať s Alice. Aspoň že nie si človek čo?" zachichotala sa.
" Prečo?"
" Za prvé, bola by si ako rajčina a po druhé, no s Edwardom by ste sa nemuseli obmedzovať a mohli by ste..."
" ROSALIE!!! Ani to nevyslovuj" Bože prečo som sa jej to spýtala. Ja som blbá.
Na obed som išla so sklopeným zrakom od hanby. Vedela som že to spomenie pred ostatnými.
" Ahoj Bell" pozdravila ma Alice.
Iba som jej kývla. Na Rose sa nepozriem, nie. Jasper si ma prezeral. Zabudla som že to pred ním neutajím.
Iba som jej kývla. Na Rose sa nepozriem, nie. Jasper si ma prezeral. Zabudla som že to pred ním neutajím.
" Prestaň!" zahrmela som na Jaspera. Opatrne som ho sledovala ako sa usmial. Emmett sa potešene usmial.
" Jazzi čo cíti?" spýtal sa Emmett. Tak roztopašne sa usmieval. Zase si ma ide doberať.
" Hanbí sa" odpovedal a zadržoval smiech. Alice s Rose sa zachichotali ale Emmett mal v očiach dva obrovské otázniky. Rose mu zašepkala presne to čo som nechcela. Pravdu. Emmettovy sa zase rozžiarili oči. Ten sa rozrehotal tak, že celá jedáleň stíchla.
" B-E-L-L-A!" dostal zo seba medzi smiechom.
" N-E-V-E-D-E-L S-O-M Ž-E
V-Y S-T-E..." ďalej nepokračoval lebo nevedel ani hlásku vysloviť. Jasper nepochopil.
V-Y S-T-E..." ďalej nepokračoval lebo nevedel ani hlásku vysloviť. Jasper nepochopil.
" Alice!" zahrmela som už po druhé. Tá sa chichotala a pošepkala to aj Jasper. To bola tá najtrápnejšia vec akú som zažila.
" A to vás trápi všetkých?" opýtala som sa nechápavo. Čo? Nech sa hanbia aj oni. Reakcia bola divná. Všetci stuhli.
" Čo mi tajíte?" opýtala som sa na rovinu. Povzdychla som si a zapla čítanie myšlienok. Najprv ma tie hlasy skoro prekotili zo stoličky ale potom som sa zamerala na moju rodinu.
Nesmieme jej nič povedať. Esme mala pravdu ešte by sa trápila- Jasper
Má na to právo. Musí vedieť všetko- Rose
Mal by som sa vrátiť k tej téme čo predtým.- Emmett. On neprestane.
Ona nám číta myšlienky. Nesmiem na to myslieť. Rose mala ale pravdu. Jej sa týka tiež. Keď je to o Edwardovy je to aj o nej.- Alice. Počkať! Edward?
" ALICE!!!" zahučala som na celú jedáleň. Celá jedáleň stíchla. Zase všetci boli ticho a pozorovali ma. Mne to nevadilo.
" OKAMŽITE!!!" Všetci jej prikývli. Iba si povzdychla a myslela na víziu.
Edward v špinavej vlhkej miestnosti bez okien. Príde k nemu malá blondína a začne detským hlasom. Môže mať asi desať.
" Ak chceš informácie fajn. Tvoja Bella má 28. Odsťahovala sa do Miami kde na vysokej stretla nejakého Mikea Newtona. Vzala si ho a majú deti Annabellu, Lillian a Tomasa. Stačí? Ešte že Cullenovci žijú inde nevie sa kde a s Bellou sa nestretávajú lebo po tom čo si odišiel neznáša upírov a vlkodlakov." Edward je ako by ho niekto zbil. To dieťa čaká.
" Aspoň má spokojný život." Odpovie jej
" Mal by si ju nenávidieť nezabúdaj že ty tu stráviš večnosť." Edward nič nepovedal.
" Takže najlepšie bude keď ti vymažeme pamäť. Teba až tak nepotrebujeme. Teraz máme Kate. Tá má veľa schopností. To preto nemá Alice vízie. Má štít, vie sa hrať s pamäťou. Prepáč ale musím sa pochváliť. Kde som skončila? Aha hneď za tebou príde . Neboj budeš sa cítiť bez spomienok prázdno ale to nevadí"
Koniec.
" EDWARD!!!" bolo to prvé na čo som sa zmohla.
" NIE!!!" skríkla som. Stála som pri stole ako obarená. Zase mi tiekli slzy.
" Bella porozprávame sa o tom v súkromí."
" NIE!!! TERAZ!!!" zase som kričala a nedovolila som si byť ticho. Všetci sa postavili a ťahali ma k autu. Emmett usúdil že nie som schopná šoférovať tak som išla s Rose. Rose sedela na zadnom sedadle a niečo mi hovorila. Ja som bola ako primrznutá neschopná slov. Z očí sa mi valili slzy. No skôr vodopád.
"... Nikdy som nič také nevidel. Musí mať šok." Začali ku mne doliehať hlasy. Pomaly som sa posadila. Všetci buď stáli alebo sedeli okolo mňa. Spomenula som si na tú víziu a zase som vypustila vodopád.
" Idem do Volltery." Oznámila som medzi vzlykmi.
" Ani nápad" zaúpela Alice. Ja som sa iba ošívala. Al významne pozrela na Jaspera ale ten iba pokrútil hlavou.
" Alice predstav si že by tam bol Jasper" Od Rose by som to nečakala. Vedela kde Alice zasiahnuť.
" Pustite ma tam. Prosím! Viem že ho chcete späť! Oni nám klamali. Mali Edwardovi hovoriť pravdu ale nie klamstvá a výmysly! Alice aký majú plán?"
" Neviem nič nevidím nič, ani keď jej tvoj štít dole." Esme neisto pochodovala po miestnosti.
" Čo budeš robiť? Aký máš plán?" Carlise bol na stratégiu.
" Dostať Edwarda domov, bodka." Rosalie prešla ku mne a podala mi ruku. Chytila som sa a nadľudskou rýchlosťou postavila.
" Idem s ňou!" zavelila Rose.
" Nie!" samozrejme že Emmett ju nepustí. Poobzerala som sa na všetky tváre v miestnosti.
" Rose, Emmett má pravdu. Čo by robil keby ťa stratil? Ja nemám čo stratiť iba vás. Preto idem sama!" Rose ma ťahala von. Emmett si povzdychol.
" Rosalie zostaň doma!" zaúpela som.
" Bella mi sa vrátime." Odpovedala. Ja som jasný pesimista. Emmett prešiel k Rose ale tá ho chladne odstrčila.
" Lúčenie je pre tých čo sa už nevrátia!" povedala mu. Všetci stáli okolo auta. Aj napriek všetkému som Esme objala. Alice sa vyparila aj s Jasperom.
" Ideme Bell" nastúpili sme. Ani som sa neobzrela. Moje slzy stekali po lícach a pálili ma okraje tváre.
Vrátim sa ku svojej rodine? Splním to prečo odchádzam? Musím to skúsiť. Idem pre člena rodiny.
Edwinom pohľad:
Otvorenie jedného oka mi trvalo jednu minútu. Po okne stekali kvapky a bubnovanie dažďa bolo cítiť aj vo vzduchu. Niekto zaklopal.
"Ed mal by si vyliezť urobila som tvoje obľúbené jedlo"
" A to je aké" Zazíval som.podráždene na mňa pozrela.
" Predsa lievance" poskočila nadšene.
" Dobre mami" otrávene som čakal kým odíde. Po piatich sekundách to vzdala a odišla. Prevaľoval som sa z jednej strany na druhú. Mám ísť do školy? Bude tam Isabella? Nesmiem na ňu myslieť! Do kelu! Nedokážem na ňu nemyslieť! Včera v škole nebola a ja som bol z toho na nervy. Aspoň mi to slnko zdvihlo včerajšiu hnusnú náladu.
Po rannej hygiene som liezol po schodoch. Lievance prevoňali celý dom. Každá moja bunka dávala najavo hlad. Niečo ma postrčilo. Trochu som sa zapotácal našťastie som bol na predposlednom schode.
Po rannej hygiene som liezol po schodoch. Lievance prevoňali celý dom. Každá moja bunka dávala najavo hlad. Niečo ma postrčilo. Trochu som sa zapotácal našťastie som bol na predposlednom schode.
" Edwin ty si pomalý!" zaúpela Carol. Vyplazil som jazyk. Celý čas za stolom som neprehovoril.
" Si v poriadku?" Mama vyzerala ustarostene.
" Nie,
je zamilovaný" odpovedala Carol. Prepichoval som ju pohľadom.
je zamilovaný" odpovedala Carol. Prepichoval som ju pohľadom.
" A do koho?" samozrejme zvedavosť je v rodine.
" Do jednej... takej čo je príbuzná s Cullenovcami." Mame padla lyžička do šálky.
" Do tej blondíny?" opýtala sa ma. Pokrútil som hlavou.
" Nie, do jej nevlastnej sesternice Belly" pravda je vonku.
" Myslíš tú Isabellu?" prevrátil som oči.
" Áno ale rodina jej hovorí Bella" odpovedal som pravdivo.
" A ty s ňou chodíš?" zosmutnel som.
" Nie."
" To je dobre. Počula som že s niekým chodí" zamumlala spokojne
" S kým?" Ona by s niekým chodila?
" Zabudla som. Ale aj tak sú divný. Predstav si že tie deti majú spoločné izby. Podľa párov. A tá Isabella podľa mňa má tiež niekoho kto do tej školy nechodí. Sám si hovoril že majú ešte jedného nevlastného syna" Čo? Neviem si ju predstaviť.
" Odkiaľ to vieš?"
" Neviem, hovorí sa to" Že by s niekým chodila?
" Podľa mňa sú to klebety" zobral som si tašku. Išiel som po ceste opatrne. Dážď sťažoval všetkým cestu. Vystúpil som. Dážď mi kvapkal na hlavu. Objavil sa červený Aston Martin. Síce som si myslel že Cullenovci chodia prvý ale takto mi to vyhovuje. Vystúpila do dažďa. Vôbec jej to neprekážalo ako ostaným dievčatám. Prezerala si parkovisko až sa pohľadom zastavila na mne. Zamyslene sa na mňa pozerala. Na parkovisko prišli dve autá patriace Cullenovcom. Bella sa k nim otočila. O niečom sa rozprávali ako vždy. Po chvíľke išli dovnútra. Bella s tou blondínou odišli tiež. Možno som sa mal s ňou porozprávať. Iba ju pozdraviť a pýtať sa kde bola.
Celé vyučovanie sa neskutočne tiahlo. Chris stále neprestal uvažovať nad tým ako by mal Bellu pozvať na rande. Nedával som svoju žiarlivosť najavo. Viem že som na to nikdy nemal právo, žiarliť. Nedokážem si pomôcť. Na obede som bol skoro prvý. Tak zúfalo som chcel byť pri nej.
" Hej viete že bude ples? Jesenný ples. Kto ho bude organizovať? Ja!" tešil sa Chris. Začal som sa viac zaoberať hovorom pri sebe. Zrazu prišli dievčatá od Cullenovcov. Posledná bola Bella. Vyzerala že nad niečím premýšľa alebo... sa hanbí.
" Pozvem tú Isabellu" povedal Chris. Vo mne to iba vrelo tak som sa ho snažil dostatočne nevnímať. Pozeral som na Cullenovcov. Tá blondína niečo pošepkala tomu svalnatému. Ten sa začal tak rehotať až sa postavil.
" B-E-L-L-A!" všetci ostali ticho a počúvali.
" N-E-V-E-D-E-L S-O-M Ž-E V-Y S-T-E..." pokračoval. O čom asi hovoria? Bella vyzerá rozčúlene.
Tá čiernovláska pošepkala niečo blonďákovi. Bella niečo povedala a hneď stuhli. Skúmavo ich sledovala. Všetci sa tvárili ostražito. Chcel som sa pozrieť na Chrisa keď v tom sa Bella postavila.
" ALICE!!!" zahučala Bella. Ešte som ju takúto nevidel. Vyzerala akoby ju niekto hrozne vytočil a urobil niečo hnusné. Celá jedáleň nemo s otvorenými ústami pozorovala Cullenovcov.
" OKAMŽITE!!!" vykríkla znova. Cullenovci prikývli.
Čiernovláska si povzdychla. Zrazu mala Bella prázdny a neprítomný výraz. Stála ako by ani nevnímala celý svet. Naraz mala zmetený výraz ktorý sa premenil keď jej vytreskli slzy. Sedel som ako obarený. Bella plače? Ona? Viem že bola smutná ale...
" EDWARD!!!" zakričala. Kto je to? Myslela Edwin? Alebo Edward? Edward je bežnejšie meno.
" NIE!!!" vykríkla. Vyzerala akoby niekto umrel.
" Bella porozprávame sa o tom v súkromí." Odvetila jej čiernovláska.
" NIE!!! TERAZ!!!" Všetci sa postavili. Obedy nechali tak a ťahali ju k autu. Vstal som. Celá jedáleň bola primrznutá. Bežal som na parkovisko. No videl som iba vzďaľujúce sa autá. Kto je Edward?
Na biochémii nebola. Na parkovisku žiadne z ich áut nebolo. Prečo sa tak tvárila? Možno sa niečo
stalo.. Je taká záhadná. Zvláštna. Tajomná.
Asi som sa zamiloval. Počkať! Ja som si to myslel?
Milujem Isabellu Swanovú.
Nemal by som sa hanbiť. Mal by som jej to povedať. Urobím to! Poviem jej čo cítim. Hneď zajtra sa jej spýtam čo môžem ísť k nim a tam jej to poviem.
Bellin pohľad:
Hneď ako sme vyrazili ďaleko sme nedošli. Ako sme vyrazili Rose mi dala poriadnu facku. Ževraj sú facky dobré na spamätanie a nesmiem vyzerať tak zúfalo ako vyzerám. Tesne za nami sa objavilo žlté Ferrari a vodič nadšene nevyzeral. Zastavili sme na okraji cesty.
" NEMYSLITE SI ŽE MA Z TOHO VYNECHÁTE!!!" hromžila Alice ako nastúpila.
" Dobre Alice ideš s nami. Čo vidíš?" spýtala sa nevrlo Rose a musím uznať že Alice potrebovala uzemniť.
" nič. Nie je to Belliným štítom asi majú niekoho so štítom ako má Bella. Preto Bellu nepotrebovali. Tá Kate má asi schopnosti ako Bella. Budem sa vám hodiť aspoň s informáciami" odpovedala spokojne.
" Bella vyzeráš kľudnejšia kde si nechala slzy?" spýtala sa Alice zvedavo.
" Dala som jej facku a pomohlo." Odpovedala Rose spokojne.
" Tak toto keď sa dozvie Edward" zasmiala sa Al.
" Ak sa to dozvie!" Rosalie ma spražila jedným z tých pohľadov ktoré mi rozdávala ako človeku.
Sedela som v lietadle vedľa Alice. Požiadala som ju o to keďže Rose ešte cítila že veľké nádeje si nerobím.
" Bella nespi" veľmi vtipné. Naozaj. To som tu snáď jediný pesimista?
" Čo je?" otvorila som oči. Pri Rose nikto nesedel ale všetci chlapi pri pohľade na nás slintali.
" Bell rozhodne sa upokoj inak sa mi tie nápady na tvoje ukludnenie budú páčiť. Dobre to dopadne! Čo sa také môže stať?" Dúfam že toto bola básnická otázka.
" Ja som pokojná" letuška sa na mňa zadívala významným pohľadom.
" Jasné tak preto klopkáš prstami?" Všimla si toho.
" Nerada lietam" aspoň priznám pravdu. Al sa iba zvonivo zasmiala.
"Čo?"
" Dobre vieš že my tri z toho lietadla by sme dopadli najlepšie!" Rose sa ku mne s bleskami v očiach otočila. Vstala som a posadila sa k nej. Otázniky v očiach som ignorovala.
" Rose?"
"Hm"
" Ako to že si pre mňa niečo ako Alice?" Moja nevinná konverzácia ktorú som chcela začať sa skončila prvým zábleskom mojej zvedavosti.
" Nerozumiem" Zadívala som sa z okienka a snažila som sa nevnímať Rosaline oči. Hľadala som slová ako to spresniť.
" Tým myslím" zadívala som sa na mraky "Ako to že sme sa stali niečo ako sestrami, najlepšími kamarátkami a... ja jednoducho tomu nechápem" Úprimnosť a nechápavosť boli čitateľné v mojom hlase.
" Ja neviem Bell" zadívala som sa na ňu. Vzdychla si a pokračovala " ja neviem. Keď som ťa spoznala myslela som si že ťa Edward... zabije. Nevenovala som ti toľko pozornosti. Ale ako ťa Edward zachránil vedela som že niečo sa deje. Doma skoro nebol. Domov sa vracal pri svitaní. Až vtedy som si jeho správanie začala všímať. Stále sa na teba pozeral. Keď mi Alice povedala že mu voníš ale nemôže ti čítať myšlienky už som mala podozrenie. Zložil ti dokonca uspávanku. Neverila som že môj brat bude niekedy niečo také prežívať. Ty si bola obyčajné dievča" usmiala sa na mňa " ale preňho si bola niečo viac. Nechápala som to. Ja som bola vždy krásna a ešte predtým ako som stretla Emmetta ma Edward zaujímal. Postupne som sa k nemu správala ako k bratovi. Aj keď mi bol ako brat nepochopila som to. Vážne mi nebolo vôbec divné že toho vášho pokukovania si všimla celá škola. Bola som rozčúlená keď s tebou začal chodiť. Bolo to riziko pre nás všetkým. Závidela som ti ale to červenanie. Tú ľudskosť. Keď som ale videla čo to, že si človek obnáša, ako ťa James skoro zabil pochopila som že si všetko toto vytrpíš ale nedokážeš byť na Edwarda zlá a obviňovať ho za to že je to jeho vina. Dlho som premýšľala ako sa budem správať. Vedela som že ty riskuješ život iba preto aby si bola s ním. Keď si sa k nám nasťahovala pocítila som radosť svojej rodiny. Na tvoje narodeniny sa vo mne niečo zlomilo. Bola si taká ľudská. Stále som ťa mala pred očami vo Pheonixe. Netušila som čo sa stane. Edward bol preč. Myslela som si že máš konečne šancu zabudnúť. A keď si sa stala upírom myslela som si že chceš žiť sama preto aby si sa mohla..." zadívala sa okolo " živiť tým čo chceš a zabudnúť. Celé tie roky som verila že to tak je. Až keď mi Alice povedala o všetkom prečo si odišla pochopila som. Viem že chceli aby ti vymazali pamäť. Viem že si chcela žiť so svojimi spomienkami, pre ne. Odišla si aj kvôli nám. Myslela si si že to bude ľahšie...pre nás" pozrela na mňa. Krátko som prikývla na znak pravdy. Hrala som sa medailónikom ponorená v príbehu.
" Keď si sa vrátila cítila som že si nechcela zabudnúť. V ten prvý deň v škole som bola rada že si prišla. Dali sme ti aj ten medailónik" ukázala naň " aby si vedela že sme rodina a stojíme pri tebe v dobrom aj v zlom. Vedela som že je to pre teba ťažké"
"Ďakujem" zašepkala som.
" Za čo?"
" Za to všetko. Ja... myslela som si že ma nebudeš mať rada navždy. Túžila som po tom aby si ma prijala do rodiny."
" Ja som ťa prijala. Všetci sme ťa prijali. Neďakuj" usmiala sa.
" Myslela som že chcete nahradiť Edwarda mnou" zašepkala som zahanbene. Utrápene sa zahľadela na mňa.
" Nie, Edward bude vždy súčasť rodiny ako každý z nás" Sadla som si naspäť k Alice. Keď sme súčasť rodiny musím im to povedať.
" Alice? Ja si nepamätám čo som robila tie roky. Neviem ako si to mám vybaviť." Chvíľu rozmýšľala.
" Asi je najlepšie sa uvoľniť. Zavri oči a spomeň si na narodeniny. To je dobrý začiatok." Vydýchla som a nadýchla. Zavrela oči.
" Dobrú noc. Belli" povedal Edward a nežne ma pobozkal.
" Ďakujem. Za oslavu, darčeky aj za teba" usmial sa.
" Malo by to byť naopak..." zívla som " musíš ísť spať" dokončil. Začal mi spievať uspávanku a ja som sa poddala spánku.
Zobudila som sa na veľkú ranu... Strhla som sa do tmy.
" Edward?" Nič. Vstala som. Pomaly som vošla do obývačky. Alice neprítomne hľadela na kopu rozbitých tanierov. Zrazu sa vedľa mňa objavil svojou rýchlosťou Edward. Nadskočila som. Hrubo ma chytil za lakeť a tiahol hore. Posadil ma na posteľ a chystal sa odísť.
" Edward? Zostaň tu. Prosím. Čo sa stalo?" zasvietil. Jeho oči boli úplne čierne.
"nie si smädný?" jeho oči naberali zlatú farbu.
" Nie" povedal. " Len šteňatá z La Push boli tesne pri hranici" usmial sa. Prišla som k nemu a objala ho. Jemne ma vzal do náručia a položil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa.
" Milujem ťa" povedala som mu. Neodpovedal.
" Aj ja teba. Ja len mám strach že keď sme takí šťastní, niekto nám to prekazí." Priznal. Začal mi spievať a postavil sa.
" Kam ideš?"
" Hneď som späť" povedal. Neprišiel. Chvíľu som tam ležala a potom zaspala.
" Alice! Ty si mala víziu v noci?" Trhla sa. Asi skúmala budúcnosť ktorú nevidí.
" Po narodeninách? Áno!" Zatlieskala.
" Ale stále si nepamätám nič z tých 10 rokov." Posmutnela som.
Snáď si ešte spomeniem... ale už viem čo sa stalo v noci. Teraz sa musím sústrediť na záchranu toho najvzácnejšieho čo som kedy mala
" NEMYSLITE SI ŽE MA Z TOHO VYNECHÁTE!!!" hromžila Alice ako nastúpila.
" Dobre Alice ideš s nami. Čo vidíš?" spýtala sa nevrlo Rose a musím uznať že Alice potrebovala uzemniť.
" nič. Nie je to Belliným štítom asi majú niekoho so štítom ako má Bella. Preto Bellu nepotrebovali. Tá Kate má asi schopnosti ako Bella. Budem sa vám hodiť aspoň s informáciami" odpovedala spokojne.
" Bella vyzeráš kľudnejšia kde si nechala slzy?" spýtala sa Alice zvedavo.
" Dala som jej facku a pomohlo." Odpovedala Rose spokojne.
" Tak toto keď sa dozvie Edward" zasmiala sa Al.
" Ak sa to dozvie!" Rosalie ma spražila jedným z tých pohľadov ktoré mi rozdávala ako človeku.
Sedela som v lietadle vedľa Alice. Požiadala som ju o to keďže Rose ešte cítila že veľké nádeje si nerobím.
" Bella nespi" veľmi vtipné. Naozaj. To som tu snáď jediný pesimista?
" Čo je?" otvorila som oči. Pri Rose nikto nesedel ale všetci chlapi pri pohľade na nás slintali.
" Bell rozhodne sa upokoj inak sa mi tie nápady na tvoje ukludnenie budú páčiť. Dobre to dopadne! Čo sa také môže stať?" Dúfam že toto bola básnická otázka.
" Ja som pokojná" letuška sa na mňa zadívala významným pohľadom.
" Jasné tak preto klopkáš prstami?" Všimla si toho.
" Nerada lietam" aspoň priznám pravdu. Al sa iba zvonivo zasmiala.
"Čo?"
" Dobre vieš že my tri z toho lietadla by sme dopadli najlepšie!" Rose sa ku mne s bleskami v očiach otočila. Vstala som a posadila sa k nej. Otázniky v očiach som ignorovala.
" Rose?"
"Hm"
" Ako to že si pre mňa niečo ako Alice?" Moja nevinná konverzácia ktorú som chcela začať sa skončila prvým zábleskom mojej zvedavosti.
" Nerozumiem" Zadívala som sa z okienka a snažila som sa nevnímať Rosaline oči. Hľadala som slová ako to spresniť.
" Tým myslím" zadívala som sa na mraky "Ako to že sme sa stali niečo ako sestrami, najlepšími kamarátkami a... ja jednoducho tomu nechápem" Úprimnosť a nechápavosť boli čitateľné v mojom hlase.
" Ja neviem Bell" zadívala som sa na ňu. Vzdychla si a pokračovala " ja neviem. Keď som ťa spoznala myslela som si že ťa Edward... zabije. Nevenovala som ti toľko pozornosti. Ale ako ťa Edward zachránil vedela som že niečo sa deje. Doma skoro nebol. Domov sa vracal pri svitaní. Až vtedy som si jeho správanie začala všímať. Stále sa na teba pozeral. Keď mi Alice povedala že mu voníš ale nemôže ti čítať myšlienky už som mala podozrenie. Zložil ti dokonca uspávanku. Neverila som že môj brat bude niekedy niečo také prežívať. Ty si bola obyčajné dievča" usmiala sa na mňa " ale preňho si bola niečo viac. Nechápala som to. Ja som bola vždy krásna a ešte predtým ako som stretla Emmetta ma Edward zaujímal. Postupne som sa k nemu správala ako k bratovi. Aj keď mi bol ako brat nepochopila som to. Vážne mi nebolo vôbec divné že toho vášho pokukovania si všimla celá škola. Bola som rozčúlená keď s tebou začal chodiť. Bolo to riziko pre nás všetkým. Závidela som ti ale to červenanie. Tú ľudskosť. Keď som ale videla čo to, že si človek obnáša, ako ťa James skoro zabil pochopila som že si všetko toto vytrpíš ale nedokážeš byť na Edwarda zlá a obviňovať ho za to že je to jeho vina. Dlho som premýšľala ako sa budem správať. Vedela som že ty riskuješ život iba preto aby si bola s ním. Keď si sa k nám nasťahovala pocítila som radosť svojej rodiny. Na tvoje narodeniny sa vo mne niečo zlomilo. Bola si taká ľudská. Stále som ťa mala pred očami vo Pheonixe. Netušila som čo sa stane. Edward bol preč. Myslela som si že máš konečne šancu zabudnúť. A keď si sa stala upírom myslela som si že chceš žiť sama preto aby si sa mohla..." zadívala sa okolo " živiť tým čo chceš a zabudnúť. Celé tie roky som verila že to tak je. Až keď mi Alice povedala o všetkom prečo si odišla pochopila som. Viem že chceli aby ti vymazali pamäť. Viem že si chcela žiť so svojimi spomienkami, pre ne. Odišla si aj kvôli nám. Myslela si si že to bude ľahšie...pre nás" pozrela na mňa. Krátko som prikývla na znak pravdy. Hrala som sa medailónikom ponorená v príbehu.
" Keď si sa vrátila cítila som že si nechcela zabudnúť. V ten prvý deň v škole som bola rada že si prišla. Dali sme ti aj ten medailónik" ukázala naň " aby si vedela že sme rodina a stojíme pri tebe v dobrom aj v zlom. Vedela som že je to pre teba ťažké"
"Ďakujem" zašepkala som.
" Za čo?"
" Za to všetko. Ja... myslela som si že ma nebudeš mať rada navždy. Túžila som po tom aby si ma prijala do rodiny."
" Ja som ťa prijala. Všetci sme ťa prijali. Neďakuj" usmiala sa.
" Myslela som že chcete nahradiť Edwarda mnou" zašepkala som zahanbene. Utrápene sa zahľadela na mňa.
" Nie, Edward bude vždy súčasť rodiny ako každý z nás" Sadla som si naspäť k Alice. Keď sme súčasť rodiny musím im to povedať.
" Alice? Ja si nepamätám čo som robila tie roky. Neviem ako si to mám vybaviť." Chvíľu rozmýšľala.
" Asi je najlepšie sa uvoľniť. Zavri oči a spomeň si na narodeniny. To je dobrý začiatok." Vydýchla som a nadýchla. Zavrela oči.
" Dobrú noc. Belli" povedal Edward a nežne ma pobozkal.
" Ďakujem. Za oslavu, darčeky aj za teba" usmial sa.
" Malo by to byť naopak..." zívla som " musíš ísť spať" dokončil. Začal mi spievať uspávanku a ja som sa poddala spánku.
Zobudila som sa na veľkú ranu... Strhla som sa do tmy.
" Edward?" Nič. Vstala som. Pomaly som vošla do obývačky. Alice neprítomne hľadela na kopu rozbitých tanierov. Zrazu sa vedľa mňa objavil svojou rýchlosťou Edward. Nadskočila som. Hrubo ma chytil za lakeť a tiahol hore. Posadil ma na posteľ a chystal sa odísť.
" Edward? Zostaň tu. Prosím. Čo sa stalo?" zasvietil. Jeho oči boli úplne čierne.
"nie si smädný?" jeho oči naberali zlatú farbu.
" Nie" povedal. " Len šteňatá z La Push boli tesne pri hranici" usmial sa. Prišla som k nemu a objala ho. Jemne ma vzal do náručia a položil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa.
" Milujem ťa" povedala som mu. Neodpovedal.
" Aj ja teba. Ja len mám strach že keď sme takí šťastní, niekto nám to prekazí." Priznal. Začal mi spievať a postavil sa.
" Kam ideš?"
" Hneď som späť" povedal. Neprišiel. Chvíľu som tam ležala a potom zaspala.
" Alice! Ty si mala víziu v noci?" Trhla sa. Asi skúmala budúcnosť ktorú nevidí.
" Po narodeninách? Áno!" Zatlieskala.
" Ale stále si nepamätám nič z tých 10 rokov." Posmutnela som.
Snáď si ešte spomeniem... ale už viem čo sa stalo v noci. Teraz sa musím sústrediť na záchranu toho najvzácnejšieho čo som kedy mala
Hneď ako sme vyrazili ďaleko sme nedošli. Ako sme vyrazili Rose mi dala poriadnu facku. Ževraj sú facky dobré na spamätanie a nesmiem vyzerať tak zúfalo ako vyzerám. Tesne za nami sa objavilo žlté Ferrari a vodič nadšene nevyzeral. Zastavili sme na okraji cesty.
" NEMYSLITE SI ŽE MA Z TOHO VYNECHÁTE!!!" hromžila Alice ako nastúpila.
" Dobre Alice ideš s nami. Čo vidíš?" spýtala sa nevrlo Rose a musím uznať že Alice potrebovala uzemniť.
" nič. Nie je to Belliným štítom asi majú niekoho so štítom ako má Bella. Preto Bellu nepotrebovali. Tá Kate má asi schopnosti ako Bella. Budem sa vám hodiť aspoň s informáciami" odpovedala spokojne.
" Bella vyzeráš kľudnejšia kde si nechala slzy?" spýtala sa Alice zvedavo.
" Dala som jej facku a pomohlo." Odpovedala Rose spokojne.
" Tak toto keď sa dozvie Edward" zasmiala sa Al.
" Ak sa to dozvie!" Rosalie ma spražila jedným z tých pohľadov ktoré mi rozdávala ako človeku.
Sedela som v lietadle vedľa Alice. Požiadala som ju o to keďže Rose ešte cítila že veľké nádeje si nerobím.
" Bella nespi" veľmi vtipné. Naozaj. To som tu snáď jediný pesimista?
" Čo je?" otvorila som oči. Pri Rose nikto nesedel ale všetci chlapi pri pohľade na nás slintali.
" Bell rozhodne sa upokoj inak sa mi tie nápady na tvoje ukludnenie budú páčiť. Dobre to dopadne! Čo sa také môže stať?" Dúfam že toto bola básnická otázka.
" Ja som pokojná" letuška sa na mňa zadívala významným pohľadom.
" Jasné tak preto klopkáš prstami?" Všimla si toho.
" Nerada lietam" aspoň priznám pravdu. Al sa iba zvonivo zasmiala.
"Čo?"
" Dobre vieš že my tri z toho lietadla by sme dopadli najlepšie!" Rose sa ku mne s bleskami v očiach otočila. Vstala som a posadila sa k nej. Otázniky v očiach som ignorovala.
" Rose?"
"Hm"
" Ako to že si pre mňa niečo ako Alice?" Moja nevinná konverzácia ktorú som chcela začať sa skončila prvým zábleskom mojej zvedavosti.
" Nerozumiem" Zadívala som sa z okienka a snažila som sa nevnímať Rosaline oči. Hľadala som slová ako to spresniť.
" Tým myslím" zadívala som sa na mraky "Ako to že sme sa stali niečo ako sestrami, najlepšími kamarátkami a... ja jednoducho tomu nechápem" Úprimnosť a nechápavosť boli čitateľné v mojom hlase.
" Ja neviem Bell" zadívala som sa na ňu. Vzdychla si a pokračovala " ja neviem. Keď som ťa spoznala myslela som si že ťa Edward... zabije. Nevenovala som ti toľko pozornosti. Ale ako ťa Edward zachránil vedela som že niečo sa deje. Doma skoro nebol. Domov sa vracal pri svitaní. Až vtedy som si jeho správanie začala všímať. Stále sa na teba pozeral. Keď mi Alice povedala že mu voníš ale nemôže ti čítať myšlienky už som mala podozrenie. Zložil ti dokonca uspávanku. Neverila som že môj brat bude niekedy niečo také prežívať. Ty si bola obyčajné dievča" usmiala sa na mňa " ale preňho si bola niečo viac. Nechápala som to. Ja som bola vždy krásna a ešte predtým ako som stretla Emmetta ma Edward zaujímal. Postupne som sa k nemu správala ako k bratovi. Aj keď mi bol ako brat nepochopila som to. Vážne mi nebolo vôbec divné že toho vášho pokukovania si všimla celá škola. Bola som rozčúlená keď s tebou začal chodiť. Bolo to riziko pre nás všetkým. Závidela som ti ale to červenanie. Tú ľudskosť. Keď som ale videla čo to, že si človek obnáša, ako ťa James skoro zabil pochopila som že si všetko toto vytrpíš ale nedokážeš byť na Edwarda zlá a obviňovať ho za to že je to jeho vina. Dlho som premýšľala ako sa budem správať. Vedela som že ty riskuješ život iba preto aby si bola s ním. Keď si sa k nám nasťahovala pocítila som radosť svojej rodiny. Na tvoje narodeniny sa vo mne niečo zlomilo. Bola si taká ľudská. Stále som ťa mala pred očami vo Pheonixe. Netušila som čo sa stane. Edward bol preč. Myslela som si že máš konečne šancu zabudnúť. A keď si sa stala upírom myslela som si že chceš žiť sama preto aby si sa mohla..." zadívala sa okolo " živiť tým čo chceš a zabudnúť. Celé tie roky som verila že to tak je. Až keď mi Alice povedala o všetkom prečo si odišla pochopila som. Viem že chceli aby ti vymazali pamäť. Viem že si chcela žiť so svojimi spomienkami, pre ne. Odišla si aj kvôli nám. Myslela si si že to bude ľahšie...pre nás" pozrela na mňa. Krátko som prikývla na znak pravdy. Hrala som sa medailónikom ponorená v príbehu.
" Keď si sa vrátila cítila som že si nechcela zabudnúť. V ten prvý deň v škole som bola rada že si prišla. Dali sme ti aj ten medailónik" ukázala naň " aby si vedela že sme rodina a stojíme pri tebe v dobrom aj v zlom. Vedela som že je to pre teba ťažké"
"Ďakujem" zašepkala som.
" Za čo?"
" Za to všetko. Ja... myslela som si že ma nebudeš mať rada navždy. Túžila som po tom aby si ma prijala do rodiny."
" Ja som ťa prijala. Všetci sme ťa prijali. Neďakuj" usmiala sa.
" Myslela som že chcete nahradiť Edwarda mnou" zašepkala som zahanbene. Utrápene sa zahľadela na mňa.
" Nie, Edward bude vždy súčasť rodiny ako každý z nás" Sadla som si naspäť k Alice. Keď sme súčasť rodiny musím im to povedať.
" Alice? Ja si nepamätám čo som robila tie roky. Neviem ako si to mám vybaviť." Chvíľu rozmýšľala.
" Asi je najlepšie sa uvoľniť. Zavri oči a spomeň si na narodeniny. To je dobrý začiatok." Vydýchla som a nadýchla. Zavrela oči.
" Dobrú noc. Belli" povedal Edward a nežne ma pobozkal.
" Ďakujem. Za oslavu, darčeky aj za teba" usmial sa.
" Malo by to byť naopak..." zívla som " musíš ísť spať" dokončil. Začal mi spievať uspávanku a ja som sa poddala spánku.
Zobudila som sa na veľkú ranu... Strhla som sa do tmy.
" Edward?" Nič. Vstala som. Pomaly som vošla do obývačky. Alice neprítomne hľadela na kopu rozbitých tanierov. Zrazu sa vedľa mňa objavil svojou rýchlosťou Edward. Nadskočila som. Hrubo ma chytil za lakeť a tiahol hore. Posadil ma na posteľ a chystal sa odísť.
" Edward? Zostaň tu. Prosím. Čo sa stalo?" zasvietil. Jeho oči boli úplne čierne.
"nie si smädný?" jeho oči naberali zlatú farbu.
" Nie" povedal. " Len šteňatá z La Push boli tesne pri hranici" usmial sa. Prišla som k nemu a objala ho. Jemne ma vzal do náručia a položil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa.
" Milujem ťa" povedala som mu. Neodpovedal.
" Aj ja teba. Ja len mám strach že keď sme takí šťastní, niekto nám to prekazí." Priznal. Začal mi spievať a postavil sa.
" Kam ideš?"
" Hneď som späť" povedal. Neprišiel. Chvíľu som tam ležala a potom zaspala.
" Alice! Ty si mala víziu v noci?" Trhla sa. Asi skúmala budúcnosť ktorú nevidí.
" Po narodeninách? Áno!" Zatlieskala.
" Ale stále si nepamätám nič z tých 10 rokov." Posmutnela som.
Snáď si ešte spomeniem... ale už viem čo sa stalo v noci. Teraz sa musím sústrediť na záchranu toho najvzácnejšieho čo som kedy mala.
Jane vstúpila z opačného konca miestnosti. Za ňou sa ťahal môj milý Edward. Vyzeral príšerne. Oči čierne ako najtmavšia noc. Keď ma videl rozhodne stál ako obarený.
Zrazu sa vyrútila Esme a dusila ma v objatí za ňou vybehol Emmett so širokým úsmevom. Hneď po ňom usmievaví Jasper ale ako nás uvidel zmrzol. Cítil moje zúfalstvo a asi Rosaliinu neistotu. Kiež by len vedel že jeho manželka dostala jeden zo svojich záchvatov nápadov a prekvapení. Nemyslela som si že to poviem ale Alice je taká malá. Kde sa tie jej nápady zmestia do takej malej hlavy!
Bella:
Blížil sa ku mne Edwin.
" NEMYSLITE SI ŽE MA Z TOHO VYNECHÁTE!!!" hromžila Alice ako nastúpila.
" Dobre Alice ideš s nami. Čo vidíš?" spýtala sa nevrlo Rose a musím uznať že Alice potrebovala uzemniť.
" nič. Nie je to Belliným štítom asi majú niekoho so štítom ako má Bella. Preto Bellu nepotrebovali. Tá Kate má asi schopnosti ako Bella. Budem sa vám hodiť aspoň s informáciami" odpovedala spokojne.
" Bella vyzeráš kľudnejšia kde si nechala slzy?" spýtala sa Alice zvedavo.
" Dala som jej facku a pomohlo." Odpovedala Rose spokojne.
" Tak toto keď sa dozvie Edward" zasmiala sa Al.
" Ak sa to dozvie!" Rosalie ma spražila jedným z tých pohľadov ktoré mi rozdávala ako človeku.
Sedela som v lietadle vedľa Alice. Požiadala som ju o to keďže Rose ešte cítila že veľké nádeje si nerobím.
" Bella nespi" veľmi vtipné. Naozaj. To som tu snáď jediný pesimista?
" Čo je?" otvorila som oči. Pri Rose nikto nesedel ale všetci chlapi pri pohľade na nás slintali.
" Bell rozhodne sa upokoj inak sa mi tie nápady na tvoje ukludnenie budú páčiť. Dobre to dopadne! Čo sa také môže stať?" Dúfam že toto bola básnická otázka.
" Ja som pokojná" letuška sa na mňa zadívala významným pohľadom.
" Jasné tak preto klopkáš prstami?" Všimla si toho.
" Nerada lietam" aspoň priznám pravdu. Al sa iba zvonivo zasmiala.
"Čo?"
" Dobre vieš že my tri z toho lietadla by sme dopadli najlepšie!" Rose sa ku mne s bleskami v očiach otočila. Vstala som a posadila sa k nej. Otázniky v očiach som ignorovala.
" Rose?"
"Hm"
" Ako to že si pre mňa niečo ako Alice?" Moja nevinná konverzácia ktorú som chcela začať sa skončila prvým zábleskom mojej zvedavosti.
" Nerozumiem" Zadívala som sa z okienka a snažila som sa nevnímať Rosaline oči. Hľadala som slová ako to spresniť.
" Tým myslím" zadívala som sa na mraky "Ako to že sme sa stali niečo ako sestrami, najlepšími kamarátkami a... ja jednoducho tomu nechápem" Úprimnosť a nechápavosť boli čitateľné v mojom hlase.
" Ja neviem Bell" zadívala som sa na ňu. Vzdychla si a pokračovala " ja neviem. Keď som ťa spoznala myslela som si že ťa Edward... zabije. Nevenovala som ti toľko pozornosti. Ale ako ťa Edward zachránil vedela som že niečo sa deje. Doma skoro nebol. Domov sa vracal pri svitaní. Až vtedy som si jeho správanie začala všímať. Stále sa na teba pozeral. Keď mi Alice povedala že mu voníš ale nemôže ti čítať myšlienky už som mala podozrenie. Zložil ti dokonca uspávanku. Neverila som že môj brat bude niekedy niečo také prežívať. Ty si bola obyčajné dievča" usmiala sa na mňa " ale preňho si bola niečo viac. Nechápala som to. Ja som bola vždy krásna a ešte predtým ako som stretla Emmetta ma Edward zaujímal. Postupne som sa k nemu správala ako k bratovi. Aj keď mi bol ako brat nepochopila som to. Vážne mi nebolo vôbec divné že toho vášho pokukovania si všimla celá škola. Bola som rozčúlená keď s tebou začal chodiť. Bolo to riziko pre nás všetkým. Závidela som ti ale to červenanie. Tú ľudskosť. Keď som ale videla čo to, že si človek obnáša, ako ťa James skoro zabil pochopila som že si všetko toto vytrpíš ale nedokážeš byť na Edwarda zlá a obviňovať ho za to že je to jeho vina. Dlho som premýšľala ako sa budem správať. Vedela som že ty riskuješ život iba preto aby si bola s ním. Keď si sa k nám nasťahovala pocítila som radosť svojej rodiny. Na tvoje narodeniny sa vo mne niečo zlomilo. Bola si taká ľudská. Stále som ťa mala pred očami vo Pheonixe. Netušila som čo sa stane. Edward bol preč. Myslela som si že máš konečne šancu zabudnúť. A keď si sa stala upírom myslela som si že chceš žiť sama preto aby si sa mohla..." zadívala sa okolo " živiť tým čo chceš a zabudnúť. Celé tie roky som verila že to tak je. Až keď mi Alice povedala o všetkom prečo si odišla pochopila som. Viem že chceli aby ti vymazali pamäť. Viem že si chcela žiť so svojimi spomienkami, pre ne. Odišla si aj kvôli nám. Myslela si si že to bude ľahšie...pre nás" pozrela na mňa. Krátko som prikývla na znak pravdy. Hrala som sa medailónikom ponorená v príbehu.
" Keď si sa vrátila cítila som že si nechcela zabudnúť. V ten prvý deň v škole som bola rada že si prišla. Dali sme ti aj ten medailónik" ukázala naň " aby si vedela že sme rodina a stojíme pri tebe v dobrom aj v zlom. Vedela som že je to pre teba ťažké"
"Ďakujem" zašepkala som.
" Za čo?"
" Za to všetko. Ja... myslela som si že ma nebudeš mať rada navždy. Túžila som po tom aby si ma prijala do rodiny."
" Ja som ťa prijala. Všetci sme ťa prijali. Neďakuj" usmiala sa.
" Myslela som že chcete nahradiť Edwarda mnou" zašepkala som zahanbene. Utrápene sa zahľadela na mňa.
" Nie, Edward bude vždy súčasť rodiny ako každý z nás" Sadla som si naspäť k Alice. Keď sme súčasť rodiny musím im to povedať.
" Alice? Ja si nepamätám čo som robila tie roky. Neviem ako si to mám vybaviť." Chvíľu rozmýšľala.
" Asi je najlepšie sa uvoľniť. Zavri oči a spomeň si na narodeniny. To je dobrý začiatok." Vydýchla som a nadýchla. Zavrela oči.
" Dobrú noc. Belli" povedal Edward a nežne ma pobozkal.
" Ďakujem. Za oslavu, darčeky aj za teba" usmial sa.
" Malo by to byť naopak..." zívla som " musíš ísť spať" dokončil. Začal mi spievať uspávanku a ja som sa poddala spánku.
Zobudila som sa na veľkú ranu... Strhla som sa do tmy.
" Edward?" Nič. Vstala som. Pomaly som vošla do obývačky. Alice neprítomne hľadela na kopu rozbitých tanierov. Zrazu sa vedľa mňa objavil svojou rýchlosťou Edward. Nadskočila som. Hrubo ma chytil za lakeť a tiahol hore. Posadil ma na posteľ a chystal sa odísť.
" Edward? Zostaň tu. Prosím. Čo sa stalo?" zasvietil. Jeho oči boli úplne čierne.
"nie si smädný?" jeho oči naberali zlatú farbu.
" Nie" povedal. " Len šteňatá z La Push boli tesne pri hranici" usmial sa. Prišla som k nemu a objala ho. Jemne ma vzal do náručia a položil na posteľ. Ľahol si vedľa mňa.
" Milujem ťa" povedala som mu. Neodpovedal.
" Aj ja teba. Ja len mám strach že keď sme takí šťastní, niekto nám to prekazí." Priznal. Začal mi spievať a postavil sa.
" Kam ideš?"
" Hneď som späť" povedal. Neprišiel. Chvíľu som tam ležala a potom zaspala.
" Alice! Ty si mala víziu v noci?" Trhla sa. Asi skúmala budúcnosť ktorú nevidí.
" Po narodeninách? Áno!" Zatlieskala.
" Ale stále si nepamätám nič z tých 10 rokov." Posmutnela som.
Snáď si ešte spomeniem... ale už viem čo sa stalo v noci. Teraz sa musím sústrediť na záchranu toho najvzácnejšieho čo som kedy mala.
Vo mne kypel hnev. Prechádzal každou bunkou môjho tela. Toľko som Edwarda nevidela. Nevýrazne predo mnou stojí Jane. Jej apatický výraz ma raz dovedie do stavu šialenstva. Ako môže iba tak pri mne stáť keď povedala Edwardovi také klamstvá. A to že mu chceli vymazať pamäť je ešte horšie. Zabila by som ju. Ale čo keď ho uvidím? Čo bude potom? Čo ak ma nebude milovať?
"Bella!" skríkol nadšene Aro keď vstúpil do " jedálne". Vyrušili sme ho pred večerou. Vyzeral nadšene. Neznáša ho. Nenávidím ho.
" Prejdeme k veci Aro" zamrmlala som chladne.
" Dobre prišla si si pre svojho ehm... čo je pre teba?" neveriacky som naňho vypleštila oči. Čo je pre mňa?
" nerozumiem" Rozumiem ale to je jedno.
" No veď aký máš k nemu vzťah!" veľavýznamne sledoval moju tvár.
" Milujem ho" Pevný tón môjho hlasu bol hmatateľný. Nerada som takéto veci hovorila starému páprdovi.
" Ľudia nie sú schopní takej lásky" chcela som mu niečo povedať ale zastavil ma.
" Aj keď si upír miluješ ho tak aby si ho presvedčila aby sa k nám nepridal? Stačí to k tomu aby ti odpustil tých desať rokov?" Mal pravdu. Nechcela som si to priznať ale mal pravdu. Ako som mu to mohla vysvetliť? Určite ma milovať už nebude. Až príliš dlho sme na seba čakali. A čo keď si bude myslieť že ja už nie som tá jeho Bellinka ktorú pozoroval?! Čo keď si uvedomí že už som upír ako on a tak nie som už zaujímavá? Veď ja som dôvod jeho vezenia. Rose videla môj zmučený výraz a tak vystúpila dopredu.
" My sme jeho rodina a pôjde domov" Samozrejme že jej povaha sa v tejto chvíli mohla hodiť.
" To je dobrý dôvod. Som rád že ste prišli. Teraz moja drahá Alice môžeš mi ukázať ako ste sa mali? Kate ešte nestihla začať svoje dielo" Spadol mi kameň zo srdca.
Alice pristúpila k nemu. Podala mu ruku. Aro zavrel oči. Keď ich otvoril upriamil sa na mňa. Jeho úsmev poklesol.
Alice pristúpila k nemu. Podala mu ruku. Aro zavrel oči. Keď ich otvoril upriamil sa na mňa. Jeho úsmev poklesol.
" Myslím že mám pravdu Bella" podlamovali sa mi kolená. Alice ma chytila za ruku. Asi videla že spadnem na zem.
" Bella" zašepkala mi do ucha.
" Ja... nemôžem sa s ním teraz stretnúť. Ja... potrebujem čas na to aby som si pripravila čo mu poviem. Proste... teraz nemôžem" Alice ma chvíľu skúmala. Nakoniec sa pozrela na Rose.
" Rose pôjdete s Bellou domov.. Potrebuje iba čas. Pripravíte Edwardovi izbu. Bella si musí odpočinúť" zavelila. Rosalie prikývla. Alec sa usmieval.
Alicin pohľad:
Hľadela som ako odchádzajú. Ja Bellu chápem aj keď necápem prečo chcela ísť preč. Kate sa objavila po Arovom boku. Mala čierne rovné vlasy . a MODRÉ Oči. To som ešte nevidela. Jej havranie vlasy mala po ramená a zožužlané od dažďa. Vyzerala presne ako niekto od nich. Bola celá v čiernom.
" volal ste pane?"
" Áno drahá Kate. Keď máme teba Edwarda nepotrebujeme. Okrem toho myslím že účel trestu bol splnený." Skvelé! Teším sa že budem mať svojho brata. Konečne! Blbý Aro! Chudák Bella. Musí byť zničená. Nechápem prečo nemôžu nechať našu rodinu na pokoji.
" Takže ty si Alice!" pristúpila ku mne Kate. Jej topánky duneli o podlahu.
" A ty si Kate?" overovala som si.
" Hej..." Vyzerala tak divne ale teraz milo.
" Kate je veľmi dobrá ochrankyňa. Za svojho života pracovala v armáde. Bola dokonca majorka. Preto je skvele vycvičená. To bol dôvod prečo sa stala hlavným veliteľom. A tie jej schopnosti... je ako ty, Edward a Bella dohromady. Čo mi pripomína... takže Bella má také schopnosti ako Kate? Zaujímavé" pozrela som sa na Kate. Ruky mala skrížené na hrudi. Z vlasov jej kvapkal dážď.
" Predstav si že Kate má oči hnedé ale keď používa schopnosť alebo cíti krv má ich modré. Nikto nevie prečo. Preto je ako upír veľmi zaujímavá. Nechcem povedať že Bella nie" Kate ktorá sledovala Ara pri mene Belly spozornela. Všimla som si že jej oči už neboli jasno modré ale čokoládové. Tiež by ma zaujímalo prečo. Kate sa na mňa usmiala.
" Tvojho brata strážila. Ináč prepáč mi to s tou Bellou ale vážne by si mala všetko ujasniť." Bla, bla, bla. Kate oči znovu zmodrali.
" Už idú... Alice by si mala dávať pozor na myšlienky" povedala. Jej oči hneď na to nabrali hnedý odtieň. Bola vážne krásna ale nebola to taká kráska ktorá by to vedela.
Jane vstúpila z opačného konca miestnosti. Za ňou sa ťahal môj milý Edward. Vyzeral príšerne. Oči čierne ako najtmavšia noc. Keď ma videl rozhodne stál ako obarený.
" Ahoj braček" Nemysli na veci na ktoré nemáš.
" Alice!" To sa mu nepodobalo. Toľko rokov samoty ho určite zmenilo.
" To máš pravdu. Chcem ťa iba poprosiť vieš koho nemáš v myšlienkach spomínať" zúfalstvo na ňom bolo vidieť
Neboj Edward odkedy si odišiel v láske ju nemáme
" Prečo?"
Upírov v láske nemá. Zobrala si Mikea to vieš?
" Áno" Kate mala oči zase modré. Asi počúvala myšlienky aby zistila situáciu. Svoju schopnosť používala viac ako Bella.
" Tak Edward rozhodol som sa ťa pustiť. Alice zostaň chvíľu tu. Pre Edwarda máme nejaké civilizované oblečenie" Edward prikývol a zdrhal spolu s Jane. Vedela som prečo sa tak Jane usmieva. Boh vie koľko kravín mu povedala. Konečne som mohla myslieť na iné veci. Tohto sa Bella bála? Že sa zmenil? Že ju nemiluje? Ako vidím miluje ju.
" Alice povedz ako to urobíš s Bellou?" to sa ma pýta? To bol on kto ju priviedol do takého stavu.
" Netuším. Po tom čo ste jej povedal... kto vie" Aro posmutnel.
" Vážne som si myslel že sa pohla dopredu." Dumal zamyslene. Edward prišiel. Aro nasadil výraz ala šťastný život. Kate sa mojim myšlienkam uchechtla..
"Zbohom" povedal duto.
" Tak presne moji priatelia. Pozdravte Carlisea" Jasné priatelia. Edward sa pozrel na mňa a prikývol. Neviem či tým myšlienkam alebo Arovi. Kate si ma podozrivo prezerala.
Aby si vedela Kate, sú to moje myšlienky. A ja si budem hovoriť v nich čo sa mi zachce.
" Edward o tebe hovoril pravdu" povedala. Čo jej zas ten povedal? To chcem vedieť! Počkať radšej ani nie... určite jej povedal to čo Belle. No asi hej...
Ahoj Kate... príjemný pobyt vo vezení... Nad tým sa zamračila a jej oči nabrali zase čokoládový odtieň.
Lety som nevnímala. Musela som sa sústrediť na myšlienky. Liezol mi tým na nervy. Nemôžem myslieť na realitu.
Edwardov pohľad:
Alice dumala nad tým aké je počasie na Floride. Tam býva Bella. Moja láska je s Newtonom. Super. Moje zúfalstvo ale prekrylo šťastie že budem s rodinou.
Bella:
Čo budem robiť? Stála som pred domom a premýšľala. Možno bude iný. Ale čo keď nie? BELLA. On strávil 10 rokov v tmavej diere s hladom. Bez okien, bez krvi. Ale ako to že odmietal sa stať jedným z nich? Určite mu záležalo na rodine. Nemôžem ani len dúfať že ma stále miluje. Dumala som nad tým. Stála v daždi pred domom. Ešte že nie som človek, teraz by som mala zápal pľúc.. A čo keď ma mal Edward rád iba preto že som človek? Preto asi nechcel aby som bola upír. Keby som ním bola tak...
Zrazu sa vyrútila Esme a dusila ma v objatí za ňou vybehol Emmett so širokým úsmevom. Hneď po ňom usmievaví Jasper ale ako nás uvidel zmrzol. Cítil moje zúfalstvo a asi Rosaliinu neistotu. Kiež by len vedel že jeho manželka dostala jeden zo svojich záchvatov nápadov a prekvapení. Nemyslela som si že to poviem ale Alice je taká malá. Kde sa tie jej nápady zmestia do takej malej hlavy!
" ALICE!!! KDE JE?" Už prepadal panike a bol ako pološialený. Neviem s čím Alice počítala ale s týmto určite nie. Mohla sa Alice mýliť? To chcem!!! Určite zabudla na Jaspera!!! Aj keď možno sa jej to do tej hlavy nezmestilo. Keby ma počula už som v plameňoch-
" Pokoj Romeo tvoja Julia išla s Edwardom za nami. Prídu asi za šesť hodín" Rosalie sa mi zdala nejaká plná elánu. Bola som šťastná že Edward bude s rodinou. Mala by som sa s ním porozprávať? NIE!!! Nebudem mu to všetko ešte sťažovať.
Jasper si hlboko vydýchol. Nečudujem sa. Potom ale si asi spomenul na mňa pretože naklonil hlavu a skúmal ma. Mrkol na Rose. A sakra! Vždy keď som nervózna tento druh štítu zlyháva.
Jasper si hlboko vydýchol. Nečudujem sa. Potom ale si asi spomenul na mňa pretože naklonil hlavu a skúmal ma. Mrkol na Rose. A sakra! Vždy keď som nervózna tento druh štítu zlyháva.
" Ja... to... ja ho ne... bojím sa" zašomrala som. Úplne som sa chcela prepadnúť za to koktanie. Vystrelila som ako blesk no skôr upírskou rýchlosťou do mojej izby ku Carmen. Za hodinu a pol začína škola. Včera som bola pološialená a letela som hneď so Talianka. Potom vystresovaná nočným letom naspäť.
" Bella!" Vtrhla do izby Carmen a presne ako Esme ma uväznila v objatí. Ona sa o mňa bála presne ako Esme. Lenže na ňu som zabudla.
" Som v pohode idem do školy!" Prekvapene sa odtiahla a pozorovala ma.
" Kde je Edward?" Ztuhla som. Kde asi tak môže byť?!! Šťastný so svojou rodinou.
" Vracia sa sem kde asi" S tými slovami som upírskou rýchlosťou opustila izbu. Nechápala som čo si ostatní myslia. Že mi padne do náručia? Mal by ma nenávidieť. To ja som spôsobila toto všetko. Ja som mu spôsobila utrpenie a bolesť. Keby ma nechal ísť za Arom bol by šťastný. No, bez svojej Bellinky ale tu. Nechám ho na pokoji. Bezo mňa mu bude lepšie. Iba jemu a celej jeho rodine spôsobujem problémy. Nasadla som do auta a ani som sa nepozrela či je niekto na ceste. Cez slzy som na cestu vôbec nevidela. Moje zmysli ale boli dokonalé. Čo teraz? Nebudem nad tým uvažovať!!! Zapla som čítanie myšlienok. Musím sa odreagovať. Ale na čo? Aj tak ma to privedie znova k Edwardovi. Vystúpila som. Okamžite som si všimla pohľady všetkých. Aha, to s tou jedálňou včera. Edwin ma neisto pozoroval. Odlepil sa od auta a neisto ku mne kráčal. Meral každý krok. Ako sa mám k nemu správať? Ja neviem. Nič neviem isto. Preboha!!! Chcem byť s Edwardom ale chce byť on so mnou?
" Ahoj... Bella" Pri mojom mene zaváhal.
" Ahoj Edwin. Ako? Vieš že máme spolu robiť projekt? Dnes nám ho majú zadať" Snažila som sa byť milá. Čo to ale robím? Ja krava prečo chcem byť milá? Všetko odrazu sa zdalo neisté. Čo to robím? Edwin sa usmieval. Nevedela som čo robiť. Ja Edwarda milujem ale čo teraz? Niekde vnútri mňa mi hlas hovoril: Bež Bella! Na čo čakáš?! Ale ten druhý, rozumnejší hlas mi nahováral: Myslíš iba na seba, Bella! Keby si ho milovala obetovala by si sa!!! Nie je vám súdené byť spolu!
" Neviem ale... prečo nie?" Mám milión dôvodov prečo nie!!! Ktorých z tých hlasov vo mne si vybrať? Ten druhý je vždy ten, ktorý som počúvala. Ale čo si klamem?! Keby som sa riadila rozumom utekám čo najďalej. Lenže ja som si vybrala hlas srdca. A ten hlas ma priviedol k Edwardovi. Ale spôsobovala som mu samé problémy.
" Fajn uvidíme sa na hodine." Zdrhla som pre mňa pomaly do triedy. Prečo som milá?! Možno preto lebo na skoro rovnaké dvojča Edwarda nedokážem byť zlá! Preto Edward milujem! Ale miluje on mňa?
Edward:
Zdalo sa mi divné že za celú cestu Alice nemala žiadne vízie. Neprikladal som tomu význam.
Stáli sme pred domom. Alice poklopkávala nohou a neisto ma pozorovala. Netuším čo chcela z môjho výrazu vyčítať. Jej myšlienky boli chaotické... raz začala vetou o mne a odrazu sa jej veta zvrtla na nadávanie.
Už sú tu. Hlavne zachovať pokoj. Nemysli na Bellu. Carlise
Všetci sú nervózni. Neviem čo z príchodu Edwarda alebo Belly. Jasper
Konečne naša rodina bude zase kompletná. Esme. Esme bola nadšená tým ale veď Bella bola tiež člen rodiny!
Je mi jasné že Bella sa bojí aj muchy ale nemôže sa báť reakcie Edwarda. Raz sa stretnú. A vtedy chcem vidieť ich výrazy! Taká kočka ako je, Bella! Z neutrálneho pohľadu by sa mohla porovnávať aj s Rosalie. Snáď sa to Rose nedozvie. Má ju rada.
Emmett. Tomu som nepochopil. Rosalie mať rada Bellu?! Ale celá rodinu ju už nemá rada a Bella ich , nie?
Emmett. Tomu som nepochopil. Rosalie mať rada Bellu?! Ale celá rodinu ju už nemá rada a Bella ich , nie?
A je to tu. Ako sa Edward dozvie čo má? Neznášam takéto situácie, ale čo už. Nemôžem uveriť že je Bella taký zbabelec! Rosalie.
Vošiel som do domu. Všetko pripomínalo môj starý domov. Bol skoro rovnaký.
Presklené, svetlé a pekne drahé. Všetci sedeli a nervózne si ma prezerali. Čo zase chcú utajiť! Alice vedľa mňa nepokojne pozerala okolo seba a niečo hľadala. Jej myšlienky nabrali plnohodnotné, súvislé vety.
Presklené, svetlé a pekne drahé. Všetci sedeli a nervózne si ma prezerali. Čo zase chcú utajiť! Alice vedľa mňa nepokojne pozerala okolo seba a niečo hľadala. Jej myšlienky nabrali plnohodnotné, súvislé vety.
Bože ona snáď bude utekať do nekonečna. Frflala. Kto? Než som to stihol prebrať pribehla Esme a skoro ma udusila. Všetci si dávali pozor na myšlienky. Tá ich snaha je pekná ale týmto mi to iba sťažujú.
" Všetkých vás tak rád vidím." Objímali sme sa dlho. Alice našpúlila nepokojne pusu. Rose prešla k nej a pokrútila hlavou. Obidve si hlboko vzdychli .Nepokojne kmitala očami medzi nami všetkými a hypnotizovali dvere.
" Fajn ja to už nevydržím" Alice ako vždy keď niečo skrývala dlho to neutajila. Ale toto muselo byť niečo veľké. Vykročila ku mne a chytila ma za rameno
Pozeraj
Bella ide do Denali
Cullenovci sa sťahujú na to isté miesto
Bolo to akoby ste pozerali film. Všetky súvislé spomienky a rozhovory.
Belle som nechal trochu jedu a stáva sa upírkou
Bella v mojej izbe vzlyká pri mojom texte pre uspávanku
Odchádza preč
Vracia sa a hneď prvý deň narazí na nejakého Edwina
Alicina vízia
Bella nešťastne hrá jej uspávanku a tvári sa šťastne
Bella sa stretne s Victoriou
Rozhovor Alice a Belly. Bella plače si slzami
Bellin medailónik
Alicina vízia o mne
Bella na obede vidí jej víziu vďaka jej schopnostiam
Bella s Rose v lietadle do Talianska
Bella sa zhrúti pri Arovy pretože sa bojí mojej reakcie
Alicina nová vízia: Bella je v škole a nevie čo má urobiť.
Pár krát som zažmurkal. Všetko som pochopil. Bella sa bojí že ju nemilujem? Ako si to môže myslieť!
Všetci sledovali môj výraz. Otočil som sa a mieril ku škole upírskou rýchlosťou...
Všetci sledovali môj výraz. Otočil som sa a mieril ku škole upírskou rýchlosťou...
Neviem ako som to chcel vyriešiť ale vedel som že už nikdy nechcem o Bellu prísť.
Bella:
Celý deň som bola nervózna. Všetci na mňa zazerali ako na blázna. Ale ich myšlienky boli ešte horšie. Všetci chalani mysleli stále na to ako ma pozvať na ples. A baby? Tie dievčatá boli ešte horšie ako Rose. Mysleli aj na to aké vlasy majú v závislosti na svetle. Ďalej to boli odtiene lesku na pery. Premýšľali o najnovšom čísla ich obľúbeného časopisu. Potom o chuti lesku na pery keď ich chalan pobozká. Dokonca niektoré mysleli aj na sex. A to boli asi tie najväčšie fiflenky.
Blížil sa čas obeda. Rýchlo som si zobrala hot dog a sadla k stolu ako vždy. Po dvoch minútach prišiel nejaký chalan. Mal všade výražky, vlasy strapaté blond farby. Vôbec neviem kto to bol ale on ma zjavne poznal.
Blížil sa čas obeda. Rýchlo som si zobrala hot dog a sadla k stolu ako vždy. Po dvoch minútach prišiel nejaký chalan. Mal všade výražky, vlasy strapaté blond farby. Vôbec neviem kto to bol ale on ma zjavne poznal.
" Ahoj Issy. Som Thomas. Sedím za tebou na algebre. Chcel by som sa ťa spýtať niečo ohľadne plesu. Je tu voľné?" On mi povedal ISSY?!!!!!!!!!!!!!!!!!!
" Áno je voľné ale aj to moje bude ak si sem sadneš" Pár sekúnd spracovával vetu čo som mu povedala ale nakoniec odišiel.
Chvíľu som tam sedela ale prepadali ma myšlienky čo asi robí moja rodina. Preto som sa zaoberala myšlienkami iných. Akými banalitami sa len zaoberali. Také starosti by som chcela mať ja! Ale na druhú stranu asi by ma nebavil ten stereotypný život.
Čo si zajtra oblečiem?
Dnes je hrozné počasie... a môj účes je v keli.
Prečo ja mám súrodenca? On je ako za trest!
Zájdem s Justinom na pizzu?
Koho len pozvem na ples... hmmm... možno to dievča... Lindu z trigometrie... je celkom pekná...
Blížil sa ku mne Edwin.
Zdá sa mi smutná! Ty debil ona je smutná stále! Skôr ako sa ku mne stihol priblížiť som vstala.
" Edwin už si jedol?" Čo zase robím?! Chcem byť na Edwina milá. To on mi stále pripomínal svojím spôsobom ako veľmi Edwarda... Zakazujem si myslieť na Edward Cullena!
" Áno" trochu bol zmetený.
" Fajn ideš na hodinu? Pôjdem s tebou len odnesiem jedlo" Po tom ako som ho odniesla Edwin stál ako primrznutý.
" Môžem ísť aj sama" Trochu sa vrátil na zemský povrch.
" Jasné idem" Usmial sa a nasledoval ma. Na hodinu sme išli pomaly. Času sme mali dostatok. Na chvíľu sa na mňa pozrel. Sklopila som oči.
" Včera sa ti niečo stalo v jedálni? Vyzerala si tak... ja neviem hrozne si plakala." Áno a ja teraz neviem čo tu robím. Aký je môj ciel?
" No... možno pri tom projekte" Mrkla som naňho. Videla som ako sa na mňa pozerá. Má ma rád. Ale ako Edward ma mať rád nemôže Zakazujem si myslieť na Edwarda Cullena!!! ZASE!
Sadli sme si do lavice. Ale nemôže ma mať rád ako Edward. Čo potom robím?
A zrazu som stuhla a všetko som si uvedomila! Všetko som si uvedomila...
Na čo sa tu vlastne hrám? Milujem Edwarda Cullena. Prečo pochybujem že on miluje mňa? Pamätám si na keď mi to povedal Jasper.
" Vieš čo Rose dokázalo čiastočne schladiť?" Spýtal sa Jasper keď som pozorovala Rose ako odchádza do izby a pred tým mi zamávala.
" Nie"
" Si asi jediný človek ktorý dokáže tak hlboko milovať." To ma prekvapilo
" Ako milujú iné druhy?"
" No upíri majú svojho druha. Zaňho by položili život. Všimol som si to ako si chcela ísť za Jamesom ale aj pri tvojich pocitoch. Nepovedz to Edwardovi ale pre tento život si ako stvorená"
" Ďakujem Jazzi. Môžem ti tak hovoriť nie?"
" Samozrejme. Nikdy ale nepochybuj o tom ako upír veľmi miluje. Keď ním budeš čiastočne pochopíš, ale zjavne ho tak miluješ aj teraz"
Mal by on o mne pochybovať! Ako som si mohla myslieť niečo také. Bola som hlúpa.
A v tom momente mi môj život nepripadal už taký zahalený v hmle. Ako by pri myšlienkach na Edwarda začal normálne fungovať. A moje ľudské spomienky boli jasné ako by to bolo včera. Chcela som aby moja budúcnosť bola ako minulosť. Jasná, šťastná s Edwardom po boku. Pohlcovali ma spomienky na celý môj život.
A tak zavriem oči a spomínam...
... na mňa...
....na Edwarda...
... na nás...
Ležala som v Edwardovom náručí. Zase bol jeden z tých dokonale strávených večerov.
" Nikdy som neverila na osudovú lásku" priznala som
" Ale?" zasmial sa.
" Ale snívala som o láske z románov. Ale... nedostala som takú lásku. Podľa mňa je to niečo viac! Keby Romeo stretol Júliu a voňala by mu tak ako ja tebe stavím sa že by už ležala na zemi bez kvapky krvi"
" Patríme k sebe" Ale toľko prekážok sme museli zdolať.
" Ale sme tak rozdielny" Pozrel sa mi hlboko do očí.
" Áno ako deň a noc, oheň a ľad. Ale bez jedného by si sa nemohla tešiť na to druhé. A my
sa navzájom dopĺňame"
sa navzájom dopĺňame"
Ale ja som si nemohla zakázať naňho spomínať. Pretože je to ako by som nikdy nechcela zabudnúť.
" Bella?" prebudil ma ľudský hlas.
" Slečna Swanová?" Preboha!!! Ja krava som v škole?
" ČO TO ROBÍM?"
" Ste v poriadku?" Pozrela som na Edwina Porozhliadla som sa po triede. Všetci na mňa pozerali. Nie, nemôžem bez Edwarda žiť! To by ma zabilo... Nie!
" Nie!!!" Ja som teda číslo rozprávam nahlas myšlienky.
" Teda nejako sa mi krúti hlava" Musím ísť domov!
" Dobre Edwin odveďte ju na ošetrovňu" Edwin prikývol. Postavila som sa a vyšla z triedy.
Edwin ma podoprel. Rýchlo som sa odtiahla a utekala.
" Bella? Prepáč nechcel som... myslel som si že je ti zle" Dobehol ma pretože ešte stále som musela ísť normálnou rýchlosťou.
" Ty to nechápeš!!! Ja som blbá!!!" Už som bola v hale. Z nej to viedlo na parkovisko takže sa musím zbaviť aj Edwina.
" Bella prestaň, upokoj sa a vysvetli mi to"
" Som, Edwin. Bože ako som to mohla dopustiť!!!" Vzdať sa svojej lásky kvôli neistote??? Bez Edward niet skutočnej Belly! My sa dopĺňame a bez toho druhého nie sme nič!!!
" Čože?"
Chcela som mu odpovedať ale keď som prišla na parkovisko a pozrela na moje auto stuhla som. Stál tam niekto, kto sa mi musel asi snívať. Niekto, kto je moja najdôležitejšia osoba. Moje slnko a vzduch bol predo mnou. Opretý o moje nablýskané auto. Krásnejší ako som si ho pamätala. Mýlila som sa ak som si myslela že sa Edwin na Edwarda tak hrozne podobá. Tváril sa zamyslene no akonáhle ma uvidel stŕpol. Pozorne si ma prezeral. Od hlavy až po špičky nôh
Asi som sa zmenila. Teda oči, som krajšia... ubehli asi 4 sekundy. Neviem na čo som čakala. Možno na jeho úsmev. Možno hnev. Pravdepodobne že odíde alebo sa ku mne rozbehne. Alebo zmizne ako nádherný až príliš živé preludy.
Asi som sa zmenila. Teda oči, som krajšia... ubehli asi 4 sekundy. Neviem na čo som čakala. Možno na jeho úsmev. Možno hnev. Pravdepodobne že odíde alebo sa ku mne rozbehne. Alebo zmizne ako nádherný až príliš živé preludy.
" Bella?" Edwin, pri mojej tvári prehadzoval rukami. Chcela som mu povedať nech sa pozrie tam kam ja. Zazvonilo. Nad tým zvukom som nadskočila. Bolo také nádherné počúvať svoj hlas srdca! Je také nádherné vidieť Edwarda. Do haly sa nahrnuli študenti dychtiaci po slobode od školy. Všetci Edwarda obchádzali a pozerali sa aj na mňa keďže vedeli komu to auto patrí. Väčšina zastala. Boli to prevažne dievčatá. Chalani zastali pri mne. Na čo čakám? Bella!!! Neváhaj!!!! Zničíš si život kvôli neistote?! Ani s knihami v rukách som neváhala. Rozbehla som sa ľudskou rýchlosťou k nemu. Jeho tvár sa pomaly rozjasňovala. Zastala som meter pred ním a autom. Jeho oči vo mne zbudili toľko pocitov že som sa cítila na vybuchnutie. Vrhla som sa mu okolo krku. Z očí mi vytreskli slzy šťastia. Toľko rokov som snívala o tejto chvíle. Tak dlho som dúfala že sa predo mnou zjaví. Jedno obdobie som si predstavovala čo mu poviem. Ale nakoniec som to vzdala. Vedela som že sú to moje predstavy
Počkať! Ja si pamätám čo som tie roky robila?! Jasné! Riešenie je Edward! Jupí! Edward je riešenie pre mňa asi na všetko.
Edward sa neodtiahol. Pevne ma zovrel v objatí. Nenechali sme medzi nami žiadny priestor. Trochu ma nadvihol a zatočil sa. Hystericky som sa zasmiala. Neodstrčil ma! Ale ja o ňom nemôžem pochybovať! On o mne, musí!!!
" Edward ja..." prešiel mi prstom po spodnej pere. Tam sa zastavil. Zachvela som sa nad motýľmi v mojom vnútri. Pritisol mi prst na pery a porozhliadol sa okolo seba. Nasledovala som jeho pohľad. Pozorovala nás snáď celá škola. Skvelé. Zase som ako atrakcia na pózovanie. Aspoň by mohli zavrieť pusu!
Edward sa nahol. Pritisol mi svoje pery na ucho. Jeho teraz už príjemný dych ma pošteklil. Zdalo sa mi to ako najlepší sen na svete.
" Bella poznáš nejaké tiché miesto?" zašepkal. Na odpoveď som ho pobozkala na jeho ucho.
" Nastúp" Usmial sa tým nádherným úsmevom.
Neváhal a nastúpil do auta. Porozhliadla som sa ešte raz po parkovisku. Oni nepozorovali. Oni zazerali!!! Na všetkých som sa usmiala a nasadla.
V aute panovalo ticho. Edward si ma potichu prezeral.
" Poznám jedno miesto blízko môjho domu." Prerušila som ticho. Prikývol. Zdal sa mi nesústredený. Že by z pozerania na mňa?
Zaparkovala som v garáži. Carmenino auto bolo preč. V poslednom čase chodila na lov často. Asi jej trochu chýba ľudská krv. Spomínam si ako chutila pre mňa. Taká lahodná ale pri tom všetkom sa nevyrovnala pocitu keď som videla Edwarda.
Zaparkovala som v garáži. Carmenino auto bolo preč. V poslednom čase chodila na lov často. Asi jej trochu chýba ľudská krv. Spomínam si ako chutila pre mňa. Taká lahodná ale pri tom všetkom sa nevyrovnala pocitu keď som videla Edwarda.
" Poď za mnou" Vrhla som sa k potoku. Cítila som ako ide za mnou. Aj ten pohľad vypálený do môjho chrbta.
Malá riečka šumela a na brehu bola malá lúka. Preskočila som riečku. Zastala som medzi stromami kde sa utvorila čistinka. A čakala.
Čakala kým si ma nájde osud...
Čakala na môjho anjela...
A čakala som na to najcennejšie čo mi život mohol ponúknuť. Niečo, o čom som kedysi dávno snívala...
... lásku...
...lásku, ktorá mi dala zmysel života...
... osudovú lásku...
... na môjho Edwarda.
Autor: Gracen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Sdílet
Diskuse pro článek Let the time decide-6.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!