Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let the time decide-3.kapitola

Kristen2 by Jelda

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Let the time decide-3.kapitolaDúfam že sa vám Bellin nový domov a kamarátka budú páčiť

30.07.2009 (12:00) • Gracen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1983×

Zišla som šťastná po schodoch bola som tak zabraná do myšlienok že som nevedela kam idem. Zarazila som sa až pri poslednom schode.
"Do pekla" zanadávala som si keď som zistila že tu vlastne nič nepoznám. Veľká hala na ľavo oblúkom oddelená biela moderná kuchyňa. Pri bare malý plochý televízor. Tu ja odteraz bývam? Na pravo od chodby bez toho aby bola oddelená stenou bola nádherne upravená obývačka do bielej a niekde bolo vidieť trochu zelenej. Plochá obrazovka na stene. Na konferenčnom stolíku biela misa so zelenými jablkami. To majú všetci upíry taký dobrý vkus? Schmatla som jedno jablko a pozrela cez presklenú stenu. Umelo vypestovaný, udržiavaný, tmavo zelený trávnik. Živý plot. Keby som nevedela že tu bývam myslela som si že to tu patrí nejakým nechutne bohatým ľuďom s dobrým vkusom. Áno patrí ale nie ľuďom. Odkedy majú upíry takéto majetky? Čo keď tí najbohatší na svete sú upíry? Predstavila som si Paris Hilton a tá ako upír rozhodne nevyzerá. Chcela som ísť späť na poschodie keď v tom ma zaujali schody dole. Kam idú? Zišla som potichu dole. Čakalo ma prekvapenie. Ďalšia hala a v tej dvoje presklené dvere. Pri jedných bezpečnostný systém. Nakukla som dovnútra. Dve autá . Jeden čierny mercedes veľmi podobný tomu aký má Carlise. Druhé podobné Alicinmu Porshe. Vlastne bolo úplne rovnaké len červené. V druhých dverách som sa zastavila. Obrovský bazén obdĺžnikového tvaru. Pozrela som sa na kraj bazéna. Štvormetrová hĺbka. Pekné. Vážne tu bývam? Radšej som išla na poschodie. Úzka chodba z každej strany končiaca dverami. Rozhodla som sa najprv pravá. Prišla som do nádhernej izby. Bola namaľovaná na bielo ale jedna zo štvoro strán na oranžovo. Oranžové závesy. Pri oranžovej stene bola obrovská posteľ pre dvoch. Zaostrila som. Malá vec na posteli bol iPhone. To je moja izba. A to je nový telefón ktorý mi pri lúčení podala Alice. Posteľ stála na pravo pri tej jasne oranžovej stene. Oproti dverám bola celá stena presklená a viedla na terasu. Vyšla som von. Horský vzduch zmiešaný s vôňou lesa. Tak toto mi vo Phoenixe chýbalo. Nadýchla som sa a postavila k dverám do izby aby som mala presne taký istý pohľad ako som vstúpila. Na ľavo stála komoda s bledým drevom. Všetko tu bolo buď biele alebo inej farby ale nábytok bol vždy farby bledého dreva. Pri nej stál ešte stále moje kufre. Na jednej strane postele bol nočný stolík a na druhej ďalší tento krát tam stála váza s bielymi fréziami. Carmen musí byť milá. Prebleslo mi hlavou. Pri tomto stolíku boli ďalšie dvere. Asi potrebujem mapu domu. Otvorila som ich a stála rovno v obrovskej kúpeľne. Steny boli slabo fialové, na nich hrubý pás farby vasabi .Elegantná vaňa v rohu sprchový kút a na konci kúpeľne dvojité umývadlo s množstvom poličiek. Tam boli prípravky. Pozrela som sa na podlahu. Biele kachličky mali tvar ako nesymetrické kvapky a boli až priehľadné. Vyšla som z dverí na chodbu. Až teraz som si všimla že všade okrem kúpeľne je plávajúca podlaha. Bledá samozrejme. Nezistila by som keby som nebola skoro skončila na zemi. Nemôžem uveriť že tu naozaj bývam. Ja. Budú o mne rozprávať aká som bohatá. Super. To mi ešte chýbalo. Už som chápala Arove slová bude sa mať ako v bavlnke. Moju rodinu a domov mi to nenahradí ale aspoň viem že Aro neklame. Je čas nájsť a spoznať Carmen. Je škoda že ani neviem poriadne ako vyzerá. Bude to moment prekvapenia. Pomaly som išla do dverí na boku chodby. Čakalo ma sklamanie. Miestnosť bola niečo ako knižnica spojená s pracovňou. Aspoň viem že tomuto domu nič nechýba. Vstúpila som do dverí ktorými končila chodba a boli presne oproti mojim. Uvidela som izbu podobnú mojej. Svetlá, veľká ibaže táto nebola oranžovo biela ako moja. Bola bielo červená. Namiesto postele bol pohodlný biely gauč vedľa dve biele kreslá. Červený okrúhly stolík na ktorých boli červené ruže. Okrúhly červený koberec. Na gauči červené vankúšiky ako dekorácia. Všetko perfektne doladené do najmenších detailov ako celý dom. Pohľad sa mi zastavil na tiež perfektnej osobe v jednom z kresiel, v ruke mala knihu. Keď ma uvidela usmiala sa. Tá osoba bola môj takzvaný dozor. Carmen.
"Dobrý deň" povedala som neisto. Ona sa zhrozila.
"Si normálna? Bola som premenená v 19 tak mi tikaj. Som Carmen." Usmiala sa na mňa. Zdala sa mi celkom milá. Konečne som mala možnosť si ju poriadne poprezerať a ukojiť moju zvedavosť. Mala nádherné zlaté vlasy. Nebola úplná blondína. Jej vlasy sa hodili k zlatohnedým očiam. Mala bledšiu pleť ako akýkoľvek upír akého som spoznala. Rúžové pery. Bola prekrásna. To každý upír ale na nej bolo ešte niečo dievčenské. Ako som jej mohla vykať.
"Ahoj ,Bella"
"Viem Alice volala každý deň a včera ju to nejako prestalo baviť tak si vypýtala tvoje nové číslo. Alice hovorila o tvojom odpore ohľadom nakupovania a ešte o tom že si viac rozumieš s upírmi ako s ľuďmi "
"Áno to je pravda vieš o mne všetko."
"Je mi ľúto čo sa vám stalo. Aro na Carlise žiarli to vie asi celá Volttera. O tebe a Edwardovi sa v poslednom čase hovorí najviac. Posaď sa aspoň sa porozprávame keď je ti lepšie."
"ďakujem" Posadila som sa vedľa nej a pokračovala som.
" Odkiaľ si ak sa môžem spýtať."
" o vedela som že ťa to bude zaujímať. Máš rada príbehy o upíroch?"
"Áno sú zaujímavé. Viem iba príbehy Cullenovcov"
" Narodila som sa v 14.storočí na území dnešného Nemecka. Môj otec sa veľa plavil a objavoval ostrovy okolo Európy. Bol jeden z mála ktorý veril že zem je guľatá. Cirkev ho považovala za kacíra a tak aj skončil. S matkou sme zostali na ulici lebo nám cirkev zhabala majetok. Mama chcela aby som bola slúžka a tak si ma kúpil nejaký šľachtic. Bol divný. povedal aby som nakúpila iba pre seba. Hneď prvú noc prišiel do mojej izby a mala som byť jeho večera ale niečo vo mne mu zabránilo ma zabiť. Ešte predtým ako ma premenil niečo rozprával že som ako anjel a že mi večnosť pristane. Premena bola bolestivá ale bol tam a držal ma za ruku. Keď som sa prebrala už tam nebol. Opustil ma. Môj stvoriteľ mi hneď na začiatku dal tú najhoršiu lekciu že upír nakoniec zostane sám a opustený. Moja alabastrová pokožka bola ešte bledšia až sivá. Vlasy som mala mierne vlhkasté. Najviac sa ale zmenili moje oči. Nevadilo mi to. Chcela som vidieť akým smerom sa bude svet uberať a čím menej skazeným ľudí tým lepšie. Zabíjala som tých najvyšším predstaviteľov spoločnosti. Raz ma prichytila ale jeho malá dcérka, ktorá sa na mňa veľmi podobala. Nedokázala som ju zabiť. Už nikoho. Pár mesiacov som bola vegetarián a potom ma našiel Aro. Povedal že existujú pravidlá. Nesúhlasila som s ním ale on mi ponúkol miesto smrti domov. Nemala som čo stratiť. Nemala som dohromady nič. Súhlasila som a on ma naučil veľa vecí. Najprv chcel aby som pila ľudskú krv ale ani trápenie nepomáhalo. Nakoniec to vzdal a ja som mohla zostať na mojej "diéte". Objavila som schopnosť prechádzať spomienkami ostatných. Bolo to ako film a ja som mala o zábavu postarané. Vedela som príbeh každého upíra vo Volttere. Pomáhala som hlavne pri súdoch kde som videla pravdu. Skončila som s tým. Nemohla som zniesť tie príbehy. Pred rokom som to Arovy vysvetlila a on mi dal podmienku že mi nechá postaviť dom v Amerike keď mu budem k dispozícii s akoukoľvek láskavosťou. Tak som sa dostala k tebe a preťahovala včera sem." Whoa!
"O-o-to bolo- vážnie niečo."
" Vedela som že ťa takéto príbehy zaujímajú." Niekto zazvonil.
" Dala som ti objednať pizzu máš ju rada?"
"jasné." Veď u Cullenovcov som bola na donášku jedla zvyknutá. Ach čo asi robia . Išla som po schodoch a zase sa mi slzy nahrnuli do očí. Kde sa také množstvo sĺz berie?
" Bella chceš ísť do jedálne alebo si pozrieme film?" všimla si toho.
"Bella" objala ma. Bola milá.
"Nie...ja... nechcela by som byť sama."
" Pravdaže tak ten film" Zrazu ma začala prudko páliť ruka a ja som nevedela čo sa to so mnou deje. Ležala som na zemi. Rýchlo ku mne pribehla Carmen. Čo sa to so mnou deje? Nemalo by ma páliť srdce? Prečo ruka? Čo je mi?
Ak si dobre pamätám takto som sa ešte necítila. Teda počkať, cítila. Bolo presne vtedy keď sa začala premena. Tesne predtým ako mi E-Edward vysal jed. Prečo by ma niekto chcel premeniť. Veď to nikto neurobil tak prečo sa tak cítim. Koľko tu ležím dva dni? Približne. Zatiaľ prišiel Carlise a niečo rozprával Carmen. Čo keď je to naozaj premena? Neviem ako ale teraz je dôležitá otázka prečo? Prečo keď som chcela žiť večne iba kvôli jednému stvoreniu? Cítila som ako mi zlyháva srdce. Vynechávalo. Raz. Druhý krát. Tretí. Prestávka. Jeden úder. Ticho. Takže je to premena. No radšej zistím pomaly čo sa stalo! Hlavne pomaly. O nič nejde. O nič? No dobre aspoň že viem klamať samú seba lepšie ako ostatných.
" Premena je dokončená." Mám pravdu.
"Carlise myslíš že je to možné?" Hm?
"Neviem. Bella počuješ ma?" Hlavne pomaly. Otvorila som jedno oko. Potom druhé. Tie detaily. Neuveriteľné. Nikdy som také zmysly nemala. Takto videl a počul Edward? Edward. Kde je?
"Áno počujem. Carlise?"
"Som tu"
"Ako. Ako je to možné."
"Čo si naposledy pamätáš?" Zadívala som sa naňho.
"Pálila ma ruka a potom bolesť." Pozrela som sa na svoju ruku. Presný odtlačok Jamesovým a Edwardových zubov. Au. Edward. Au.
"Ako som si myslel. Zaujímavé. Zrejme tam Edward nechal trochu jedu. Pomaly sa ti šíril telom a premena vypukla až teraz." Toľko som Edwarda prosila o premenu. Ale nič. A zrazu keď nechcem prosiť? Som upír!
"Mala by ísť na lov" Ale čo keď je toto šanca? Šanca počkať na Edwarda celých 500 rokov? A čo keď počkám?
"Bella musím ísť podať správu Arovy. Ideš s Carmen na lov?" Aro. Bože. Prečo si mi dal takéto trápenie. Ale ak je to cena 500 rokov počkať na Edwarda podstúpim čakanie aj 1000. No radšej nebudem to moje už tak úbohé šťastie provokovať. 500 stačí. Čo jaj Carlise čaká na môj súhlas.
"Áno idem."
"Mám dobrú správu. Sťahujeme sa do tohto mesta takže budeme chodiť na návštevy kým sa nenaučíš ovládať."
"Ďakujem Carlise"
"Nemáš začo aj bez Edwarda patríš do rodiny" Au. To meno trhá moje mŕtve srdce na kúsky. Prikývla som a vyrazila s Carmen.
" No Bella asi si oddialila školu na neurčito. Kedy ju urobíš?"
"No takých 5 alebo 10 rokov slobody neuškodí." Rozhodla som sa. Potrebujem byť na nejaký čas trochu sama aby som sa poriadne zorientovala a musím byť chvíľu sama. Možno sa zmieriť s tým že s Edwardom nejaký čas nebudem. Je načase aby sa Cullenovci nemuseli báť. Edward mi bude veľmi chýbať.
Keď je toto cena za Edwarda beriem. Všetky otázky sú zodpovedané. Až na jednu. Novú. Keď dokážete žiť večne... prečo vlastne žijete? Neviem kedy na túto otázku nájdem odpoveď. Tak skoro asi nie. Ale raz áno. Raz určite.
" Fajn Bella" povedal netrpezlivo Carmen a vyrazili sme. Ten vietor, sloboda. Prisahám že Edwarda odtiaľ dostanem. Do tej doby mám aspoň Cullenovcov a Carmen. Nikdy mi nikto nenahradí Edwarda. Neviem za koľko ho uvidím ale ja sa nevzdám. Ja viem čo chcem.

Autor: Gracen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Let the time decide-3.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře