Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let the time decide-2.kapitola

kristen

Sponzoři

Fandíme Stmívání.eu
Stmívání.eu

Let the time decide-2.kapitolaDruhá kapitola. Kto je návšteva u Cullenovcov? Ako to dopadne? Prosím vám a strašne so smutnými očami pri počítači vás prosím o komentáre. Prosím....

29.07.2009 (13:30) • Gracen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1140×

Lyžička sa odrazila od taniera a dopadla na zem s takým buchotom až som sama nadskočila
"Vitajte" preniesol srdečným tónom Carlise. Vitajte? To hovorí Arovi a jeho ochranke? To je hádam vtip! Aro si všimol môjho vystrašeného výrazu a pousmial sa. Skvelé ešte je rád že sa bojím. Keď ma Edward v nemocnici zabával a ja ako to mám vo zvyku som ho zaskočila otázkou kto je kráľovská
rodina o ktorej hovoril nepriamo Edward. Myslela som si že s tou odpoveďou to prehnal ale vyzerá to tak že ako názvom sadistická kráľovská rodina to nevystihol dostatočne. Hodila som po Arovi jeden z Edwardových vraždiacich pohľadov a musím uznať že sa mi podaril. Aro okamžite môjmu pohľadu uhol a ani sa mu nedivím ja som sa tiež bála keď ma Edward prepaľoval jeho obľúbeným nenávistným pohľadom aj keď ja nemám čierne oči.
"Prišli sme si po Edwarda" Pozrel sa na Edwarda milo a na mňa a akonáhle videl môj zhrozený pohľad usmial sa. Obdarila som ho najhorším a najodstrašujúcim pohľadom. Vtedy som si uvedomila význam jeho slov a môj pohľad sa zmenil ale jeho reakciu som nevidela vlastne som nevidela nič kvôli slziam ktoré mi zaplavili oči.
"Nie…NIE!" Kričala som. Vtedy vstúpila do miestnosti malá postava a plášť si dala centimeter od mojich raňajok. Jej jemné blonďavé vlasy sa vlnili a sledovala ma divným pohľadom. Usmiala som sa na ňu. Prepálila ma pohľadom a nechápavo sledovala Ara.
"Jane, zlatko ona bude mať obrovský talent. Má veľký potenciál. Bella, chceš sa k nám pridať?" On má pozná? Počkať nechceli niečo urobiť s Edwardom?
"Nie a čo chcete Edwardovy?"
"Zabil nesmrteľného a k tomu ako vidím povedal o všetkom smrteľníkovi." Skvelé. Úžasné…prídu si sem ako by sa nechumelilo a ešte mi chcú odviesť zmyseľ môjho života?
"Čaká ho trest smrti. Aj teba" Prosím?
"Ale mám pre vás dvoch dve možnosti." Celá moja rodina pozorovala Alice ktorá vedela aké sú tieto možnosti. Edward už určite tieto možnosti poznal
"Vyberáme druhú " povedal sebavedome Edward. To bude niečo zlé pretože okamžite po mne strelil pohľadom plný bolesti. To som nevydržala a rozplakala som sa na päť minút. Aké sú tie možnosti? Prečo sa tak Edward tváril. Je to niečo zlé? Bude to hrozné? Čo sa na našich životoch zmení? Kedy budem mať od týchto problémov pokoj?
"Máte dve možnosti." Whoa! To je ich ale veľa!
"Počúvame" ozvali sa skoro jednohlasne Cullenovci so smutným a utrápeným pohľadom.
"Edward bude potrestaný a Bella zabitá" Mala som chuť mu pri tejto možnosti povedať nech mi hovorí Isabella a nech sa prestane tváriť láskavo a blažene.
"druhá je taká že Edward bude rozvíjať svoje schopnosti a bude moja stráž ale neprijme meno Vouturi. Čo sa týka Belly bude musieť odísť do Denali a bude jej pridelená upírka, Bella ju bude mať ako dozor . Dokončí školu jednoducho bude žiť. Nejaký člen z Cullenovcov ju bude môcť každý mesiac navštevovať." Prosím?
"Ešte je tretia a to boj" samozrejme že Emmett si nenechá ujsť príležitosť. Než som stačila namietať ozval sa Edward
"Beriem tú druhú" Zbláznil sa? Je normálny? No normálny asi nie keď je upír ale uvedomuje si čo to znamená? Ja ho stratím? Nie veď to nie je možné . On... nemôžu ho odviesť. To predsa nejde. Nemôžu mi odviesť zmysel života. To nejde.
Edward už vykročil. Chcel ísť z domu preč. Bez rozlúčenia. Viem že je to preňho ťažké ..ale...ale . Padla som na kolená a začala som plakať. Nevládala som ani dýchať. Edward ku mne priskočil a pohladil na po tvári.
"Belli. Ach, moja drahá Bellinka." Ja som sa rozplakala ešte viac.
"Edward...ja....ja....ty....ty nemôžeš s nimi odísť. Musíš zostať pri mne... mi máme byť spolu. Čo...čo budem bez teba robiť...ako... ako...môžem žiť bez teba?" Pri posledných slovách mi zlyhal hlas a medzi plačom ktorý so mnou otriasal som ani nedokázala rozprávať.
" Čas všetko zahojí. Ja viem že na mňa nikdy nezabudneš. Navždy budeš moja Bellinka. Milujem ťa. Táto možnosť je pre teba skvelá. Môžeš žiť mimo nebezpečenstva."
" Dal si mi tie najkrajšie chvíle života. Ja ťa odtiaľ dostanem."
"Nie buď šťastná a veď občas uvidíš niekoho z mojej rodiny" A keď neuvidím jeho?
Zbledla som pri pomyslení že ho nikdy neuvidím. Nikdy nebudem počuť jeho hlas. Nikdy sa nepozriem do jeho zlatohnedých očí, ktoré sú ako roztápajúce sa zlato s pohľadom plným lásky a nehy. Nikdy sa vedľa neho neprebudím. Rýchlo som ho stihla pobozkať. Ten bozk bol plný bolesti a trápenia. Keď som pomyslela dôvod tej bolesti a predstavila budúcnosť bez neho obklopila ma temnota. Posledné čo som videla boli tie najkrajšie oči na svete. Môj anjel ma zanechal temnote a z prekvitajúceho lesa sa stala suchá púšť.
Zobudila som sa na zvuk motora a hlasy. Radšej som sa tvárila že som v bezvedomí aby som zistila čo sa deje. Jeden hlas bol vysoký, zvonivý a ten druhý stredne vysoký ako zvonkohra. Prvý patril Alice a ten druhý Rose.
"Prečo nemôžeme byť aspoň s ňou! Ako to teraz bude? Prečo nám nedovolia sa o ňu postarať." povedala ustaraným hlasom Rose. Od nej som taký tón naposledy počula v nemocnici.
"Stále je to lepšie ako smrť Rose. Bude v poriadku. Budem na ňu dávať pozor. Aspoň bude nažive. Nebude sa musieť tváriť že nikdy o upíroch nepočula. Vidím tú upírku, ktorá sa o ňu bude starať. Vyzerá milo. Volá sa Carmen. A pokiaľ ide o letisko tak nás bude čakať Carmen. Zabalila som Belle nádherné oblečenie, ktoré som stihla vybrať. Aspoň že nám dali dostatočne veľa času do odletu. Mohla som zájsť na nákupy. Inač Carmen je vegetarián už viac ako 500 rokov. Je dosť stará takže sa nemusíme báť pokusu zabiť Bellu. Pôjdu do Denali. Budú tam mať nádherný dom s bazénom.... a...prebudila sa"
"Bolo načase. Bola v bezvedomí skoro jeden deň"

Veľmi som jej slovám nevenovala pozornosť. Tak ako budem bez Edwarda budem bez Cullenovcov? Nával plaču ma stiahol a pocítila som v hrudi silnú bolesť ako keby mi niekto pálil srdce. Prirovnala by som to pocitu po tom čo ma James kusol. Bola som zúfalá.
"EDWARD...A...TERAZ AJ ...VY!!!"
Zakričala som na plné hrdlo a všetci sa ku mne otočili. Ja som pokračovala.
"Prečo nás nenechajú na pokoji. Najprv mi zoberú Edwarda a potom aj vás?" Vzlykala som.
"Bell budeš nám chýbať." Objali ma naraz Rose aj Alice so smútkom v očiach.
"Sľúbte mi že budeme môcť aspoň raz za čas telefonovať."
"Sľubujeme ale teraz je potrebné aby si sa upokojila lebo Jasper začína vzlykať s tebou." Nedokázala som prestať. Celú cestu som vzlykala a Alice s Rose ma pevne držali pri sebe .Rose som mala vážne rada. Akoby sme zabudli ako sa ku mne správala keď sme sa spoznali.
"Sme tu" Oznámil smutne Emmett. Všetci vystúpili a mňa obidve chytila pevnejšie a vystúpili. Denali bolo malé a skoro žiadny ľudia pri tej obrovskej vile nebývali to mi bolo jasné. Nasala som čerstvý horský vzduch, ktorý ma pálil v očiach plných sĺz. Cez machuľu ktorú som videla som poznala dvoch z Arových ochrancov medzi nimi stála žena. Upír. Asi Carmen. Nevidela som poriadne ani ju ani aké ma oči, vlasy .Nič .Iba machuľu.
"Ahojte vy musíte byť Cullenovci a toto smutné dievča Bella." Povedala hlasom ako zvonkohra ale pripomínal mi hlas Esme a Alice dohromady. Starostlivý. Možno tak vyzerá. Neviem.
" Áno to sme my. Môžeme sa rozlúčiť?" Spýtala sa Alice. Ach musím sa rozlúčiť. S najlepšími bytosťami na svete. S mojou rodinou. Čo budem bez nich robiť? Keď som bola s nimi v aute bolesť zo straty Edwarda bola zatlačená do úzadia. Ale teraz sa prediera na povrch.
"Bell" Oslovila ma Alice pevne objala. "Budem sa snažiť nejako skontaktovať aj keď to asi nedovolia." Plakala som jej na pleci. Žiadna Alice? Jej otravné nákupy? Jej snaha zabaviť ma po každé keď bol Edward na love? "Ach Bella" Rose ma k sebe tiskla akoby ma už nechcela pustiť. " Sestrička. Kto nám teraz bude robiť zábavu? Bez teba to bude ako medzi mŕtvymi." Povedal Emmett a ja som vedela že jeho vtipy na môj účet už nebudem počuť. Všetci sa zasmiali chvíľu mi trvalo kým som pochopila že sú všetci mŕtvi. Teraz tu bol Jasper. Pribehol a objal ma a tým ma prekvapil. "Budeš mi chýbať" to ma poriadne prekvapilo hlavne u neho. Pribehla Esme. " Stratila som syna a teraz stratím aj dcéru. Už nič horšie mi zobrať nemohli." Silno ma objala. Carlise sa na mňa usmial pokriveným úsmevom ale nemohol sa vyrovnať úsmevu toho koho tak veľmi milujem. "Dávaj si na seba pozor" povedal Carlise a pozrel sa na mňa pohľadom ktorým sa chcel presvedčiť že mu to sľúbim. "Dám budete mi všetci chýbať. Neviem ako to bez vás vydržím." Zase som sa rozplakala a niekoho studené ruky ma chytili." Dám vám na ňu pozor nebojte sa." Povedal ten hlas toľko podobný Esme a Alice. Zobrali mi kufre, prešli pred dom a ja som si dovolila posledný pohľad na moju rodinu. Stáli tam a smutným výrazom ma pozorovali. Všimla som si že Esme vzlyká bez sĺz Carlisovi na ramene aj Alice a Rose na svojich polovičkách. Bodlo ma pri srdci. Nadýchla som sa išla pri niekom. Myslím že to bola Carmen ale cez moje vzlyky som si ju ešte nechcela pozrieť. Chcela som si zapamätať obrazy mojej rodiny. Viem prečo som bola šťastná. Pretože za svoj život som konečne našla pravú rodinu a lásku a s tým som spokojná. Zbohom šťastná časť života . Ahoj, prežívanie v samote a v smútku. Ako to zvládnem? Aká bude Carmen? Bude ma mať rada a ja ju? Ako cestou samoty sa bude môj život uberať? Ako skončí keď som stratila zmysel pre ,ktorý
som žila? To sú moje otázky. A posledná je: Nájdem na tieto otázky odpoveď?
Vstúpila som do bieleho domu. Biely asi bol. Carmen ma odviedla do mojej izby. Neviem poriadne ako vyzerala vlastne som si nevšimla ako som sa do mojej novej izby vôbec dostala. Jediné čo som videla bola posteľ. Ľahla som si a rozplakala som sa. Ležala som tam asi do rána pretože mi Carmen priniesla raňajky. Zobrala som toast a žužlala som ho ako keby som nikdy nemala zuby. To je jediné čo som zjedla. Ďalší deň som vypila jeden glg džúsu. Musím uznať že sa Carmen o mňa vážne snažila postarať dobre. Varila vynikajúco aj keď som od nej zjedla iba toast a šalát ako prílohu k obedu. Takto to bolo celý týždeň. Po týždni myslím že to bolo pretože na mobile ,ktorý ležal na posteli ukazovalo sobotu 19:38 . Zrazu zazvonil a posteľ so mnou nadskočila.
"Háló?" Spýtala som sa nesmelo. Kto by mal len moje číslo? Teda moje nové číslo.
"Isabella Marie Swanová!" Ozvalo sa vysokým ale zato prísnym hlasom z druhého konca.
"Alice?" Asi je to ona aj keď takú naštvanú som ju ešte nepočula. Ani keď jej Emmett jej Adidas tenisky zobral a miesto toho nápisu tam bolo pozor som maniak .
"Gratulujem, správna odpoveď vyhrávaš rozzúrenú sestričku."
" Čo som urobila? " Veď som nič neurobila ani nerozhodla pre skok z mosta. Zatiaľ.
"Nič. A to je práve ono. Carmen sa o teba bojí. Myslela si že si v nejakom tranze alebo čo. Ale ty jednoducho budeš fňukať." Vzdychla si a zmenila tón " Bell, Edward by určite chcel aby si dokončila školu. Nikto ti nezakazuje spomínať ale musíš to prežiť. Musíš myslieť na to čo ti Edward dal. Dal ti šancu pochopiť význam slova láska. Dal si možnosť prijať jeho mŕtve srdce. Za to ti budem navždy zaviazaná. Vrátila si mi brata a on mi dal sestru. Ty si mu dala seba a tým si mu dokázala že dokáže milovať. Kvôli láske k tebe prekonal najväčšiu potrebu a najväčšie volanie a lákanie. Krvi. Tvojej krvi. Ešte nikto, ani ten najstarší upír nevidel že by nejaký upír nechal nažive svoju la tua cantante .Preto prestaň fňukať a schop sa. Keď pôjdeš po škole pozri sa okolo seba a hádaj čo uvidíš? Uvidíš nedozreté deti, ktoré nikdy nepoznali a ani nespoznajú také obrovské pokušenie. Nikdy nezažijú pocit takej lásky ako vy dvaja. Oni striedajú frajerov ako ročné obdobia. Preto ty nesiahajú ani po členky. Ty si zažila niečo čo žiadny smrteľník. Najoddanejšiu lásku. Preto musíš ísť ďalej. Prosím mysli čo by chcel Edward. Predstavuj si že je hneď vedľa teba a smejete sa spolu na myšlienkach ostatných. Oko by sa tváril keď si na telesnej. Ako ti spieval uspávanku. Ako si sa pri ňom zobúdzala. Ži aspoň aby si neprišla o spomienky na najkrajšie chvíle života. Ja ti sľubujem že toto Arovi len tak neprejde." rozplakala som sa ale nie zo smútku. Alice mala vo všetkom pravdu. Vedela presne čo by Edward chcel. Chcel by aby som bola šťastná a to aj urobím. Budem šťastná pri spomienke na neho. Spomienky ma udržia pri živote. Nádej a radosť že som prežila to, čo ostatný nikdy neprežijú. Takú veľkú lásku o , ktorej smrteľník môže iba snívať.

Autor: Gracen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Let the time decide-2.kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Twilight účet
Uživatel:
Heslo:
Registrace
Twilight FanFiction
Partnerské stránky


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky
Chcete se k nám přidat?
Toto může být i váš web.
Máte zájem?
Ověřování přispěvatelů
Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli?
Profi přispěvatelé
Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
I vaše znalosti mohou být k užitku
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci
Chcete pomoci při rozvoji webu?
I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Návštěvy

Kdo je tu z členů? Klikni!

© 2006 - 2021 Tým Stmívání.eu Publikování nebo šíření jakéhokoli obsahu serveru bez předchozího souhlasu je zakázáno!RSS: články, news, fanfiction, komentáře