Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Let číslo dvanásť - 25. kapitola: Loď

15.07.2012 (17:45) • Bubulienka • FanFiction na pokračování • komentováno 9× • zobrazeno 1864×

25. kapitola: Loď

„Čo budeme robiť?“ opýtala som sa, keď sme sa doplahočili k pláži. Boli sme teraz úplne inde a ja som ani len netušila, na akej starne sme. Nepovedal mi nič, len ma celú cestu ťahal za plece a keď som sa mu chcela vyšmyknúť, chytil ma aj za boky. Nemohla som sa poriadne ani hýbať, iba kráčať dopredu. Začínal mi liezť na nervy, nevnímajúc, že si po mňa ide Lily, a taktiež Tom. Panebože, čo mám len teraz robiť?

„Máme ešte pár hodín na to, pokiaľ príde loď. Pekne sa poobzeraj, čo za sebou nechávame,“ odvetil a obzrel sa. Horšie to už byť nemohlo, a tak som ho napodobnila. More si trúfalo búšilo o piesok a zlievalo sa s priestorom, slnko pražilo a nemo sledovalo, čo sa deje na tomto ostrove. Džungľa za nami oporne stála a prisľubovala, že všetko, čo sa tu udialo, si nechá pre seba.

„Už ma to prestalo baviť,“ odsekla som. Odteraz s ním budem hovoriť čo najmúdrejšie, aby pochopil, že sa len tak nedám.

„Hej, mňa už dávno,“ zamrmlal a vytiahol mobil. Začal doňho niečo písať, ale hocako som sa snažila naťahovať krk, nevidela som nič.

Vzdychla som si. Hodil na mňa pohľad a chvíľku ma skenoval od krku až dole.

„Prešla som tvojou intuíciou?“ spýtala som sa znenazdajky.

„Potrebuješ oblečenie,“ prehlásil, akoby som o tom netušila.

„Vážne? Ty kolínsku,“ vrátila som mu. Trpko na mňa zazrel, že urážam jeho ego.

A vtedy som si to všimla... Oproti nám sa zjavila luxusná menšia plachetnica, ktorá vyzerala, ako nejaký pojazdný dom. Boli tam dvere dovnútra lode, na palube boli stoly a dookola celej lode sa nachádzali všelijaké dvere, hádala som, že izby. Bolo to obrovské a sánka mi spadla skoro až na zem.

„Konečne,“ zvýskol Edward.

Podišiel k tej lodi a ručne ju ešte trochu dotiahol na breh. Loď nejako ustála a prestala sa hýbať, vlastne sa pohybovala dosť ladne. Z lode vystúpil nejaký muž v kockovanej košeli a čiernych nohaviciach.

„Felix,“ kývol mu hlavou Edward. „Tam stojí,“ dodal. Felix opatrne prikývol a podišiel ku mne.

„Zdravím,“ usmial sa a vystrel ruku. Prešla som ho pohľadom a bol naozaj... veľký. O krok som ustúpila.

„Nedôveruje nikomu inému, iba mne,“ povedal Edward a zjavil sa vedľa nás. Felix sa zamračil.

„To sa Arovi nebude páčiť,“ zašepkal, otočil sa a chytil sa lode.

„Bella, dúfam, že sa tu budeš cítiť ako doma, lebo na tejto lodi stráviš dosť dlhý čas. Pokiaľ sa z tejto diery dostaneme...“ Poslednú vetu povedal naštvane. Vzbudzoval vo mne myšlienky, že je otrávenejší než my s Edwardom dokopy, a to tu netrčal, bohvie ako dlho.

Vzdychla som si.

„Felix,“ zavrčal Edward, „drž sa od nej ďalej.“

Felix len prevrátil očami a vyskočil na palubu. Otvoril priestor na vchádzanie a Edward ma chytil za ruku. Začínala som sa báť, ako tam vojdem, bolo to strašne vysoko. Rozbúchalo sa mi srdce.

„Neboj sa,“ povedal Edward pokojne a vzal ma na ruky. Vošiel do vody a mňa chytil za pás. Spokojne a s úsmevom ma podal hore Felixovi a ten ma vytiahol na palubu. Bol odtiaľto výhľad všade. Udivene som si vzdychla. Edward sa šikovne vyhupol, rovnako ako Felix.

„Vitaj, ubytujem ťa,“ znova sa ozval Felix.

„Nechaj, ja to urobím,“ sykol Edward a vytrhol moju ruku z tej Felixovej. Prišlo mi to smiešne, ale nechala som to tak.

Edward ma viedol dookola paluby cez všetky možné dvere, až sme vošli z opačnej strany do „kajuty“. Neviem, či sa to kajutou dalo nazývať. Vyzeralo to, ako obrovský luxusný dom. Stáli sme na chodbe, kde bol nábytok zo zlata a kopa indiánskych výšiviek. Tuším, boli aj ručne robené. Bolo tu niekoľko dverí.

„Červené dvere sú tvoja izba a zelené zas moja. Do modrých sa nesnaž veľmi chodiť, velí si tam Felix. Snaž sa s ním veľmi nekomunikovať, nech si ťa nevezme za zásluhu, je to totiž moja práca,“ vysvetlil mi a ukazoval na jednotlivé dvere. Prižmúrila som oči, ale neodpovedala som.

„Ozaj, nesnaž sa robiť nejaké problémy. Ver, že hoc je táto loď veľká, nájdem si ťa aj v tej najmenšej dierke, a potom...“

„Čo bude potom, Edward?“ Začínal ma hnevať.

„Myslím, že chceš byť ešte panna,“ usmial sa. Nasucho som prehltla a srdce sa mi rozbúchalo niekoľko taktov. Na toto som nemala žiadnu odpoveď. Jasné, že som chcela...

„Choď dovnútra,“ rozkázal, „a ak by si tu stretla ešte nejaké ľudské ženy, odveď ich, prosím, do mojej izby, poslali ich pre mňa,“ dodal. Hrklo vo mne. Tak on si tu nechá doviesť ľudské prostitútky? Očervenela som ako rak.

Zavrčala som. Nemo na mňa zazrel. „Čo je?“ sykol.

„Tak ty tu smieš mať potešenia a ja nie? Prečo si nemôžem zájsť za Felixom do modrých dverí? Hm?“ Dúfala som, že mi na to skočí. Márne som sa obávala, jasné, že skočí.

„Bella!“ skríkol, „ani to neskúšaj! Ja som ja a ty si ty.“

S týmito slovami odišiel do svojej izby a ja som zostala na tej obrovskej chodbe sama. Usmiala som sa, že som ho takto nahnevala a vybrala sa do červených dverí. Jasné, že by som k Felixovi do izby nikdy nešla.To už radšej k... Nie!

Vošla som dovnútra a znova mi padla sánka. Vyzeralo to, akoby niekto vedel, že prídem. Mala som tu nachystané oblečenie, bol tu obrovský šatník s čistou bielizňou, bolo tu pripravené jedlo na stole, veľká posteľ s baldachýnom, obrovské okno s kvetmi  a výhľadom na more, a to všetko zladené do zlatých a bielych farieb. Nemo som sa na to pozerala a prešla k stolu, kde som mala aj mapku lode, čo mi veľmi pomohlo. Moje inštinkty ženy sa znásobili a ja som vyštartovala k dverám s nápisom „kúpeľňa,“ ktoré sa nachádzali na konci izby.

Vzala som si čisté oblečenie a tenisky z postele, pripravenú kozmetickú taštičku a vošla dnu. Kúpeľňa bola obrovská a bol to čistý raj. Celá som sa vydrhla, vyčistila, zmyla zo seba tú špinu, ktorá sa nakopila za všetky dni na ostrove. Svoje dlhé vlasy som si vyčistila niekoľkokrát, jednoducho, bola som z toho nadšená. Z vody, jedla, šatstva. Až teraz som pochopila, že obyčajné veci dokážu urobiť človeku radosť.

Keď som urobila všetko, čo som mala v kúpeľni, obliekla som sa. Bolo to, tmavomodré tričko a biele úzke rifle s teniskami, samozrejme, že nechýbala ani spodná bielizeň. Všimla som si, že niekto tu má vkus a zaujímalo by ma, kto to chystal. Nemohla to byť jedna z tých Edwardových. Fuj, striasla som sa. Idiot jeden, čo si o sebe myslí?

Vyšla som von, čistučká ako pierko a rozčesala som si vlasy. Bol to perfektný pocit byť zas čistá a voňavá. Začínalo to vyzerať ako raj v strede pekla.

Keď som bola so sebou spokojná, nechala som vlasy tak a podišla k stolu s jedlom. Nesmierne som túžila po čistej vode, ktorá na ostrove bola len v jazierku, avšak, ktovie, ako veľmi bola čistá.

Našla som tu minerálku, džús, sladkosti, mäso, ryby, morské plody, puding... Napila som sa minerálky a pustila sa aj do ostatných jedál... Zatiaľ čo som jedla, pozerala som si mapu a vtedy som si uvedomila, kde vlastne som... Čo je vlastne s Lily a Tomom? Aké hlúposti musia urobiť, aby sa dostali na Pallas? Och, Bože.

Keď som dojedla, prešla som k posteli. Vzdychla som si, nemohla som si totiž pomôcť, konečne posteľ s matracmi, prikrývkami a vankúšmi. Vtedy som si všimla aj saténovú nočnú košieľku čiernej farby. Nikdy som nič také na sebe nemala, ale myslela som si, že mi to má slúžiť ako pyžamo. A tak som  zo seba zhodila veci, ktoré som si dala pred chvíľkou a prehodila ich na stoličku vedľa šatníka, no, vyberiem si potom niečo iné.

Obliekla som si teda nočnú košeľu a ľahla do príjemných studených perín... Pár minút som mala pred sebou Lily a Toma, a potom sa mi podarilo zatvoriť oči a zaspať tak, že som ani netušila, ako sa vlastne volám... Bez snov, bez života... Len tvrdý spánok, konečne.

Takže, dúfam, že ste si to užili. Už sa nám pomaly začína niečo rysovať a taktiež máme kopec nedoriešených vecí. Viacerí z vás sa pominulé kapitoly pýtali, ako to bude s Edwardom a Bellou... Nechajte sa prekvapiť, viem, že ani len netušíte, a to je dobre, mám to pekne pripravené, takže...  Ale máme tu tak pekné prostredie... 

Na ďalšiu kapitolu si počkáte dva týždne (kvôli dovolenke). Ďakujem tým, ktorí pravidelne komentujú a verte mi, že ma to strašne teší. Ďakujem. :)

Autor: Bubulienka (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Let číslo dvanásť - 25. kapitola: Loď: