Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Lepšie poznať odpoveď, ako žiť s otázkou! - 1. kapitola -

12.01.2011 (17:45) • Adus262 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1103×

1. kapitola - Nadprirodzeného sa nezbavíš!

Bella:

„Budeš mi veľmi chýbať mami,“ povedala som smutne a pokúsila sa o úsmev. Vyšla z toho iba kyselá grimasa.

„Ó, zlatíčko, aj ty mne,“ povedala a z očí sa jej vyliali slzy.

„Mami, neplač, nelúčime sa navždy,“ pozrela mi do očí a utrela si slzy.

„Veď ja viem!“ V jej tvári som videla, ako veľmi sa nenávidí za to, že ma opúšťa.

„Nemusíš sa báť, u Charliho mi bude fajn,“ usmiala som sa. 

„Bella!“ s krikom ma ohlásila. 

„Jasné, prepáč, u otca mi bude fajn,“ povedala som rýchlo a nevinne sa usmiala. Moja matka nemala rada, keď som ho volala Charlie.

Mala pocit, že ho neberiem za otca. No mýlila sa. Charlieho som vždy milovala ako otca, i keď ani jeden z nás nehovoril o citoch zrovna rád. Rodičia predo mnou pravdu neskrývali, a tak od detstva viem, že nie sú moji biologickí rodičia, ale sú jediní a skutoční. Preto ich milujem viac, ako dokážem povedať. Po tom, ako som sa s matkou rozlúčila a zamávala Philovi, som nasadla na lietadlo do Forks. Z okna na mňa dopadávali prvé lúče ranného slnka vo Volterre. 

„Bude mi to teplo chýbať,“ potichu som šepkala sama sebe a pripútala sa.

U Charlieho som sa veľmi rýchlo zabývala. Ten dom som poznala a stále považovala za svoj domov. I keď to boli už roky, čo som tu naposledy bola na prázdninách. Dni plynuli rýchlo a za ten čas som presviedčala Charlieho, aby mi pomohol zohnať nové auto. Možnosť chodiť do školy na policajnom, som úplne zamietla. Môj otec bol šerif a vášnivý rybár, takže sme veľa času spolu netrávili. Charlie mi daroval Shelvy nákladiačik, z ktorého som bola nadšená. Bol môj a preto bol jedinečný.

„Ďakujem oci, je skvelý,“ ďakovala som mu a on sa popod fúz usmieval.

„Nie je začo, Bells, ber to ako darček na privítanie. Som rád, že si tu.“ Nemohla som mu odpovedať, ako ma teší, že tu som. Chýbali mi priatelia, moja mama, Phil a pokoj. Po mojom príchode som bola hlavná atrakcia. Všetci na mňa obracali zrak a šepkali si. Nenávidela som, keď som musela byť stredobodom pozornosti. Desila som sa prvého dňa v škole.

„A je to tu!“ pomyslela som si zhrozene, keď som ráno vstávala. Stredná škola vo Forks je malá škola, kde sa všetci poznajú. 

„Budem horúca novinka. Aké "super"!“ šomrala som si znechutene popod nos. Umyla som sa a zliezla som dole, kde ma čakal Charlie a vrelo ma povzbudzoval.

„No tak, Bells, bude sa ti tam páčiť. Majú skvelý futbalový tým a určíte tam budú aj roztlieskavačky,“ povedal mi s úsmevom.

„No a?“ Odvrátila som sa od neho a odpila si z džúsu.

„No, myslel som si, že by si sa chcela k nim pridať,“ zahanbene priznal.

V ten moment sa mi smiech predral cez zuby a vyprskla som džús po celej kuchyni. Neskutočne som sa začala rehotať, keď som si predstavila, ako som navlečená do úzkeho kostýmčeku a skáčem ako koza po ihrisku, s nejakými franforcami - bohvie z čoho - v rukách. Charlie pokrčil jedno obočie, zakričal mi na pozdrav a odišiel do práce. Smiech ma prešiel hneď, ako som pomyslela na to, že musím ísť. Rýchlo som sa obliekla a nasadla do môjho nákladiačiku a dúfala, že ma nezradí. Z hrmotom naštartoval a ja som mu venovala jeden úsmev a vydala som sa na cestu.

Školu som našla rýchlo. Odparkovala som a zhlboka som sa nadýchla.

„No tak, Bells, vzchop sa!“ dávala som si odvahu. Nepomohlo! Otvorila som dvere a zamierila do kancelárie riaditeľa.

„Dobrý deň,“ pozdravila som.

„Á, dobrý deň. Vy musíte byť Isabella Swanová?“ Cuklo vo mne a kamene v žalúdku sa začali drviť o seba.

„Áno, to som ja.“

„Tak, tu máte rozvrh a plániky, dúfam, že sa vám bude na našej škole páčiť.“ Riaditeľ sa to nesnažil naťahovať a ja som mu bola vďačná, že ma nevypočúval. 

„Iste.“ Pokúsila som sa o úsmev a vypochodovala odtiaľ, ako sa len dalo.

Do školy začali prichádzať študenti, tak som sklopila zrak a smerovala do hlavnej budovy. Očkom som zbadala, že sa na mňa pozerajú a šepkajú. Nadýchla som sa a pokračovala. Bola som neskutočne naštvaná. To, že sa všade za mnou otáčali oči, bolo nepríjemné. Jediné, čo ma napadlo bolo, že som sa zašila do najbližších toaliet a riadne kopla do steny. Potrebovala som sa ukludniť. Keď som sa zasmiala svojej hlúposti, akurát zazvonilo a šla som na hodinu. Prvú som mala angličtinu.

Profesor tu ešte nebol, takže som stihla prísť "včas". Našla som prvú prázdnu lavicu a rýchlo sa usadila. Ani nie za sekundu ku mne pribehli dve dievčatá.

„Ahoj, ty si Isabella, však?“ spýtala sa prvá. Keď som zdvihla zrak, všimla som si, že obe sú roztlieskavačky.

„Bella.“ Jemne som sa na ňu usmiala.

„No, ja som Angela a toto je Jessica,“ povedala a ukázala na dievča za ňou.

„Uhni Angie, nech sa s ňou zoznámim ja!“ odsekla jej Jessica. Už z prvého pohľadu mi bolo jasné, že je to potvora. To milé dievča, Angela, odstúpila a Jessica si ku mne sadla. 

„Ahoj Bella!“ vyskočila na mňa s milým úsmevom a tónom.

„Som Jessica, ale volaj ma Jess.“

„Ehm, ahoj.“ 

„Som kapitánka roztlieskavačiek,“ spustila na mňa a mne až prišlo zle, keď som si spomenula na ráno. 

„To je vážne skvelé,“ zaklamala som.

„Všimla si si, že všetci chlapci po tebe slintajú? Si vážne kočka!“ zložila mi kompliment. Skôr by som povedala, že sa za tou vetou skrývalo: „Ja som tu tá populárna, tak zalez dievča!“ Odhadla som ju správne.

„To si nemyslím,“ povedala som a vtom vstúpil do triedy profesor.

„Tvoja vec!“ odpovedala a jej milučký úsmev sa zrazu stratil.

„Angie, ideme!“ zvreskla na ňu, až som nadskočila.

„No, Jess myslela som, že by som dnes mohla sedieť s Bellou, aby som jej to tu poukazovala.“ Usmiala sa, na čo Jessica vypleštila oči.

„To by bolo skvelé,“ rýchlo som sa pridala a zachytila vražedný pohľad Jessici.

Angela si ku mne sadla, zatiaľ čo Jessica si našla seberovné dievča a sadla si k nej.

„Angela, len sa mi zdá alebo je tá Jessica skutočne taká panovačná?“ skúsila som sa opýtať.

Angela sa na mňa pozrela a povedala: „Skutočne je taká, vieš, je najpopulárnejšie dievča na škole a ty ju vážne ohrozuješ.“

Zasmiala som sa.

„Ja?“ Stále som mala na tvári pobavený úsmev.

„Bella, to si skutočne taká nevšímavá, alebo to len nechceš vidieť? Všetci chalani na škole hovoria len a len o tebe. To, čoho sa Jesica najviac hrozí, je to, že si získaš pozornosť aj Edwarda Cullena.“ Pobavene sa na mňa pozrela.

„To by bolo proste nehorázne!“ povedala napodobňujúc Jessicu. Obidve sme sa zasmiali a chvíľu boli ticho. No mne to nedalo, tak som sa opýtala.

„Kto je Edward Cullen?“ Hrýzla som si spodnú peru a čakala na odpoveď.

„Najkrajší chlapec na škole,“ odpovedala potichu.

„No, nikdy si s nikým nezačal, nikto ho tu nezaujíma, je stále len so svojou rodinou. Jess si myslí, že ho zaujala preto, lebo jej venoval dva krátke pohľady za tri roky.“

Zamyslela som sa.

„Tak prečo si myslí, že ju ohrozujem?“

„No vieš, keď si išla do budovy, všetci na teba zízali,“ jemne sa usmiala. „Dokonca aj Edward. Nevedel od teba odtrhnúť oči. To sa, samozrejme, Jess nepáčilo.“

Usmiala som sa.

„Angela, ukážeš mi ho?“ zvedavo som sa opýtala. Angela prikývla a ďalej sme sa venovali hodine.
Ostatok dňa utiekol celkom rýchlo. S Angelou sme sa dohodli, že ma počká pred jedálňou. Keď som prišla, Angela ma už čakala a vošli sme. Okamžite sa všetky oči obrátili na nás a ja som cítila, že som červená hádam všade. Keď sme sa usadili, chvíľu sme sedeli v tichosti, keď sa Angela začala dusiť.

Okamžite som vyskočila a pobúchala ju po chrbte.

„Čo sa stalo?!“

„Edward.... pozerá... na teba!“ Otočila som sa a snažila som sa ho nájsť.

„Posledný stôl,“ poradila mi.

Hneď, ako som ho zbadala, zastavil sa mi dych. Bol neuveriteľne krásny, rovnako, ako aj zvyšok jeho rodiny. Potom prišlo zdesenie.

Vedela som, čo sú zač. Upíry vo Forks? Teraz pre zmenu zabehlo mne.

Okamžite som sa v spomienkach vrátila do Volterry.

Nikdy som nemala veľa vzťahov, ale bol tu jeden, na ktorý sa tak ľahko nedalo zabudnúť.

Alec bol neuveriteľne krásny a dokonalý chlapec. Keď sme sa zamilovali, všetko bolo fajn, až do doby, kým mi nespomenul, že je upír.

Nebála som sa ho. V tú dobu som ho skutočne mala rada. Všetko sa zmenilo, keď sa do toho priplietla malá, slizká Jane. Alec chcel náš vzťah držať v tajnosti pred kráľovskou rodinou. To však Jane nemala v pláne. Vedela som o všetkom. A to bol problém. Starší, ako ich volal Alec, sa obávali. Vraj kvôli ochrane tajomstva.

No usúdili, že zrejme mi môžu veriť, po tom, čo Alec spomenul, že v inom prípade by odišiel od ich gardy.

Vtedy to vyhaslo a dali sme si zbohom.

Usúdili sme, že náš vzťah nebol na toľko vážny, aby sa všetko okolo menilo a komplikovalo.

Vrátila som sa znova do jedálne k Angele. Kývala mi rukou pred očami, aby zachytila môj pohľad.

Skúsila som sa znovu otočiť k nemu a vtedy sa naše pohľady stretli.

Znova by sme rady požiadali o váš názor v komentároch. Ďakujeme za prečítanie našej poviedky. ;)

Autor: Adus262, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Lepšie poznať odpoveď, ako žiť s otázkou! - 1. kapitola -: