Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 6. Sťahovanie

21.11.2009 (18:00) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2098×

Sťahovanie

Vo Forks sme sa zdržali o dva dni viac ako som plánovala. Samozrejme Jake si myslel, že ešte nám to dosť nevynahradil. Charlie zas trval na tom, aby sme sa zúčastnili nedeľného obedu u Clearwaterovcov. Nemala som inú možnosť ako súhlasiť.

Celú sobotu sme boli na pláži v La Push - stretli sme sa s takmer celou svorkou. Bolo pekne, tak sme si urobili piknik. Ja s Chrisom, Jake, Sam s Emily, Paul, Embry a Quil. Jared bol s jeho dievčaťom Kim a neskôr sa k nám pridal. Chápala som, prečo tu nie je Leah, ale vadilo mi, že neprišiel ani Seth. Jedlo samozrejme zmizlo závratnou rýchlosťou, na to sme však s Emily zvyknuté. Potešilo ma, že sa ku mne správali ako predtým. Strávila som s nimi úžasný večer a nechcelo sa mi odísť. Chris však už zaspával, tak som sa rozlúčila a šla domov.

V nedeľu sme mali na programe už spomínaný obed. Sue sa obed vydaril. Jake s nami nešiel, kvôli nám zanedbával Sarah celý týždeň. Bola som tam ja, Chris, Charlie, Sue, Leah a Seth. Seth mi vysvetlil, že ho včera nikto nepozval. Smial sa, že asi nemali chuť na jeho keci... Leah ma celú dobu taktne ignorovala a hneď ako sme dojedli odišla. Ja som Sue pomohla s riadmi, zatiaľ čo Charlie so Sethom zabávali Chrisa. S Charliem sme sa u Sue zdržali až do večera a o zábavu sme mali postarané. Seth ani na chvíľu nezatvoril ústa...

V pondelok sme s Chrisom sadli na prvé lietadlo, ale René som nevolala. Vzala som si taxík. Mama sa ku mne hnala hneď, keď ma zbadala. V ruke držala obálku.

„Prišiel ti list zo školy!” stepovala predo mnou a listom mi šermovala pred nosom.

„Mami upokoj sa! Najprv sa idem prezliecť, zober prosím Chrisa.” René sa na mňa urazene pozrela, ale Chrisa si zobrala. Nevedela som sa dočkať chvíle, keď ten list otvorím, ale na to som až veľmi nervózna. Musela som sa osprchovať, aby sa mi prestali triasť ruky. Od tohto závisí môj ďalší život...

Vlastne, keď ma zoberú na školu a nedajú tú prácu, sťahovanie sa nekoná, ale o tom René ešte nevie. Určite by mi na školu rada prispela, ale to od nej nemôžem chcieť. To si musím vyriešiť sama.

Keď som bola už ako-tak pokojná, zišla som dolu. Mama mávala listom a čakala. Vzala som si list a pomaly ho otvárala. Mama vyzerala, že mi každú chvíľu ten list vytrhne a otvorí ho sama. Otvorila som ho a čítam.

Slečna Swanová s potešením...

Ďalej som sa nedostala. Pustila som list z ruky a začala skákať ako malá. René pochopila a pridala sa ku mne. Do kuchyne vošiel Phil. Musel si myslieť, že nám preskočilo, pretože sa tváril dosť vystrašene. René mu všetko vysvetlila a on mi zablahoželal. Stále som tomu nemohla uveriť...

Samozrejme ma René už v utorok zapriahla do práce. Makala som o to viac, pretože som vedela, že už tu asi dlho nebudem. Keď som Seanovi oznámila, že som sa dostala na školu bol smutný. Vraj chcel aspoň tú večeru...

Keď som si plnila pracovné povinnosti - rozumej, vykecávala som so Seanom - zazvonil mi mobil.

„Swanová, prosím?”

„Dobrý deň slečna Swanová, tu je Jones. Volám kvôli tej práci.” naznačila som Seanovi aby bol ticho.

„Ešte stále máte záujem?” fakt blbá otázka.

„Samozrejme.”

„Tak by ste sa mohli dostaviť do piatka, aby sme dohodli všetky podrobnosti a podpísali zmluvu.”

„Samozrejme, prídem zajtra.”

„Dobre, budem vás čakať. Dovidenia Bella.”

„Dovi.” myslela som, že v tejto chvíli vyletím z kože. To by však asi nedopadlo najlepšie, keďže som v druhej ruke držala šálku s horúcou čokoládou. Čokoládu som položila Seanovi na stôl a začala som skákať. Všetci zákazníci sa na mňa pozerali ako na cvoka.

„Mamí!!! Dostala som tú prácu! Sťahujem sa!”

„To je skvelé zlato, ale nestraš zákazníkov!” mama v okamihu stála pri mne a objímala ma.

Nečakala som, že sa bude všetko vyvíjať v môj prospech. Bolo to ako z rozprávky. Všetko čo som si priala sa behom pár dní splnilo. Asi sa šťastena nado mnou zľutovala...

Sean však nejako posmutnel.

„Čo je Sean? Netešíš sa so mnou?”

„To vieš, že ti to prajem, ale ty mi ubzikneš bez tej večere!” takého namosúreného som ho ešte nevidela.

„Počuj Sean ja ti to nejako vynahradím.” Teraz by som si za tie slová dala aspoň facku...

Hneď na druhý deň som vyrazila do Hanoveru. Musím si byť istá, že to nie je žart.

Pán Jones na mňa už skutočne čakal.

„Už som si myslel, že ste si to rozmysleli.” usmial sa na  mňa a podal mi ruku. Musela som uznať, že je celkom pekný. Predtým mi išlo o prácu, takže som si to nevšimla. Mal krátke hnedé vlasy, na môj vkus až priveľmi ulízané, ale to by som pretrpela... Mal krásne modré oči a súmernú tvár. A pod sakom sa mu rysovali svaly - to bolo celkom sexi. Typovala som ho tak na 27.

„Toto by som si nerozmyslela ani keby ma donútili. Je to práca, ktorú skutočne chcem robiť.”

„To som rád. Takých ľudí potrebujeme. Určite si tu rýchlo zvyknete.” usmial sa na mňa. Mal pekný úsmev. Škoda, že sa chlapom vyhýbam...

Prebrali sme moje pracovné zaradenie - to ma prekvapilo, pretože som vedúca tvorivej skupiny, mám pod sebou troch talentovaných mladých ľudí. My stojíme za prvotným nápadom na reklamu a neskôr dohliadame na prácu pri výrobe. Mám vlastnú kanceláriu. Nie je veľká, ale je útulná. Je zladená do čierno-biela. Chrisovi som tam už priniesla ohrádku, v ktorej má medveďa od Charlieho. Plat ma tiež milo prekvapil. Mám na školu, na účty a ešte s Chrisom veľmi slušne vyžijeme.

Samozrejme mi nedalo neopýtať sa na ten výhodný podnájom. Rob - so šéfom si už tykám - mi ho bol ukázať. Je to úžasný, priestranný domček. Ako stvorený pre nás. Samozrejme som si ho zajednala. Domov som sa vrátila až na druhý deň. Rob ma pozval na pohárik, ale zdvorilo som odmietla. Skutočne mu nechcem dať nádej, keď viem, že to nemá cenu.

René sa už nemohla dočkať môjho rozprávania. Opísala som jej podrobne náplň práce, šéfa (na tom trvala ona) a aj náš nový domček, ktorý však ešte potrebuje zariadiť. Preto som sa rozhodla sťahovať už na budúci týždeň, z čoho mama nadšená nebola. Nemala som však na výber, už o týždeň som mala nastúpiť do práce aj do školy...

Rozhodla som sa, že so sťahovaním začnem už v pondelok. To ma mama pred odjazdom na letisko prekvapila. Mala som ísť totiž čakať sťahovákov do nového domu.

„Bells počkaj chvíľu! Niečo pre teba s Philom máme!” no zbohom! Len nie darček!

„Mami ale rýchlo, zmeškám let!”

„Lietadlo nebudeš potrebovať.” Začínala som tušiť...

„Vieš s Philom sme si hovorili, čo ti dať na narodeniny a dohodli sme sa na tomto.” to už sme boli v garáži a ja som čakala, čo bude pod plachtou. Vedela som, že mi už nič nepomôže. Mama odhrnula plachtu a ja som skoro omdlela. Pod plachtou bol podľa mňa úplne nový Volkswagen Golf.

„Je ojazdený, ale pekný. A európske autá sú spoľahlivé.”

„Vy ste sa asi zbláznili! Vám aj s otcom načisto preskočilo!” René aj Philom vybuchli v náramný smiech.

Auto som si musela nechať. Musím však povedať, že mi všetko veľmi uľahčilo. Presťahovaná som bola za dva dni. Potom som sa pustila do zariaďovania. Náš úžasný domček bol trochu mimo mesto, schovaný v lese. Zase pocit déjà vu. Ja som však ešte nebývala sama. Teraz tu budem len ja a Chris. Domček má tri izby - jednu som si zariadila pre seba, jednu pre Chrisa a tretiu som nechala ako hosťovskú. Mám dve veľké kúpeľne a krásnu kuchyňu. Je to len jednoposchodový domček, ale zato je rozľahlý. Väčšina nábytku tu bola, ale chýbal tu pocit domova, tak som ho sem priniesla. Stačilo pár drobností na masívnom krbe, pár obrazov a váz. Malé detaily skutočne urobili divy. Pred krb som dala kožušinu a obývačka hneď vyzerala ako z rozprávky. Keď som bola so svojou prácou spokojná, vrátila som sa na Floridu pre Chrisa a posledné veci, ako napríklad oblečenie. Rozhodla som sa, že usporiadam kolaudačnú párty, aj keď mňa na takéto veci neužije... René však naliehala.

Dom som ozdobila svetielkami a balónmi a pripravila som pohostenie. Pozvala som viac ľudí, aby nebola taká nuda. V prvom rade som pozvala rodičov s partnermi - Sue som už  brala ako súčasť rodiny. Okrem nich som pozvala Jacoba a Billyho, ale ten sa ospravedlnil, vraj je to príliš ďaleko. Samozrejme som pozvala Angelu s Benom, Setha, dokonca aj Mika s Jessicou. Ďalej to boli Sam s Emily a Quil s Embrym, Rob a Sean. Bola to rôznorodá spoločnosť. Mala som pocit, že nového šéfa musím pozvať a Seanovi som takto vynahradila večeru.

Prví prišli Charlie so Sue a Sethom. Previedla som ich po dome a posadila do obývačky. To už pri dverách stáli Mike, Jessica, Ben a Angela. Darčeky som zatiaľ pokladala na kopu, budem sa im venovať neskôr. Tiež som ich previedla a usadila a to už sa rozprúdila debata. Zvonček opäť zvonil, tak som bežala otvoriť. To boli mama s Philom a za nimi Sean a Jacob. Tých som zaviedla rovno do obývačky, prehliadku už urobím všetkým naraz. A znova zvonček. Tentoraz to bol zvyšok svorky a môj šéf. Teraz už sme kompletní. Zvyšok som previedla po dome a spolu sme sa vrátili do obývačky. Angela sa venovala Chrisovi, Ben s Mikom a Jessicou chválili môj domček. Ostatní sa zabávali na Sethových vtipoch. Odbehla som do kuchyne pre šampanské, ale najprv som ho dala trochu vychladiť.

Vrátila som sa do obývačky a pomaly všetkých predstavovala. Najmä pre Seana a Roba.

„Moji rodičia - René s manželom Philom a Charlie so Sue.” pokynula som k nim a oni si podali ruky so všetkými, ktorých nepoznali. Nevedela som, ako Sue nazvať, dúfam, že sa nenahnevala. Postupne som predstavila všetkých. Rozvírila sa debata o dome, tak som sa vytratila pre šampanské. Prišla som späť a Rob sa ponúkol, že ho otvorí. Pripili sme si na môj nový domček a nový život.

Chrisovi sa už zívalo, tak som ho šla uložiť. Onedlho sa so mnou rozlúčila mama, mali rezervovaný let. Takže som ich vyprevadila a vrátila sa k mojej spoločnosti. Naliehali na mňa, aby som otvorila darčeky, tak som im urobila po vôli. Prvý balík bol od Mika a Jessici - bol väčší a dosť ťažký. Bol v ňom kávovar. Ten sa iste zíde... Možno sa bude dať vymeniť.

Ďalší bol od Bena a Angely - tí ma potešili, kúpili mi krásne závesy. Rozbaľovala som ďalej...

Dostala som krásnu dekoratívnu keramiku od Sama a Emily, stojan na nože v tvare kruhu a panáčikom v strede od Quila - na tom sa všetci dobre pobavili, sadu hrnčekov od Embryho, mapu s vyznačenou cestou do Forks od otca a Sue - vraj aby som nezabudla, sadu značkových pier od Setha a Jaka, navigáciu od Seana - vraj aby som tu nezablúdila a krásnu maľbu od Roberta. Darček od mamy som radšej nerozbaľovala, nemala som na to guráž. Všetkým som sa poďakovala, darčeky ma potešili a rozosmiali. Dobre sme sa bavili, ale asi od ôsmej sa mi začínali hostia vytrácať. Prví po mame odišli Sam, Emily, Quil a Embry, hneď po nich Charlie so Sue a Sethom nasledovaní Seanom. Asi o pol hodinu sa pobrali Mike s Jess a po nich Jake. Ben a Angela dnes spia u mňa, takže posledný odchádzal Rob.

„Ďakujem za pozvanie, skutočne som si to užil. Máte skvelých priateľov a úžasných rodičov.”

„Myslela som, že si už tykáme.”

„Prepáč, skutočne ti ďakujem. Vieš, mohli by sme niečo podniknúť aj sami.” usmial sa na mňa.

„Rob ja neviem či je to dobrý nápad...”

„Prepáč, ja neviem ako to zo mňa vypadlo. Mrzí ma to. Maj sa Bella!” rýchlo sa otočil a ponáhľal sa do auta. Chvíľu sedel, potom mi zamával a zmizol za zákrutou...

Vrátila som sa dnu a v hlave som mala jeho výraz, keď odchádzal...

Ďalšia kapitola: (Ne)milé prekvapenie

Predchádzajúca kapitola : Pohovor a darčeky

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 6. Sťahovanie: