Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Left outside, but not so alone 18.Viacnásobné prekvapko

09.12.2009 (15:15) • NikkiReed • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2414×

Viacnásobné prekvapko

Samozrejme, že som stojaceho za dverami ani najmenej nečakala. A tiež som ho k šťastiu ani trochu nepotrebovala.

„Nevedel som, že sme sa dohodli.” vyškieral sa na mňa Rob.

„Ale na mňa predpokladám nečakáš, keď si mi nezdvíhala telefón.” asi až teraz sa na mňa pozrel, pretože mu spadla sánka. Zízal na mňa ako pes na kus šunky. Už som si myslela, že začne slintať.

„Nie, teba som vážne nečakala. Potrebuješ niečo?” uzemnila som ho pohľadom a on sa konečne pohľadom presunul z mojich pŕs na moje oči.

„Prišli ti kvety?” snaží sa ma zblbnúť alebo čo?

„Pochybujem, že si prišiel kvôli kvetom.” prevŕtavala som ho pohľadom, pretože mi už vážne liezol na nervy.

„Môžeme to prebrať inde? Aspoň vnútri?” spýtal sa, ale na súhlas nečakal. Pretlačil sa popri mne cez dvere. Tým mi zaručene zdvihol krvný tlak. Teraz som ľutovala, že nie som upír. Aspoň zastrašiť by som ho mohla...

On sa sebavedome vybral do obývačky a ja som ho naštvane nasledovala. Mať niečo po ruke, tak to po ňom hodím. Prečo mi všetci musia ničiť moje plány? Utešovalo ma len to, že do siedmej som mala ešte tri hodiny.

Medzitým, ako som premýšľala sa Rob posadil v obývačke do kresla.

„Vieš Bella ide o dom.” pozrel sa na mňa povýšenecky. Zabudla som, že ho mám cez firmu. Doriti...

„Dokedy sa mám vysťahovať?” prskla som mu do tváre a on sa zatváril prekvapene. Toto asi nečakal. A čo čakal? Že ho budem prosiť, aby som sa mohla vrátiť? To by ma ani vo sne nenapadlo. Radšej budem bývať pod mostom.

„Tak som to nemyslel. Nechceš si ešte premyslieť svoj odchod? Fakt nám v práci chýbaš.” snažil sa to presvedčivo zahrať, ale ja som ho prekukla.

„Nepokúšaj sa mi hrať na city Rob, ja svoj názor nezmením. Tak dokedy?” zavrtávala som sa doňho pohľadom. Nech nechodí okolo horúcej kaše, nemám na tento rozhovor večnosť.

„No nemusíš sa vysťahovať, ale keď už nepracuješ u nás, nebudeš mať na nájomné firemnú zľavu.” vyškeril sa a asi si myslel, že zmením názor. Nepovedala som mu o tom niečo?

„Dobre, tak nech pošlú šek. Nemám s tým problém.” pohŕdavo som sa naňho pozrela a zdvihla sa. Zdá sa, že som mu zobrala vietor z plachiet.

„Ak už nemáš nič iné, mohol by si?” pokynula som smerom k chodbe.

„Niekoho čakám a určite by nebol ani trochu rád, keby ťa tu vidí.” venovala som mu úsmev a on sa pozrel na krb. Zbadal fotku Jaka a Chrisa a vytreštil oči. Jake je na tej fotke veľký...

„Jasné, vypadnem.” zamrmlal a rýchlym krokom sa vybral k dverám. Tú fotku si tam tuším nechám...

Počula som zabuchnutie dverí, tak som si sadla späť na pohovku. Modlila som sa za toho, kto sa mi opováži prekaziť môj plán! Zavraždím ho! Nervózne som si podupkávala nohou a dospela som k záveru, že by som mala niečo robiť. Zamerala som sa teda na posledné úpravy zovňajška. Vytiahla som lak na nechty a začala som nechtami na nohách, pokračovala tými na rukách a skončila vybraním náušníc a náramku. Aj tak mi ich nebude treba...

Zapla som si stereo a snažila sa nájsť vhodnú skladbu pre moje predstavenie. Musím to Edwardovi predsa vynahradiť poriadne. Našla som niečo, pri čom by sa to celkom dalo.

Vtom som začula klopkanie na dvere. To klopanie bolo nesmelé a ja som tušila prečo.

Edward sa vrátil skôr ako sme sa dohodli. Toto si vypije!

Nazula som si topánky a opatrne som kráčala k dverám. Cestou som sa skontrolovala v zrkadle a bola som nadmieru spokojná. S neodolateľným úsmevom som sa pohla k dverám. Vážila som každý krok, pretože som si chôdzu na týchto hlúpych topánkach nenacvičila. Tiež som sa mohla lepšie pripraviť!

Otvorila som dvere. Konečne ten, koho som čakala.

„Nedohodli sme sa na siedmu?” vrhla som naňho tázavý pohľad.

Hneď ako ma zbadal mu spadla sánka. A to teda dosť hlboko... Vytreštil na mňa oči a ja som sa musela zasmiať. Keď takto slintal Rob, chcela som ho zabiť. Lenže kvôli Edwardovi som to robila, takže mi jeho reakcia urobila radosť. Bolo však dosť chladno, takže som ho schmatla za ruku a zatiahla dovnútra.

On ma nasledoval ako slepý, ktorý práve našiel svetlo. Posadila som ho na sedačku.

„Tak čo povieš?” zvodne som sa usmiala. Chvíľu mu trvalo, kým zareagoval. Mne dali tie topánky dosť zabrať, takže som sa tešila na moment, kedy ich odkopnem. Premeriaval si ma a doslova ma hltal pohľadom. Ja som sa len tak priblblo usmievala a čakala čo z neho vylezie.

„Vyzeráš skvele. My niečo oslavujeme?” spýtal sa s ešte stále otvorenými ústami.

„Teda nie, že by si niekedy vyzerala inak...” položila som mu prst na ústa.

„Skús vziať späť, to čo si povedal a uvidíš!” mávala som mu výhražne prstom pred nosom. A on bol stále tak milo vyvedený z miery. Zapla som teda stereo a pokračovala v pláne.

Odkopla som topánky a konečne som stála pevne na zemi. Začala som vlniť bokmi a dúfala som, že to nevyzerá až tak hlúpo. Snažila som sa tú hudbu precítiť a podľa jeho výrazu to nebolo až také márne. Zahodila som náramok a rozpustila som vlasy. Snažila som sa nimi čo najefektnejšie pohodiť. Približovala som sa k Edwardovi, ktorý ma už vyzliekal pohľadom. A to určite nečaká prekvapenie v podobe spodného prádla.

Pomaly som si vyhŕňala spodný okraj šiat. Keďže ich budem musieť prevliecť cez hlavu, nebude to také efektné. Sadla som Edwardovi do lona a chvíľu som sa vlnila, kým som pochopila, že budem rada, ak to šaty prežijú. Na stehne som totiž ucítila dosť naliehavý tlak. Takže mi to vychádza...

Chcela som z neho zliezť, ale nepustil ma. Namiesto toho mi pritlačil jeho chladné pery na tie moje. Telom mi prebehla vlna vzrušenia. Roztápala som sa pod jeho dotykmi, ale on mi kazí predstavenie. Ja som ešte neskončila! Chcela som zaprotestovať, ale on sa postavil a ja som mu ovinula stehná okolo pása.

„Kam ideme?” spýtala som sa ho zastretým hlasom.

„Predsa do spálne.” pozrel sa na mňa a jeho oči, aj keď bol po love, mali čiernu farbu.

„Ale ja som neskončila!” zakrútila som hlavou.

„Ak budeš ešte chvíľu pokračovať, asi ma na mieste roztrhne. Ja ťa potrebujem Bella!” pozrel sa na mňa prosebne. Na striptíz som okamžite zabudla. Teraz bol len on a ja. Položil ma na posteľ a ja som si stiahla šaty. Skúmavo si prezeral moje spodné prádlo.

„Hmm... Takže takto si to plánovala?” zasmial sa priškrtene. Našla som jeho pery a prisala sa na ne. Jemne chytil lem mojich nohavičiek. Chytila som mu ruku - teraz som na rade ja! Roztrhla som mu košeľu a vrhla sa na jeho hruď. Každý centimeter som zasypávala bozkami, až kým som sa nedostala k bradavke. Jemne som ju chytila medzi zuby a on slastne zavrčal. Urobil manéver a razom som ležala pod ním. Ruky mi držal na úrovni hlavy a bozkával ma na krku. Pokračoval dole k lemu podprsenky.

Prudko zdvihol hlavu, akoby naňho niekto zakričal. Už som tušila, že zase nič nebude. Edward počúval a ochvíľu zo mňa zliezol. Zadržiavala som plač. Kto zas dopekla otravuje!

„To je Jacob.” povedal Edward nenávistne a ja som vedela že mám problém...

Bola som len v spodnom prádle... Rýchlo som si vzala župan, čo sme kúpili s Rose, ale ten veľmi nepomohol.

„Edward sľúb mi, že zostaneš tu! Nech sa deje čokoľvek, Jacob ťa nesmie vidieť. Keď pri tom nebudeš, prehryzne to ľahšie. Ak ti to bude lepšie, tak radšej odíď, ale za žiadnu cenu nechoď k Jacobovi!” bála som sa ich stretnutia.

„Akoby som ti mohol niečo také sľúbiť Bella? On ti môže ublížiť, nenechám ťa samu.”

„Edward zostaň tu prosím. Prosím!” vzala som mu tvár do dlaní a prosebne sa naňho zahľadela.

„Bella, to ti sľúbiť nemôžem. Zostanem tu, ale keď ti ten psisko bude chcieť niečo spraviť, vlastnoručne ho roztrhám!”

„Vďaka.” zamrmlala som a dala som mu rýchly bozk.

Pozberala som všetku odvahu a vybrala sa k dverám. Otvorila som a Jacobova ruka ma takmer osobne pozdravila. Zaťatú päsť zastavil milimeter od mojej tváre.

„Aj ja ťa rada vidím!” vyprskla som zúrivo. On stiahol ruku, premeral si ma a začuchal vo vzduchu.

„Takže sa mi to nezdalo! Bella smrdia ti tu pijavice! TY smrdíš ako pijavica!” chrlil na mňa a vtlačil ma dnu.

„A nie hocijaké pijavice. Cullenovci!” ich meno vyslovil ako nejakú nadávku.

„Bella máš ty vlastne rozum? Keď si chceš znova zničiť život, nech sa páči. Ale neviem kto ťa z toho dostane teraz, pretože ja to určite nebudem. To je ale jedno. Ty ale okrem seba vedome ohrozuješ nášho syna! To im tak bezvýhradne veríš? On im ešte nesmrdí - nie je vlkolak! Stačí aby si odrel koleno a oni budú slintať. Toto predsa nemôžeš dovoliť! Myslíš iba na seba?” zostala som primrznutá stáť. Čakala som, že to bude zlé, ale nie až takto. Rozplakala som sa. Čo iné som mohla robiť? Tvrdí tu o mne, že som sebec a nemyslím na svojho syna?

„Čo to tu trepeš? Ešte pred nedávnom si si na Chrisa ani nespomenul a ja som zlá matka? Ty Cullenovcov nepoznáš! Nikdy by Chrisovi neublížili! Majú ho radi ako vlastného! Viac ako ho kedy ľúbil jeho otec!” vytočil ma a ja som cez slzy už nevidela.

„Ako vlastného? Kde je? Chcem ho vidieť!” vrieskal na mňa.

„Nie je tu! A nekrič po mne v mojom vlastnom dome! Ty mi nemáš čo vyčítať! A o Chrisa sa neboj, má sa bez teba skvele!” nechcela som zájsť až tak ďaleko, ale nedal mi na výber.

„Ak na mňa chceš ďalej vrieskať, radšej vypadni!” zotrela som si slzy a videla ako sa celý chveje...

Teraz od vás potrebujem malú pomoc... Chcete, aby tam vtrhol Edward, alebo to necháme na Bellu? Prosím názory v komentoch =DD

Ďalšia kapitola : Nečakané poznanie

Predchádzajúca kapitola : Tajný plán

Zhrnutie

Autor: NikkiReed (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Left outside, but not so alone 18.Viacnásobné prekvapko: